HLAVNÝ DENNÍK
FOTO TASR - Ján Krošlák
DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

Pán prezident, na úvod sme mali počuť aj ruskú hymnu, odkázal Pellegrini Kiskovi

Hodnotové budovanie spoločnosti nie je počítačovou hrou, na konci ktorej, ak sa nám niečo nepáči, stlačíme tlačidlo vymazať. Každé naše zlyhanie, omyl či pochybenie alebo rezignácia na zápas o pravdu môže mať smerom do budúcnosti tragické následky podobné tým spred 74 rokov.

Konštatoval to v stredu pri príležitosti 74. výročia ukončenia druhej svetovej vojny vo Zvolene vo svojom príhovore predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) s tým, že verejné spochybňovanie inštitúcií, štátu a SR nahráva predovšetkým nárastu extrémizmu.

Deň víťazstva nad fašizmom a pamiatku obetí vojny si uctil spoločne s prezidentom SR Andrejom Kiskom a ministrom obrany Petrom Gajdošom (SNS) na zvolenskom cintoríne padlých vojakov sovietskej armády a cintoríne padlých vojakov rumunskej armády.

Na pietnom akte kladenia vencov sa zúčastnili zástupcovia diplomatických zborov, predstavitelia štátnej správy a samosprávy, zväzov i združení.

„V súčasnosti sme svedkami toho, že lži, ktoré popierajú holokaust, poľudšťujú režim, ktorý vypaľoval slovenské dediny, a ospravedlňujú vraždenie vlastných občanov. Tieto sa stali každodennou súčasťou virtuálneho sveta.

Priam on-line atakujú vedomie najmladšej generácie a ak nič neurobíme, stanú sa v jej svete skutočnou pravdou. Pred každým z nás stojí výzva pomenovať a obhajovať pravdu, aby ju nikdy nemohla nahradiť tisíckrát opakovaná lož z úst manipulátorov našej histórie,“ zdôraznil premiér.

Hlave štátu adresoval tieto slová. „A ak hovorím o pravde, tak si vždy otvorene a pravdivo musíme povedať, že Slovenskú republiku oslobodili hrdinské vojská Červenej armády, rumunskej a príslušníci Prvého československého armádneho zboru, a preto, ak sú toto oficiálne oslavy ukončenia druhej svetovej vojny, prepáčte, pán prezident, na úvod sme mali počuť aj ruskú hymnu.“

Podľa Pellegriniho napriek tomu, že naša krajina a celá Európa žije taký dlhý čas v mieri, sme svedkami tichej renesancie extrémizmu a návratu k ideám, o ktorých sme si mysleli, že sú dávno pochované v minulosti.

Preto nikdy nesmieme zabudnúť na 60 miliónov ľudských životov, ktoré si vyžiadalo vojnové besnenie rozpútané v mene fašistickej ideológie postavenej na nenávisti voči iným národom a národnostiam.

Minister obrany takisto poukázal na silnejúce myšlienky netolerancie a pravicového extrémizmu v spoločnosti.

„Naša spomienka v tento deň by mala patriť všetkým ľuďom, ktorí proti fašizmu bojovali. Nesmieme nikdy zabudnúť na hrôzy, ktoré sú s ním spojené, a ani dopustiť, aby opäť zapustil svoje korene v spoločnosti,“ povedal Gajdoš.

„Nesmieme zabudnúť, zvlášť dnes, pri náraste extrémizmu vo svete, ale aj u nás na Slovensku, na to, že na začiatku tejto katastrofy, ktorá v ľudských dejinách nemá obdoby, bolo slovo. Šírenie nenávisti voči ľuďom iného náboženstva, národnosti či inej farby pleti. Slovo, ktoré šírilo nevraživosť, urážky, opovrhovanie,“ pripomenul Kiska.

Vojna sa začala u nás v Európe a podľa prezidenta si treba uvedomiť práve teraz pred voľbami do Európskeho parlamentu, že fantastický projekt Európskej únie bol pri svojom zrode projektom mieru. Vďaka nemu sa z Európy stal ostrov stability a prosperity.

„Naša vďaka bude navždy patriť mužom a ženám, ktorí nasadzovali svoje životy, hrdinskej Červenej armáde, Rusom, Ukrajincom a príslušníkom ďalších národov Sovietskeho zväzu. Na tomto mieste vzdávame hlbokú úctu vojakom rumunskej armády, ktorí oslobodzovali našu vlasť, všetkým, bez ktorých by nebolo víťazstvo možné,“ konštatoval prezident.

Zdôraznil, že nesmieme opakovať chyby minulosti. Nesmieme dovoliť extrémistom využívať strach a predsudky ako cestu k moci. Len tak sa nám podarí udržať našu krajinu slobodnú, bezpečnú pre všetkých a pripravenú zvládnuť nové výzvy.

Na ústrednom vojenskom cintoríne vo Zvolene je pochovaných viac ako 17.600 príslušníkov sovietskej Červenej armády a viac ako 10 300 vojakov Kráľovskej rumunskej armády, ktorí v rokoch 1944 – 1945 zahynuli pri oslobodzovaní nášho územia. Cintoríny padlých sovietskych a rumunských vojakov sú národnými kultúrnymi pamiatkami SR.

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info