HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

Komentár Nikolaja Bobkina: USA – Irán. Od vojny ich delilo len desať minút

USA Iran Trump
Ilustračný obrázok / Fotokoláž (via TASR, Shutterstock)

Donald Trump chce byť vo vzťahu s Iránom podpaľačom a hasičom

Mnohí ľudia z administratívy Donalda Trumpa, na čele s Johnom Boltonom a Mikeom Pompeom, robia všetko preto, aby sa vojenský konflikt s Iránom stal jediným možným scenárom ďalšieho vývoja udalostí. Vzťahy medzi USA a Iránom sú dlhodobo napäté. Washington považuje aj zostrelenie dronu za oprávnený dôvod na dosiahnutie zmeny režimu v Teheráne. Argumenty slúžiace na eskaláciu napätia s Iránom sa ako zvyčajne skrývajú pod kritiku nebezpečenstva jadrového zbrojenia a s tým súvisiacej dohody, ktorú uzavrel Barack Obama. Aktivity Washingtonu však ukazujú niečo iné.

Irán 20. júna zostrelil americké vojenské bezpilotné lietadlo (UAV). Americkí a iránski oficiálni predstavitelia komentujú incident rôznymi spôsobmi. Hlavný rozdiel spočíva v postojoch zainteresovaných strán. Iránci trvajú na verzii, že zostrelené bezpilotné lietadlo MQ-4C amerického námorníctva narušilo vzdušný priestor Iránu a Američania tvrdia, že bolo zostrelené nad medzinárodnými vodami.

Iránsky minister zahraničných vecí Javad Zarif zverejnil súradnice miesta zostrelenia dronu. Nasledujúci deň Iránci zverejnili ukážky fragmentov zostreleného dronu zozbieraného v iránskych teritoriálnych vodách. V liste adresovanom generálnemu tajomníkovi OSN a predsedovi Bezpečnostnej Rady (rotujúca funkcia, momentálne Kuvajt), poskytla  iránska strana na obhajobu svojej verzie z právneho hľadiska dostatočné množstvo dôkazov. Iránska armáda lietadlo varovala, že narušilo jej vzdušný priestor a iránci sa teda evidentne snažili predísť konfliktu. Keďže však lietadlo neodpovedalo, vyhodnotili ho ako potencionálnu hrozbu a v súlades s medzinárodným právom bolo zostrelené. Teherán vyzval medzinárodné spoločenstvo na vyšetrenie tohto incidentu a zároveň žiada, aby boli prijaté opatrenia, ktoré by v budúcnosti zabránili podobným konaniam zo strany USA.

Administratíva Donalda Trumpa však už nekomentovala, ako sa trosky zostreleného dronu vyskytli o 8 míľ bližšie k iránskemu pobrežiu. Nimi zverejnené súradnice totiž označovali iné miesto, kde sa dron v tej chvíli nachádzal. V ten istý deň sa v Bielom dome uskutočnila krízová porada. Rozhodli sa rozpútať vojnu. V ďalšom dejstve na scénu prichádza Trump. Ten najprv rozhodol zaútočiť a vzápätí toto rozhodnutie zmenil a vojenskú operáciu zrušil. Urobil tak desať minút pred začatím  útokov na tri iránske objekty. Svoje rozhodnutie vysvetlil na ​svojom „Twitteri“ – nechcel som odpovedať „neprimeranou“ reakciou, v dôsledku ktorej by mohlo zomrieť 150 Iráncov.

The Politico v tejto súvislosti ironizuje: „Vo vzťahu s Iránom chce byť Trump podpaľačom aj hasičom“. Toto všetko robí americký prezident verejne, najprv odsúhlasí vojnu s Iránom, potom údajne 10 minút pred útokom zruší svoje rozhodnutie aby následne vyhlásil, že kríza bola odvrátená. Je ťažké nevšimnúť si, píše The Politico, že striedaním hrozieb a ich odvolávaním, si Trump vyčerpáva zdroj svojej moci a stavia sa do pozície podvodníka.

Vo všeobecnosti je to Trumpov štýl. Vyhrážať sa a ustupovať, miasť svojich priateľov aj nepriateľov. Rovnaký scenár bol aj s uzavretím hraníc s Mexikom, s hrozbou vojny proti Severnej Kórei, ako aj s Venezuelou. Scenár sa opakuje aj v tomto prípade.

K incidentu s dronom došlo dva dni potom, čo Trump vyhlásil, že v roku 2020 bude opäť kandidovať za prezidenta Spojených štátov. Po takomto oznámení by sa dalo očakávať, že nie je v jeho záujme, aby porušil svoj sľub, v ktorom deklaroval, že sa Spojené štáty nezapoja do nových konfliktov na Blízkom východe. Vojna s Iránom môže pre Američanov predstavovať osobitné nebezpečenstvo. Ozbrojený konflikt takéhoto rozsahu si bude vyžadovať minimálne súhlas Kongresu, v opačnom prípade Trump veľmi riskuje svojou politickú kariéru, pretože absolútna väčšina voličov nepodporuje vojnu s Iránom.

Na rozdiel od Sýrie, kde Trump schválil takéto rýchle letecké útoky v rokoch 2017 a 2018, Iránci disponujú aj vlatným potenciálom, potrebným na vykonanie odvetných operácií, čím by sa konflikt rozrástol do celého regiónu. Irán má totiž široké zastúpenie v Libanone, Iraku, Sýrii, Jemene. Iránske ozbrojené sily majú k dispozícii stovky rakiet s dosahom až 2 000 km (môžu doletieť do Izraela).

Briti a Francúzi sa na útokoch v Sýrii v roku 2018 zúčastňovali. Teraz však nepriateľstvo Trumpovej administratívy voči Iránu zdieľajú už iba niektorí americkí spojenci na Blízkom východe. Konkrétne je to Saudská Arábia, Izrael a Saudsko arabské emiráty (SAE). Prítomnosť židovského štátu v tejto aliancii však vylučuje širokú podporu arabského sveta.

Potencionálni európski spojenci však nemajú k dispozícii žiadne plány použitia vojenskej sily proti Iránu, ktoré má v úmysle realizovať Trumpová administratíva. Ak USA rozpútajú vojnu, v tom lepšom prípade dostanú diplomatickú a prípadne aj vojenskú podporu z Veľkej Británie. Svoju skúsenosť s podporou použitia vojenských síl v Afganistane a Iraku si Európa nezopakuje. Vo vzťahu k Iránu nemajú Američania žiadnu vojenskú stratégiu. Existuje len taktika vyvíjania maximálneho nátlaku na iránsky režim proti jadrovému zbrojeniu. Lenže ani tá sa po jednostrannom odstúpení USA od platnej a funkčnej dohody nestretla so súhlasom Európanov. Európa potrebuje vedieť, aké má Washington východiskové riešenie pre vojenský konflikt s Teheránom a nič nenasvedčuje tomu, že by bola ochotná sa do neho zapojiť. Skôr naopak.

Dávno predtým, ako bol Trump zvolený za prezidenta, podporovatelia jadrovej dohody s Iránom vrátane prezidenta Baracka Obamu tvrdili, že zrušenie dohody by mohlo viesť k ozbrojenému konfliktu. Po odstúpení USA od jadrovej dohody a obnovení sankcií voči Iránu ostala administratíve Trumpa len jedna možnosť – ďalšia vojna na Blízkom východe.

Trump vyzýva na rozhovory s Iránom. Alí Šamchání, tajomník Najvyššej rady národnej  bezpečnosti Iránu, vysvetlil prečo líder islamskej revolúcie Ajatolláh Chameneí poskytol odpoveď bývalému prezidentovi USA Obamovi, a prečo si Trump odpoveď nezaslúži. Iránci chápu, že nepriateľstvo americkej vlády voči Iránu je rovnaké ako za éry všetkých prezidentov, ale súčasný americký prezident vyniká spomedzi nich výnimočnou nekonzistentnosťou. Šamchání ho nazval „medzinárodným vydieračom“.

Rozhodnutie o tom, či je potrebné, aby sa kríza zintenzívňovala, je teraz v rukách amerického prezidenta a jeho bezpečnostného tímu. Trump už na svojom Twitteri napísal, že vojenskú operáciu nezrušil, len prerušil jej začiatok. Od 24. júna sľubuje zavedenie „veľkých“ nových sankcií voči Iránu. Pentagon zároveň spustil kybernetický útok proti iránskemu systému protivzdušnej obrany. Na diplomatickej dráhe sa Spojené štáty nateraz v otázke iránskej krízy ocitli úplne osamotení.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info