Donald Trump odmieta dohody o voľnom obchode vo všetkých svojich verejných vystúpeniach, informuje The Guardian. Denník konštatuje, že práve protekcionizmus bol kľúčovým prvkom Trumpovej prezidentskej kampane.

Trump sľuboval v kampani, že napraví Severoamericku dohodu o voľnom obchode NAFTA a prijatie Číny do Svetovej obchodnej organizácie WTO. Trumpová rétorika viedla k uzavretiu novej zmluvy s Mexikom a Kanadou a hoci nie je jasné, či tieto zmeny nebudú len kozmetické, šéf Bieleho domu označuje novú verziu NAFTA za "skutočne historickú".

"Americký prezident, ktorý dospel k rozhodnutiu, že 'obchodné vlaky sú dobré a idú ľahko vyhrať', sa dlhé mesiace blíži k bitke s Pekingom," pokračuje The Guardian. Za problém označuje skutočnosť, že Čína nie je Mexiko či Kanada, teda krajiny ochotné predstierať porážku.



Na čele Číny stojí najsilnejší vodca za posledných pár desaťročí. Je jasne. že má zámer získať si svetový rešpekt. To Guardian považuje za dôvod, prečo Čína na vrchole rokovaní s USA roztrhala text, ktorý obe krajiny využívali ako východisko pre všeobecnú obchodnú dohodu.

Spojené štáty v odvete uvalili vyššie clá na čínsky tovar v hodnote 200 miliárd dolárov, čím vyvolali strach, že medzi oboma krajinami vypukne otvorená obchodná vojna. V takom prípade by sa svetový obchod mohol prepadnúť o 2% a HDP planéty o 0,8%.

Ani jedna strana nechce ustúpiť, ale zároveň majú obe krajiny dôvody stiahnuť sa z bojiska. Čína považuje existujúce dohody o svetovom obchode ako nástroj k svojmu ekonomickému vzostupu.

Čínsky vstup do WTO bol považovaný za prostriedok, ako z Číny urobiť ekonomiku západného štýlu, čo sa ale nestalo. Vysvetľuje, že Čína tak rýchlo urobila zo svojich chudobných poľnohospodárov a robotníkov vyrábajúce exportné produkty, čím podnietila hospodársky rast a zmiernila chudobu, hoci celkový ekonomický vzostup krajiny sprevádzal rast vnútorných nerovností aj napätie v bohatších krajinách, ktoré čínske výrobky dovážajú.

"Západný zákazníci získali lacný tovar, ale prevažnú časť nákladov nesú samotní Číňania," pokračuje editorial. Konštatuje, že prínos voľného obchodu je silne rozpadnutý a jeho nevýhody dopadajú na chudobných, a preto sa na Západe stal z voľného obchodu obetný baránok.



Globalizácií (v súčasnej podobe) sa často nedarí zabezpečiť férovosť a ekonomickú efektivitu, deklaruje britský denník. Tvrdí, že je rozdiel, ak niekto príde o prácu na úkor niekoho, kto má rovnaké podmienky, ako keď jeho konkurent ťaží z voľných zákonov na ochranu pracovníkov, bezpečnosti a životného prostredia alebo odlišných daňových pravidiel v cudzích krajinách.

Západný pracovníci tak prichádzajú o zamestnanie v dôsledku "neférových" praktík, čo sa stáva politicky výbušnou témou. Server odkazuje na ekonóma Daniho Rodrika, ktorý tvrdí, že existuje silné spojenie medzi vzostupom populistických hnutí a dopadom globalizácie.

V Británii sa napríklad ukázalo, že obyvatelia regiónov, ktorých dovoz tovaru ovplyvňuje viac, vo väčšej miere volili brexit, poukazuje The Guardian. Je teda možné predpokladať, že aj obchodná vojna medzi USA a Čínou pramení z dôsledkov globalizácie, ktorá núti krajiny otvárať svoje ekonomiky zahraničným firmám, bez toho, aby brala do úvahy sociálne následky.

Ak sa týmito následkami niekto zaoberá, je to brané ako snaha brániť prístupu na vlastný trh. Čo Peking považuje za citlivé opatrenia potrebné na udržanie sociálnej stability a technologického pokroku, Washington považuje za prekážky pre vlastné firmy.

"Pravidlá svetového obchodu je nutné prepísať, už len preto, aby najväčšie ekonomiky mohli pokojne obchodovať," nabáda prestížný denník. Nové pravidlá podľa neho musia umožniť krajinám voľnejšiu stratégiu pre napĺňanie "férového obchodu", ktorý zodpovedá ich ekonomikám a spoločnostiam.

V bohatších krajinách by tak mala existovať ochrana trhu práce pred sociálnym dumpingom a scudzovaním technológií, zatiaľ čo rozvojovým štátom by malo byť umožnené sledovať nezávislú hospodársku stratégiu. V situácii, kedy obchod ohrozuje zavedenú životnú úroveň, by mali existovať nástroje pre nápravu.