Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Na ceste k oslobodeniu sa od hegemónie amerického dolára.
Americký petrodolár má dve miesta a dva dátumy svojho zrodu.Ten prvýje na Jamajke v meste Kingston.V roku 1976 bolo na konferencii členských štátov Medzinárodného menového fondu (MMF) prijaté rozhodnutie o prechode dolára z jeho zlatého štandardu k súčasnému papierovému doláru, ktorý prestal byť viazaný na žltý kov.
rozkolísala ceny ropy a tie vyleteli za niekoľko mesiacov až štvornásobne a spôsobili vtedy
svetov
ú
ropn
ú
kríz
u. Reakciou na to boli tajné rokovania
vtedajšieho štátneho sekretára USA, Henryho Kissingera v sprievode ministra financií USA, Williama Simona so saudskoarabským kráľom.
Saudi sa vtedy zaviazali, že budú svoju ropu predávať výhradne v dolároch. Okrem toho sa Američania zaviazali, že budú dodávať Saudskej Arábii zbrane a zabezpečia jej vojenskú bezpečnosť tým, že nedovolia
už
žiadne
ďalšie
útoky zo strany Izraela.
Washington si tak pripravil pôdu v americkom bankovom systéme, na zavedenie dolárového štandardu krytého čiernym zlatom.
Po úspechu v Rijáde sa Američania
na Blízkom a Strednom východe dohodli aj
s hlavami ďalších štátov produkujúcich ropu, ktorou presadili
obchodný
štandard: „ropa za americké doláre“. Starý a dovtedy hlavný ropný kartel,
pomenovaný
„Sedem sestier“ (päť amerických a dve európske ropné spoločnosti) bol nahradený novým kartelom v podobe medzivládnej dohody krajín produkujúcich a vyvážajúcich ropu
so skratkou
OPEC. Táto organizácia sa stala jednou z najdôležit
ejších
súčas
tí
nového medzinárodného menového systému. OPEC umožnil, aby sa z papierového dolár
a
stal súčasný petrodolár.
Z týchto faktov vedú
jasné závery.
Po prvé
, ak by Američania neuspeli v Rijáde v roku 1974, tak by nebolo prijaté ani rozhodnutie na Jamajskej konferencii v roku 1976
a
prechod
zlatého
dolárov
ého
štandardu na papierový by sa nekonal.
To by výrazne sklamalo majiteľov
tlačiarenských strojov FEDu (Federálna rezervná banka USA), ktorí
tak túžobne očakávali
tento významný krok
.
Po druhé
, nový štandard, ktorý opustil
krytie zlatom
bol len formálne papierovým dolárom
.
F
akticky bola
reč
o petrodoláre, k
rytom čiernym zlatom, teda ropou
. Svetový trh s ropou tak
začal
nepretržite generova
ť
dopyt po produkcii
“
green
backov” z
tlačiarní F
ED
u. (
“
greenback
”
je slangový výraz pre
papierový dolár, hovoriť sa mu tak začalo pre jeho zelenú farbu - pozn. red.)
Medzinárodný menový systém, založený na americkom dolár
ovom štandarde
(presnejšie petrodolár
ovom
), existuje dodnes
.
U
plynulo už piate desaťročie od jeho
vzniku.
O
bdobie jeho
vzostupu
a neobmedzenej moci je teraz
na ústupe a dolár začína akosi “chorľavieť”
.
Vonkajším symptómom ochorenia celého tohto dolárového systému sú čoraz častejšie a hlasnejšie požiadavky
na
oslobodeniu sa od jeho hegemónie.
Zhoršenie tohto ochorenia nastalo po celosvetovej finančnej kríze v rokoch 2008 - 2009.
P
otreb
u
opustiť
monopol
amerického
dolára
naj
viac podporoval
už
začiatkom tohto desaťročia,
vtedajší generálny riaditeľ MMF,
Dominique Strauss-Kahn. Za čo aj patrične zaplatil.
Približne v rovnakom čase líbyjský líder M
uammar
Kaddáfí vyhlásil, že jeho krajina v obch
o
de s export
om
rop
y
pre
chádza
z amerických dolárov na eurá. Zároveň oznámil spustenie projektu “Zlatý dinár”. Kaddáfí za to zaplatil tiež.
Teraz, ale, všetko vyzerá inak. O potrebe dedolarizácie svetovej ekonomiky nehovoria iba
zbabelci
.
F
rancúzsky prezident E
mmanuel
Macron, urobil napríklad už aspoň tucet takýchto vyhlásení.
Čo tu teda máme? Podľa Medzinárodného menového fondu, v roku 1995 americký dolár predstavoval 59% svetových menových rezerv. A v minulom roku bol podiel dolára už 63%.
Ú
daje
zo
SWIFT, ktoré pravidelne prezentujú štatistiku platobných transakcií prechádzajúcimi cez tento systém, predstavoval
n
a začiatku roka 2012 americký dolár 29,7% všetkých operácií.
Z
ačiatkom roka 2019 to však bolo už 39,1%. Kde je tu teda tá dedolarizácia?
Asi bude kdesi v
nedohľadne.
Všetci jej tu majú plné ústa
,
ale
skutky teda nevidieť žiadne.
Zdá sa však, že Saudská Arábia najnovšie porušila túto tradíciu. Začiatkom apríla urobil Rijád veľmi
pripustené, že jedno z možných odvetných opatrení by bolo odstúpenie
Saudsk
ej
Arábi
e
od dohody z roku 1974 o predaji ropy výhradne v amerických dolároch
a
nahrad
ili by
ich
následne in
ou
men
ou
.
Uvedený návrh zákona je totiž formálne namierený proti ropným kartelom. Avšak k dnešnému dňu je známy, len jeden takýto
“legalizovaný”
kartel
a tým je
OPEC, ktorého členmi je až 14 štátov produkujúcich ropu.
Z
namená to, že americký návrh zákona
má snahu
zlikvid
ovať
, alebo aspoň neutraliz
ovať
OPEC. Členské štáty OPEC totiž kontrolujú približne 2/3 svetových zásob ropy
a tie
predstavujú v súčasnosti približne 35% celkovej svetovej produkcie ropy a približne polovicu celkového svetového vývozu. Saudská Arábia za
stáva
v tejto organizácii kľúčovú pozíciu
, keďže disponuje
asi tretinou celkovej produkcie čierneho zlata v rámci OPEC. Podľa výsledkov z roku 2018, dosiahla štátna ropná spoločnosť Saudskej Arábie, Saudi Aramco tržby vo výške 356 miliárd USD a jej čistý zisk dosiahol 111,1 miliardy USD. Je to niekoľkonásobne viac, ako u lídra amerického ropného koncernu
Exxon Mobil
.
Rijád vníma návrh zákona NOPEC, ako priamy útok na svoju
adresu.
Mimochodom
v Amerike tento návrh zákona ne
získal
ešte potrebnú podporu v
äčšiny
K
ongresu.
Ten
sporný zákon z najväčšou pravdepodobnosťou nepodpor
í
a Rijád nebude musieť
pristúpiť k naplneniu
svoj
ich
hrozieb. Avšak
tieto vyhrážky
by mali byť pre
Washington dostatočnou výstrahou.
A
mericko-saudské vzťahy sú v súčasnosti
dosť
vzdialené od tých pôvodných, ktoré
panovali
v posledných desaťročiach XX. storočia. Rijád totiž za posledné roky niekoľko
krát
vyceril
svoje zuby smerom na Washington. Bolo to napríklad aj vtedy, keď sa v Kongrese USA pokúsili pr
ipísa
ť zodpovednosť
za teroristický útok na dvojičky v New Yorku z 11. septembra 2001
Saudsk
ej
Arábi
i
. Nešlo vtedy len o
politickú a morálnu z
odpovednosť, ale aj finančnú. Rijád mal údajne pokryť škody spôsobené týmto teroristickým útokom, vrátane vyplatenia kompenzácií príbuzným obetí. Vtedy Saudi pohrozili Washingtonu, že stiahnu svoje aktíva z USA, ktorých hodnota sa
pohybuje
okolo
1 bilión
a
dolárov. A teraz hroz
i
a, že prestanú používať americký dolár pri obchod
ovaní
s ropou.
Vzniká otázka či aj iné krajiny môžu ako politickú zbraň použiť hrozbu odmietnutia amerického dolára, ako napríklad Čína. Vzťahy Pekingu s Washingtonom sa v posledných rokoch výrazne zhoršili. Môžno, že Peking by si mal vziať príklad z Rijádu a povedať
Washingtonu
: „
Ak budete aj naďalej pokračovať vo svojej politike protekcionizmu, vo vzťahu k čínskym tovarom a investíciám, p
restaneme používať americký dolár
.”
Myslím si však, že Peking takúto zbraň nepoužije
,
p
retože prakticky 100% čínskeho exportu do USA je platených dolár
mi
. Ak by Čína odmietla dolár ako platobnú menu, tak by najmä sama sebe spôsobila hospodárske
“
harakiri
”.
V
priebehu hodiny ba sa tak priprav
ila
o všetok export do USA
.
Ten
predstavuje až polovicu z je
j celkového
gigantického exportu. Čína bude do poslednej chvíle bojovať
za jeho
zachovanie.
V minulom roku prebytok obchodnej bilancie medzi Čínou a Spojenými štátmi (prebytok medzi vývoz
om
a
dovozom) dosiahol celkom 323 miliárd dolárov. Všetko
sa
plat
í
“greenbackmi”, teda
produk
tami
tlačiarensk
é
ho stroja amerického F
ED
u. Doláre,
z
arobené obchod
om
s Amerikou,
neustále
dopĺňajú devízové rezervy Číny. Peking teda rozhodne nebude nasledovať príklad Rijádu.
Možno by to ale mohla byť Európa
.
Myslím si však, že ani ona nie je na takýto krok pripravená.
Washington ju drží na krátkom vodítku obchodných záujmov. Európska únia má tiež veľký obchodný prebytok so Spojenými štátmi (približne 100 miliárd USD ročne). Až na zriedkavé výnimky sa všetky dodávky európskeho tovaru do Ameriky vyplácajú v dolároch. Ak Európa oznámi Amerike, že už nie je pripravená pr
i
jímať americké doláre za svoj tovar, tak
aj
ona, ako aj Čína, okamžite príde o svoj export do
USA
a s tým aj o obrovský obchodný prebytok s
týmto
zaoceánskym obchodným partnerom.
V tomto zmysle je pozícia Saudskej Arábie oveľa výhodnejšia. Ak by čínske, alebo európske tovary stratili obrovský americký trh, tak nemôžu svoje tovary premiestniť na iné trhy (všetko je už obsadené, komoditné trhy sú presýtené), ale situácia s ropou je iná. Amerika v súčasnosti rýchlo zvyšuje svoju produkciu ropy a znižuje jej dovoz, vrátane dovozu zo Saudskej Arábie. Dnes Saudi dodávajú viac ropy do Číny, Japonska, Indie, ako do Spojených štátov, pričom saudské dodávky na európsky trh a do Južnej Kórey rýchlo rastú.
Ekonomické záujmy Saudskej Arábie sa potichu presúvajú z Ameriky do iných častí sveta. Okrem toho je ropa komoditou, ktorú vyžadujú mnohé krajiny. Ak Saudská Arábia zrealizuje svoju hrozbu a odmietne sa vysporiadať s Amerikou v dolároch, stratí síce americký trh, ale bude môcť presunúť uvoľnenú ropu na iné trhy.
Ešte raz zopakujem:
M
ôže sa ľahko stať, že Amerika s
a
nestrelí do vlastnej nohy a neakceptuje zákon NOPEC
a
Rijád tak nebude musieť realizovať svoj
u
hrozb
u
. Avšak myšlienku o možnosti ďalšieho použitia t
akýchto vyhrážok
(v iných situáciách) si už osvojili. V určitom momente sa Saudi môžu rozhodnúť, že túto hrozbu uskutočnia. Donald Trump, ktorý zvolil kurz urýchleného rozvoja ropného priemyslu a dosiahnutia americkej sebestačnosti v oblasti uhľovodíkov,
tým
pomáha vlastne len Rijádu.
Petrodolár vznikol v Saudskej Arábii pred 45 rokmi. Je možné, že konkrétne tu ho čaká aj jeho smrť.
