Mesto San Francisco si odhlasovalo absolútny zákaz používania technológie rozpoznávania tváre. Zákaz však mesto môže nariadiť iba svojim mestským orgánom a organizáciám, pričom na území mesta sa to týka aj súkromných spoločností, ktoré tieto technológie nesmú svojvoľne s nikým zdieľať. Výnimku však tvoria federálne úrady, ktoré sú na to zákonom oprávnené. Mesto sa tak stalo prvým na svete, ktoré urobilo krok smerom k individuálnej ochrane osobnosti, pred čoraz viac dotieravými policajnými kontrolami.

„Používanie technológií rozpoznávania tváre ohrozuje občianske práva a občianske slobody. Svojou podstatou prevyšujú jej údajné výhody nad jej nevýhodami. Táto technológia totiž zhoršuje rasovú nespravodlivosť a ohrozuje našu schopnosť žiť bez nepretržitého vládneho monitorovania ,“ uvádza sa v samotnom nariadení Stop Secret Surveillance. San Francisco schválilo predmetnú legislatívu v pomere hlasov 8:1.

Nový zákon zakazuje mestským úradom „ získavať, udržiavať, pristupovať alebo používať “ technológie rozpoznávania tváre. Rovnako zakazuje samospráve prijať alebo nakúpiť podobné technológie “prediktívnej polície”, ako napríklad čítačky poznávacích značiek automobilov alebo biometrického dohľadu na účely dozoru a dohliadania nad bezpečnosťou budov. Rovnako nepovoľuje ani ich dodatočné použitie pre účely samosprávy.

Dosah tejto legislatívy je však striktne lokálny. Znamená to, že štátne a federálne orgány môžu všetky tieto nástroje používať aj naďalej. Ide však o prvú lastovičku v legislatívnej oblasti svojho druhu, ktorá technológiu výslovne zakazuje. Podobné opatrenia zvažujú aj mestá Oakland v Kalifornii či Somerville v Massachusetts.

Kalifornské štátne zhromaždenie je podľa všetkého toho istého názoru, ako San Francisco. Minulý týždeň Kalifornia zakázala používanie biometrického dohľadu vo všetkých kamerách. 

Kritici týchto mestských a štátnych opatrení už vyjadrili nad touto vlnou zákazov znepokojenie. Tvrdia, že polícia bude nútená obracať sa pri svojej činnosti na súkromný sektor. Avšak zákaz tejto technológie na území celých miest a dokonca aj v celých štátoch pre všetkých, vyvracia tieto ich obavy. Legislatíva totiž zakazuje aj všetkym súkromným agentúram, aby aktívne získavali takéto údaje od kohokoľvek, ak tieto pochádzajú zo systémov rozpoznávania tváre alebo obsahujú v sebe informácie pochádzajú z takýchto systémov. 

Americká únia pre občianske slobody z Massachusetts, ktorá spolupracuje s mestom Somerville na rovnakej legislatíve, chce presadiť aj úplný zákaz zdieľania týchto údajov.

Federálne orgány však medzitým čoraz masívnejšie zavádzajú tieto technológie rozpoznávania tvárí a to dokonca aj v samotnom San Franciscu. Ide najmä o medzinárodné letisko, ktoré je známe svojim vysokým počtom prvých príletov cudzincov do USA. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti dúfa, že do roku 2021 bude 20 najväčších letísk v USA kompletne vybavených biometrickým dohľadom. Aj keď podľa generálneho inšpektora colnej a pohraničnej hliadky, bude táto technológia fungovať asi len na 85%.

Technológia rozpoznávania tváre sa čoraz viac dostáva do centra kritiky aktivistov za občianske práva, pretože podľa nich predstavuje výrazné riziko pri ochrane slobody jednotlivca. Viaceré štúdie totiž ukázali, že technológia nie je schopná rozlišovať medzi “nebielymi” tvárami, čo ju robí spochybniteľnou a môže byť označená za “diskriminačnú”.

Začiatkom tohto roka napísalo viac ako 85 organizácií pre ľudské práva spoločnostiam Microsoft, Amazon a Google, vyvýjajúcim špičkové technológie na rozpoznávanie tváre, a nabádali ich, aby prestali predávať tento softvér vládnym agentúram. Odvolávali sa pritom najmä na existenciu reálnej hrozby porušovania osobných slobôd, zasahujúcich najmä zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú aktivisti a prisťahovalci.