V májových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) sa očakáva posilnenie nových či rekonsolidovaných populistických zoskupení a strán na okraji politického spektra. Taktiež sa predpokladá, že najväčšie európske frakcie ľudovci (Európska ľudová strana, EPP) a socialisti (Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov, S&D) stratia pomerne dosť hlasov. Socialisti by dokonca mohli stratiť pozíciu druhej najsilnejšej frakcie, ktorú by mohli prevziať liberáli (Aliancia liberálov a demokratov za Európu, ALDE), pokiaľ do frakcie vstúpi hnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Vpred (En Marche). V hre je i vytvorenie novej politickej frakcie vystavanej popri En Marche, ak to naozaj po voľbách dopadne tak, že liberáli viac či menej skončia. Pre TASR to uviedol Jan Kovář z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.
"Očakáva sa posilnenie nových či rekonsolidovaných populistických zoskupení a strán na kraji politického spektra, ktoré často spája ich skôr negatívny pohľad na európsku integráciu a predovšetkým súčasnú EÚ. Akokoľvek sa však tieto politické zoskupenia v EP posilnia, stále zostanú výraznou menšinou v novom parlamente. Predovšetkým veľmi pravdepodobne zostanú rozdelené medzi niekoľko politických skupín, ktoré budú mať zhruba podobnú veľkosť, čo na ich spoločný vplyv môže mať významný dosah," konštatoval analytik.
Zároveň upozornil, že aj keby sme spočítali výsledky troch pravicových euroskepticky naladených politických skupín (Európskych konzervatívcov a reformistov [ECR], Skupiny Európskej slobody a priamej demokracie [EFDD] a Európy národov a slobody [ENF]), ich predpokladaný výsledok sa rovná približne 25-27 percentám kresiel v novom EP, a to za predpokladu, že všetky v súčasnosti členské strany sa rozhodnú v týchto skupinách zostať.
Pokiaľ by sme podľa analytika matematicky do tohto bloku pridali tiež skôr euroskepticky naladenú Európsku zjednotenú ľavicu - Severskú zelenú ľavicu (GUE/NGL), ktorá sa však nachádza v ľavej časti spektra, bude súčet ich mandátov predstavovať zhruba 33-37 percent všetkých kresiel.
"Matematicky teda ani po voľbách do Európskeho parlamentu nedôjde k dominancii týchto politických strán. Tie nebudú, napríklad, samé schopné zvoliť predsedu Komisie či presadiť pozmeňovacie návrhy k prerokovávanej legislatíve. Očakáva sa ich spoločné hlasovanie skôr v prípadoch odmietnutia spoločných únijných postupov než v prípadoch vlastných iniciatív," spresnil.
Na druhej strane však upozornil, že aj keď nemožno hovoriť o tom, že uvedené strany voľby do EP vyhrajú, pôjde o najväčšie volebné zemetrasenie od zavedenia priamych volieb v roku 1979.
"Takže áno, všeobecne by som odpovedal, že politické strany, ktoré sa stavajú proti tým tradičným, mainstreamovým, sa iste v týchto voľbách posilnia a bude to mať vplyv na fungovanie nového EP. Také strany posilnia napríklad v Taliansku, Nemecku, vo Francúzsku, v Dánsku, vo Fínsku, ale i v ďalších krajinách," zdôraznil.
V májových voľbách sa taktiež predpokladá, že najväčšie frakcie ľudovcov a socialistov stratia pomerne dosť hlasov. V prípade ľudovcov sa podľa neho očakáva, že dosiahnu výsledok okolo 170-180 mandátov; socialisti by sa mali pohybovať niekde medzi 110-130 mandátmi v závislosti od aktuálnych nálad.
"Pre socialistov by to dokonca mohlo znamenať, že stratia pozíciu druhej najsilnejšej frakcie, ktorú by mohla prevziať ALDE, pokiaľ do nej vstúpi Macronova En Marche. V hre je i vytvorenie novej politickej frakcie vystavanej popri En Marche, ak to naozaj po voľbách dopadne tak, že liberáli viac či menej skončia. Rovnako tak o niečo oslabí vplyvom brexitu ECR, pri ktorej sa očakáva výsledok medzi 50-55 mandátmi," uviedol Kovář.
Malá strata alebo zachovanie počtu mandátov sa podľa neho tiež očakáva pri Zelených/Európskej slobodnej aliancii; v prípade EFDD a ENF záleží, či budú v súčasnom zložení existovať aj po nasledujúcich voľbách. Pokiaľ áno, tak sa predpokladá, že frakcia Skupiny Európskej slobody a priamej demokracie ľahko získa približne 50 mandátov oproti súčasnému stavu, frakcia Európy národov a slobody by mohla súčasný počet mandátov až zdvojnásobiť. Ľahko posilniť by sa mohla i ľavica GUE/NGL.
"Každopádne, výrazným účinkom bude, že sa skončí vláda veľkej koalície v tom zmysle, že ľudovci a socialisti už nebudú kontrolovať väčšinu v nasledujúcom Európskom parlamente a tým dôjde k väčšej fragmentácii a náročnejšiemu vytváraniu hlasovacích koalícií," dodal.
Aký bude mať vplyv na nový parlament brexit, je podľa analytika veľmi ťažké predvídať. V kontexte nadchádzajúceho brexitu predpokladá, že keď britskí poslanci zasadnú v novom EP, nebudú príliš atraktívni, lebo budú vedieť, že pravdepodobne skôr či neskôr túto inštitúciu opustia.
"Dosah brexitu bude skôr v tom, že sa nezníži počet poslancov EP na 705. Niektoré vybrané krajiny, ktoré mali získať kreslá navyše, ich nezískajú, pokiaľ nedôjde k vystúpeniu Veľkej Británie," zdôraznil.
V poradí dvanáste voľby do EP sa uskutočnia v EÚ od 23. do 26. mája. Prvé sa konali v roku 1979. Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája už po štvrtý raz. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie. Štatistický úrad SR by mal vyhlásiť oficiálne výsledky volieb do EP na Slovensku v nedeľu v noci (26. mája).
