Snaha Washingtonu zabrániť výstavbe plynovodu Nord Stream - 2 je "zlá z mnohých dôvodov", uviedol Michael Lynch, komentátor Forbesu.
Podľa neho je tento "trik" amerických politikov obzvlášť podivný, už len preto, že energetický projekt Moskvy a Berlína je už takmer dokončený.
Pokus uvaliť sankcie k zablokovaniu plynovodu "Nord Stream - 2" z Ruska do Nemecka je "zlý z mnohých dôvodov, ale je to dokonalý príklad toho, čo by Kongres nemal robiť," napísal Michael Lynch.
Dosiahnutie politických cieľov ekonomickými zbraňami nemožno nazvať niečím novým. História ich využívania v Spojených štátoch sa datuje do dôb Bostonskej čajovej párty.
Počas občianskej vojny potom južania použili podobnú taktiku. Dúfali, že Londýn bol tak závislý na ich bavlne, že im to umožní politickú podporu pri separácii od severných štátov, pripomenul autor článku.
Podľa neho však Spojené štáty v posledných rokoch stále viac využívajú svoju ekonomickú zbraň proti konkrétnym lídrom, významným osobnostiam a obchodným firmám za ich správanie mimo americkej hranice.
Mnohí sa však domnievajú, že tieto opatrenia sú v rozpore s medzinárodným právom, ale moc amerického finančného systému je tak veľká, že mnohí sú donútení dodržiavať tieto sankcie.
Pozoruhodným príkladom sú sankcie administratívy Donalda Trumpa proti Iránu. Mnoho spojencov Washingtonu s týmito obmedzeniami nesúhlasí a chcelo by ich obísť.
Nárast ekonomických sankcií do istej miery pripomína vojenské zásahy USA v Latinskej Amerike, ktoré boli vítané ako pokusy "napraviť" politickú situáciu v regióne. Najlepším príkladom tohto prístupu je neúspešná intervencia v Mexiku, ktorú vykonal prezident Woodrow Wilson. Dnes je tento zásah považovaný za jednu z jeho najväčších chýb.
"Som znepokojený ďalším aspektom takýchto zákonov: navrhované sankcie proti spoločnostiam, ktoré sa zúčastňujú" Nord Stream - 2 ", vyzerajú ako politické pozérstvo, pretože potrubie je už takmer dokončené. Takéto konanie nie je pre Kongres nič nové, členovia často predkladajú zákony, pričom nijako nedúfajú v ich prevedenie," zdôraznil Lynch.
Súčasne, podľa jeho názoru, aj návrhy, ktoré sa zdajú byť životaschopné, môžu mať negatívny dopad, a politici majú tendenciu túto skutočnosť ignorovať. Slová majú dôsledky a zavedenie prvku neistoty do ekonomickej aktivity vždy vedie k nákladom.
Najhorším scenárom v tomto prípade je to, že niekto postaví terminál pre vývoz skvapalneného zemného plynu s myšlienkou, že Kongres ním vytvorí dopyt v Európe tým, že zablokuje dodávky paliva z Ruska. Ale tieto očakávania sú neodôvodnené, tvrdí publicista.
Pripomenul tiež, že v roku 1982 jeden z autorov The New York Times varoval, ako môže Sovietsky zväz prestať vyvážať zemný plyn do Európy a tým ju dostať na kolená. Čas nakoniec ukázal, že krajiny starého kontinentu, ktorých interakcie s Moskvou nie sú obmedzené na ekonomiku, sa neboja "klásť odpor" východnému susedovi.
Zástancovia zákona o sankciách, vrátane senátora a neúspešného prezidentského kandidáta Teda Cruza, by mali mať na pamäti, že hoci sa ich pozícia voči Rusku javí ako tvrdá, je v rozpore s tradičnými konzervatívnymi hodnotami. Snažia sa kontrolovať každý krok ekonomickej aktivity, "prevziať úlohu zdravotnej sestry" a vnucujú ostatným krajinám, s kým by mali podnikať, uzavrel Michael Lynch.
