Vojna Titánov. Peking odpovedá na Trumpové clá masívnym nákupom zlata

Veľká čínska zásoba zlata zaznamenala v máji ďalšie navýšenie, pričom podľa najnovších údajov zverejnených Čínskou ľudovou bankou bude rast zásob bude pokračovať aj v šiestom mesiaci.

Minulý mesiac zvýšila centrálna banka svoje zásoby zlata o 0,51 mil. uncí na končených 61,61 mil. Ku koncu mája bol stav národných zásob zlata ocenený na 79,83 miliardy USD. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom išlo o nákupy v hodnote 1,48 mld. USD, keď boli zásoby na úrovni 78,35 miliard dolárov. Celkový nárast v minulom mesiaci tak predstavuje 15,86 ton tohto drahého kovu a pridal tak na váhe tohtoročných nákupov v objeme takmer 58 ton zlata.

Čína je krajinou s najväčšími devízovými rezervami na svete. Tie sa podľa dostupných údajov znížili o 0,2 %, čo predstavuje cca 6 mld. USD. Pokles predčil aj očakávania analytikov oslovených agentúrou Reuters, ktorí predpokladali, že rezervy klesnú približne o 5 miliárd na konečných 3,090 bilióna dolárov.

11. 6. 2019 08:55

Matečná ide opäť rozdávať. Poľnohospodári získajú za sucho v roku 2017 chabých 21 miliónov eur

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) začala od utorka do 10. júla prijímať žiadosti poľnohospodárov o kompenzáciu strát za sucho v roku 2017 "Sucho 2017". Poľnohospodári môžu okrem toho požiadať aj o štátnu pomoc na platby poistného v poľnohospodárskej výrobe "Poistné". Informoval o tom hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Vladimír Machalík.

Čítať viac

Najnovšie zvýšené nákupy zlata majú odrážajú kroky Číny smerom k diverzifikácii svojich rezerv a zahraničných menách v rámci zdĺhavého obchodného sporu s USA.

Čínske úrady sa usilujú „diverzifikovať“ sa od aktív v amerických dolároch, uviedla Helen Lau, analytička spoločnosti Argonaut Securities pre agentúru Bloomberg. Odborníčka očakáva, že Čína nakúpi do konca bežného roka približne 150 ton zlata.

Dve najväčšie ekonomiky sveta sa v súčasnosti čoraz viac zapájajú do vzájomného obchodného sporu, ktorý vyústil do miliardových ciel, uvalených na vzájomný export. V poslednej eskalácii USA zvýšili colné sadzby na čínsky tovar v hodnote 200 miliárd dolárov až na hranicu na 25 %. V reakcii na to Čína zaviedla clá vo výške 25 % celkovo na 5000 amerických výrobkov v hodnote 60 miliárd USD.