Po sérii volebných neúspechov sa hnutie SME RODINA – Boris Kollár očividne pripravuje na parlamentné voľby. Na pomoc si ale nezavolalo komunikačných expertov, ale exsmeráka s pochybnou povesťou, ktorý v minulosti využíval ešte pochybnejšie praktiky.
Pozícia predsedu hnutia Borisa Kollára je nezávideniahodná. Od parlamentných volieb hnutiu síce narástli preferencie, no zatiaľ v žiadnych voľbách nebodovalo. V roku 2017 nezískalo v krajských voľbách žiadneho poslanca. V roku 2018 sa konali komunálky, kde síce získalo pár starostov a poslancov, no v porovnaní s vtedajšími agentúrnymi preferenciami hnutia to bola veľká bieda.
Rok 2019 bol zatiaľ pre kollárovcov púťou smútku. Chabý výsledok podpredsedu hnutia Milana Krajniaka v prezidentských voľbách ešte umocnili výsledky volieb do Európskeho parlamentu, kde nezískali ani jeden mandát.
Strana vtedy reagovala (po odmlčaní sa až do nedeľných večerných hodín), mierne povedané, alibisticky.
„Ukázalo sa, že pre slovenských voličov, ktorí musia často riešiť existenčné problémy, boli tieto voľby príliš vzdialené, o čom svedčí aj nízka volebná účasť,“ píše hnutie vo vyhlásení.
Môžu verejne tvrdiť, že „pravý“ dôvod neúspechu majú z interných prieskumov, no z tohto vyhlásenia priam srší bezradnosť. Pripomína to slabší odvar povolebného Smeru – všetko je v poriadku, karavána ide ďalej.
Ak získa akákoľvek strana alebo hnutie nízke čísla, je logické, že niekde je chyba, ktorú treba čím skôr vyriešiť. V prípade Kollára to bola najskôr chyba komunikačná – nezvládnuté croissanty, zmätočné vyhlásenia ohľadom povolebnej spolupráce so Smerom a fanatické ľpenie na Salvinim, nepriniesli želané výsledky.
Hlúpe heslo „Menej Bruselu, viac zdravého rozumu“ tiež nebolo zrovna najšťastnejšie. Implikovanie euroskepticizmu neprinieslo hnutiu žiadne nové hlasy – všetci „radikáli“ volili ĽSNS, ktorá je v tejto téme autentickejšia.
Spojenie „zdravý rozum“ používa aj podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová. Vtedajší líder kandidátky a podpredseda hnutia Peter Pčolinský ju obvinil z toho, že spojenie „ukradla“ od Salviniho.
To je, samozrejme, hlúposť – jej stránka na Facebooku je tak pomenovaná už od 2.10.2014, vďaka transparentnosti facebookových stránok si to môže každý a kedykoľvek skontrolovať. Buď šlo o priamu provokáciu zo strany Sme rodina, alebo o neschopnosť overenia si tak jednoducho získateľnej informácie. Nie je jasné, ktorá z týchto dvoch možností je horšia.
Poďme ale naspäť k hlavnej téme a jej aktérovi, Martinovi Borguľovi. Politik, ktorý sa dlhé roky plavil v komunálnych vodách pod vlajkou Smeru, aktuálne robí kampaň hnutiu Sme rodina. Informácie priniesla novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá robila s Kollárom rozhovor pre SME video.
„Martin Borguľa momentálne pracuje pre stranu Sme rodina. Robí im kampaň. Boris Kollár hovorí, že mu za to normálne platia. Že by mu sľúbil miesto na kandidátke priznať dnes nechcel, a nechcel povedať ani to, že niektorí spolustranníci sú s týmto krokom vraj nespokojní. Predseda Sme rodina nevylúčil, že ak si Borguľa kampaň „odmaká“, na kandidátke sa objaví,“
na svojej facebookovej stránke.
Pred novembrovými voľbami do samospráv priniesol
veľmi zaujímavý článok o tom, ako falošní diskutéri „píšu“ komentáre po celom Facebooku práve v prospech kandidáta na starostu Starého mesta Martina Borguľu. Nebol jediný, ktorý sa tešil priazni fejkových profilov, ktoré podporovali rôzne iniciatívy, ale aj súkromné firmy.
Pár dní dozadu priniesli
rozhovor s Borisom Kollárom, ktorý spropagovali
na Facebooku. V diskusii pri obrázku sa odokryla zaujímavá „schéma“. Okrem štandardného všadeprítomného „hejtu“ na Kollára a občasnej úprimnej podpory sa tam objavilo zopár príspevkov, ktoré vzbudzovali podozrenie ešte pred tým, než sa zjavil Borguľa. Ten sa zdá byť jedným z kúskov skladačky puzzle, ktoré zapadli a celý obraz je zrazu jasnejší.
Mnohé príspevky, ktoré vykresľovali Kollára a celé hnutie v dobrom svetle, boli už na prvý pohľad umelé a neautentické. Straníci, ktorí sa doteraz vyjadrovali vo verejných diskusiách stroho (a väčšinou s gramatickými chybami), písali k obrázku najmenej päťriadkové oslavné ódy, ktorých obsah sa dookola opakuje – pomoc ľuďom, predkladané zákony, pôsobenie v NR SR, zdravý rozum a podobné klišé. Štýl písania je tiež odlišný od ich štandardných príspevkov.
Problém je však v tom, že tieto ódy, ktoré vyzerajú ako cez kopirák, nepíšu len skalní a straníci. Objavuje sa aj viacero účtov, pri ktorých vzniká podozrenie, že sú falošné. Tieto účty používajú rétoriku a témy, ktoré sa niekedy viac podobajú príspevkom straníkov. Situácia opäť pripomína niečo ako reprízu kauzy fejkových účtov strany Smer, ktorá je na tomto poli už vyslúžilým veteránom.
Nevravím, že Sme rodina tieto „služby“ stopercentne využíva. Hovorím len, že sa v spomínanej diskusii objavilo zopár podozrivých účtov, ktorých príspevky sa tematicky a aj štylisticky zhodovali s príspevkami straníkov a priaznivcov hnutia. Po informáciách o spolupráci Sme rodina s Borguľom sa toto podozrenie ešte viac prehĺbilo.
Je otázne, ako sa k tomu postavia straníci a štruktúry v regiónoch. Takéto „predbiehanie“ nie je štandardným procesom a niektorí nádejní kandidáti sa môžu vďaka tomu cítiť ukrivdení. Ak ho nakoniec dá Kollár na zvoliteľné miesto kandidátky, nebude to za to, že by sa stal špičkovým poslancom NR SR. Bude to ako pred štyrmi rokmi s odpadlíkom Petrom Marčekom, od ktorého vtedy Kollár prebral stranu – za „zásluhy“.
Marček si vtedy vyžiadal zvoliteľné miesto na kandidátke hnutia a nakoniec kandidoval z čísla štyri. Všetci vieme, ako jeho stranícke pôsobenie dopadlo. Ak sa na kandidátku Sme rodina dostanú takíto pochybní smerácki kšeftári s temnou minulosťou, ktorí boli dlhé roky napojení na verejné financie a oligarchov, nebolo by prekvapením, ak by sa na ich kandidátku nakoniec dostal aj taký skrachovanec ako je Robert Fico.
Je zrejmé, že komunikačný manuál Sme rodina pre sociálne siete je už hotový, alebo sa ešte len testuje pred blížiacimi sa voľbami. Redakcia sa bude aj naďalej venovať analýze príspevkov a falošných účtov na sociálnych sieťach nielen v kontexte hnutia Sme rodina, ale aj ďalších politických subjektov.
