DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Komentár Eleny Pustovojtovej: Čoho sa obáva USA?

Čo sa deje v Juhočínskom mori.

Čoho sa obávajú Spojené štáty? Niekto povie ničoho. Údajne, žiadne pochybnosti nevyvolávajú ani Trumpove príspevky na Twitteri a ani vyjadrenia amerických štátnych úradníkov.

Je potrebné poukázať na to s akou vytrvalosťou a pravidelnosťou americké vojnové lode brázdia vody Juhočínskeho mora! Prečo? Zabezpečiť slobodnú plavbu po mori a Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982, ktorý Američania neratifikovali? Nič z toho. Žiadne dohovory, žiadne práva pre Američanov nič neznamenajú. O to viac, že len za posledný mesiac dvakrát prerážali vody tohto mora. Posledný krát to bolo bezprostredne po tom, ako Peking reagoval na kroky Washingtonu dvojnásobným zvýšením taríf na väčšinu amerického tovaru dovážaného do Podnebesia (jedno z označení pre Čínu je Podnebesie, Všetko pod Nebesami, pozn. red.) zo Spojených štátov.

Samozrejme, sankciový kickboxing, je neoddeliteľnou súčasťou amerického boja o udržanie si vedúceho postavenia vo svete obchodu, bez ktorého by Washington rýchlo stratil hlavný nástroj svojej dominancie v podobe úzkeho pásika zeleného papiera s portrétom Bena Franklina. Odvetné zvýšenie taríf zo strany Pekingu však tlačí Spojené štáty k tomu, aby sa pokúsili zablokovať Čínu v Žltom a Východočínskom mori a zabránili jej posilneniu v Juhočínskom mori. Američania sa to aj snažia robiť.

Pozrime sa na mapu očami Číňana: Žlté more stráži „najlepší priateľ“ USA – Južná Kórea, ktorej hlavným pilierom námorných síl sú ponorky. Východočínske more stráži ďalší „najlepší priateľ“ USA – Japonsko: dve desiatky ponoriek a 4 vrtuľníkové výsadkové lode. Juhočínske more je však pre Čínu s jej 5 atómovými a 82 dieselelektrickými ponorkami životne dôležité nie preto, že jej niekto kladie odpor. Plytké a ľahko kontrolované Žlté a Východočínske moria prakticky blokujú rastúce vojensko-námorné sily Pekingu v týchto vodách, ktoré sú ohradené americkými vojenskými základňami. Ako zámienka pre pretrvávajúcu prítomnosť Američanov v tejto oblasti poslúžilo to, že Indonézia, Filipíny, Brunej, Malajzia, Vietnam a Taiwan si tiež robia nároky na tieto vody. USA údajne ochraňujú ich záujmy a zároveň zabezpečujú celkovú bezpečnosť plavby po mori na tejto veľmi frekventovanej oceánskej križovatke.

Čo tam vlastne robia americké vojensko-námorné sily, vysvetľuje britská agentúra Reuters. Podľa agentúry, v máji , americký torpédoborec Preble usilovne brázdil vody v pásme len 12 námorných míľ od Huangyan Reef (Scarborough) medzi čínskym ostrovom Hainan a Filipínami. Čo tam Preble strážil?

Faktom je, že donedávna iba štyri štáty vlastnili podmorskú flotilu nesúcu balistické rakety s jadrovými hlavicami, čo nútilo svet rešpektovať tieto štáty, a oni sa rešpektovali navzájom. Ide o Rusko, USA, Veľkú Britániu a Francúzsko. Posledná výročná správa Pentagonu pridala Čínu ako piateho člena, disponujúceho „jadrovými zbraňami v námornej výbave v rámci stratégie odstrašovania“. Podľa Pentagonu je každá z piatich jadrových ponoriek Pekingu schopná niesť až do 12 balistických rakiet s jadrovými hlavicami a pokryť priestor do 7 200 kilometrov. A to po prvýkrát urobilo USA zraniteľnými voči Číne. Američania teraz nemôžu presne vedieť, kde sa nachádzajú čínske ponorky ak sú rozmiestnené v Juhočínskom mori. Práve tam, kde sa Preble flákal

A je tu tretia, najjužnejšia čínska vojensko-námorná základňa „Yalun“, ktorá sa nachádza na ostrove Hainan, v zálive Yalong. Tam na ostrove (Hainan) sa v podzemných hangároch nachádzajú sklady raketových, torpédových a delostreleckých zbraní, ktorými môže byť vybavená polovica vojensko-námornej flotily ČĽR. Existujú dokonca aj podzemné kotviská určené na umiestnenie lodí v prípade ozbrojeného konfliktu a raketového bombardovania potenciálnym protivníkom. Britským novinárom sa podarilo získať fotografie z vesmíru, na ktorých je vidieť (pravdepodobne, ako oni píšu) ústia týchto podzemných prístavov. Základňa je vybavená vrstveným systémom protivzdušnej obrany a protiraketovej obrany.

Podľa tvrdenia vojakov,„Amerika a jej spojenci – vrátane Japonska, Austrálie a Veľkej Británie – sa už teraz snažia sledovať čínske raketonosné lode, ak by boli plne vyzbrojené a po celý deň by hliadkovali na mori“.

Ak by“ nie je prerieknutie. Podľa výpočtov Pentagonu, „Juhočínske more je oveľa väčšie a niektoré jeho časti sú oveľa hlbšie, čo uľahčuje vykonávanie utajených operácií ponoriek… Čína potrebuje vyviesť svoje ponorky z Hainanu, vyhnúť sa systémom sledovania a vyplávať na more východne od Filipín, aby dosiahli rádius potrebný na zasiahnutie Spojených štátov”. Na to, aby zrealizovali takéto nepretržité hliadkovanie ponorkových raketonosných lodí ich potrebujú mať aspoň päť, vyplýva to z prepočtov Pentagonu. Preto „ak by“. V apríli 2019 čínska armáda spustila na vodu piatu ponorku z projektu 094B Jin-B… 

S vyplávaním na more čínskych strategických atómových raketonosných lodí triedy Jin sa pred túlajúcimi vo vodách Juhočínskeho mora Američanmi a ich spojencami vynára plnohodnotná triáda pozostávajúca z vojnových lodí, námorného letectva a podmorskej flotily, ktorá je schopná prerušiť prieskum pri čínskom pobreží. Preto je pre Peking tak dôležitý každý ostrov a útes „pozdĺž cesty“ k Tichému oceánu.

Pre Washington z toho vyplýva ešte jedna nepríjemná okolnosť. Ukazuje sa, že za éry Si Ťin-pchinga, podľa tvrdenia Reuters, výroba rakiet v Číne predbehla americkú výrobu. „Táto dramatická zmena“, podľa  novinárov britskej agentúry,  „ by mala byť korigovaná americkými lietadlovými loďami – chrbticou americkej vojenskej prevahy, ale sú zastarané kvôli konfliktu s Čínou…“

Niekto by povedal, že materiál agentúry Reuters o situácii v Juhočínskom mori bol pripravený v záujme vojensko-priemyselného komplexu USA a mal by pravdu, ak by britskí novinári v hodnotení nepodčiarkli „dramatickú zmenu“, v takom prípade odpoveď na otázku „Čoho sa obávajú Spojené štáty?“ začína vyznievať inak.  

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info