Cirkvi budú od budúceho roka platiť daň z peňažných náhrad, ktoré dostávajú od štátu za nevydaný reštitučný majetok. Novelu poslancov KSČM, ktorá zdanenie zavádza, podpísal český prezident Miloš Zeman. Zdanenie náhrad ale ešte môže zrušiť Ústavný súd. Napadnúť novelu chce časť senátorov aj poslancov, podľa ktorých je tento krok protiústavný.

Zástancovia zdanenia náhrad, ktoré cirkvi od štátu každoročne dostávajú, argumentovali ich nadhodnotením a nerovností s ostatnými reštituentmi. Štát by mohol podľa predkladateľov získať späť zhruba 380 miliónov z približne dvoch miliárd korún, ktoré cirkvám na náhradách majetku ročne vypláca. Cirkvi budú musieť podľa novely zahŕňať štátnu náhradu do zdaniteľných príjmov.

Kritici, spolu s odkazom na predchádzajúce zmluvy medzi štátom a cirkvami o majetkovom vysporiadaní, hovoria o porušovaní princípu právneho štátu a o zásahu do vlastníckych práv. Komunistom podľa ich oponentov nejde o zdaňovanie cirkví, ale o vyvolanie pocitu, že si cirkev majetok nezaslúži a že ho dostali až príliš veľa.

Reštitučný zákon schválený za bývalej vlády Petra Nečasa počítal s tým, že cirkvi dostanú od štátu nehnuteľný majetok v hodnote zhruba 75 miliárd korún. Za nehnuteľnosti, ktoré sa podľa zákona nevydávali, majú cirkvi počas 30 rokov získať 59 miliárd korún. Náhrady sú vyplácané od roku 2013.

Zákon ale tiež fakticky znamená odluku štátu a cirkví. Doterajšie príspevky štátu na ich činnosť sa postupne znižujú až na nulu v roku 2030.

Predsedovia Českej biskupskej konferencie Dominik Duka, Ekumenickej rady cirkví Daniel Ženatý a Federácie židovských obcí Petr Papoušek v spoločnom vyhlásení minulý týždeň uviedli, že zdanenie finančných náhrad spôsobí cirkvám vážne finančné ťažkosti, a pre niektoré menšie môžu byť dokonca likvidačné. Novelu považujú za nemravnú a protiústavnú. Zdanenie náhrady cirkvám je jednou z podmienok KSČM pre toleranciu menšinovej vlády ÁNO a ČSSD.