Banskobystrický kraj je najvidieckejším krajom a patrí medzi dva najzaostávajúcejšie kraje Slovenska. Až 492 obcí (95%) z celkového počtu 516 je podľa kritérií EÚ začlenených medzi typické vidiecke obce a ich rozloha predstavuje 86% rozlohy kraja a žije v nich takmer polovica obyvateľov kraja.
Kraj má najväčšiu rozlohu a najnižšiu hustotu obyvateľov zo všetkých krajov – ani nie 70 obyvateľov na km2, pričom priemerná hustota v SR je 110. Z toho je zrejmé, že rozvoj vidieka je kľúčovou oblasťou rozvoja kraja. Existuje priama súvislosť medzi vysokou mierou vidieckosti a ekonomickým zaostávaním. Vidiecky charakter kraja spôsobuje vysokú náročnosť spravovania územia a zabezpečenia dostupnosti práce a kvalitných verejných služieb. Pre chudobných obyvateľov vidieka je dochádzka za prácou a službami drahá. Pre verejnú správu je drahá aj prevádzka verejných služieb, lebo pri nízkej hustote osídlenia je z hľadiska dostupnosti potrebné viac zariadení a teda s menšou kapacitou, čo predražuje ich prevádzku a zároveň ovplyvňuje výrazne aj kvalitu hlavne vzdelávania a zdravotnej starostlivosti.
Je zrejmé, že k zvládnutiu problematiky dobrej dopravnej dostupnosti práce i kvalitných verejných služieb, je jediným riešením lacná a dostupná verejná doprava. Tá je pre kraj prioritou číslo jedna a len jej zvládnutie vytvorí podmienky pre zlepšenie kvality života ľudí na vidieku. Prvotnou úlohou pre dobrú dopravnú dostupnosť je hustota a kvalita dopravnej infraštruktúry.
V Banskobystrickom kraji je celkom127 km rýchlostných ciest 641 km ciest I. triedy, 602 km ciest II. triedy a 1 839km ciest III. triedy. Spolu 3.209 km cestnej siete – najviac so všetkých krajov. Ak si prepočítame počet km na počet obyvateľov, tak prvenstvo kraja je ešte výraznejšie – až 4,9 km ciest na 1000 obyvateľov, pričom v iných krajoch sa tento ukazovateľ pohybuje od cca 3 do 3,8 km. Na opačnom konci sa kraj ocitne, ak prepočítame hustotu cestnej siete na rozlohu kraja. Tam máme druhý najnižší ukazovateľ (po Žilinskom, výrazne horskom a menšom kraji) – 0,34 km ciest na 1km2.
Čo sa týka pravidla dostupnosti, že krajské mestá majú byť prepojené diaľnicou, alebo rýchlostnými cestami a okresné mestá cestami prvej triedy, tak Banskobystrický kraj má tu najhoršie ukazovatele. Banská Bystrica má prepojenie rýchlostnou komunikáciu len na jedno susediace krajské mesto – Nitru, absentuje prepojenie na Trenčín, Žilinu, Prešov i Košice. V súvislosti s budovaním diaľnic a rýchlostných ciest tiež súvisí aj prepojenie na medzinárodné koridory.
Ani z hľadiska prepojenia okresných miest cestami I. triedy nie je v kraji priaznivá situácia Sme jediným krajom ,ktorý nemá napojenie všetkých okresných miest (Poltár, Revúca)na cestu I. triedy a absentuje tiež prepojenie okresných miest V. Krtíš – Krupina a Krupina – B. Štiavnica. Aj mnohé iné cesty boli len formálne prekategorizované na cesty I. triedy, ale vôbec nespĺňajú normové technické a ani kvalitatívne parametre. Aj vďaka nedostatočne vybudovanej cestnej siete I. triedy mnoho komunikácie II. triedy slúžia ako cesty I. triedy a sú neúmerne preťažované, čo zvyšuje náklady na ich údržbu a opravy.
Stav cestnej siete v kraji je katastrofický. Podľa údajov BBSK je v nevyhovujúcom stave 223 km ciest II. triedy a 747 km ciest III. triedy a v havarijnom stave 11 km ciest II. triedy a 80 km ciest III. triedy. To znamená, že až 43 % komunikácii kraja je v zlom technickom stave a vyžaduje si akútne opravy.
Banskobystrický kraj má najväčšiu sieť regionálnych železníc (111 km) a celkom cca 670 km železničných tratí, ale prevažne sú všetky jednokoľajné a len asi 80km je elektrifikovaných. Stav železničnej infraštruktúry je veľmi zanedbaný. Prevádzková rýchlosť , i na mnohých úsekoch hlavných tratí, je obmedzená na 60-70km/hod. Do rekonštrukcií a modernizácii železníc v Banskobystrickom kraji nebola smerovaná žiadna podpora z eurofondov a domáce zdroje nepostačujú ani na údržbu udržateľného stavu jestvujúcich tratí. Došlo už aj k zrušeniu regionálnej trate Poltár – R. sobota. , pričom svojou hustotou vytvára dobré podmienky pre integrovanú dopravu.
Nevyhovujúca je i situácia vo vozovom parku. Absentujú moderné rýchle ľahké vlakové súpravy. Dnes cesta z B. Bystrice do Telgártu trvá tak isto dlho ako pred 2. svetovou vojnou, keď sa jazdilo na paru.
Stručný prehľad stavu regionálnej dopravnej infraštruktúry preukázal, že a preto je potrebné kvitovať , že sa BBSK podarilo presvedčiť vládu o poskytnutí pôžičky na rekonštrukciu ciest. To je len prvá etapa k zlepšeniu cestnej regionálnej infraštruktúry.
Treba však vládu presvedčiť aj o nevyhnutnosti zapojenia kraja do severojužného dopravného prepojenia – a to ako rýchlostných ciest, tak aj železničnej dopravy v trasách: Budapešť – Šahy – Zvolen a Šalgotarián – Lučenec – Zvolen – Martin. Tieto dopravné koridory by spolu s rýchlostnými komunikáciami Lučenec – R. Sobota – Tornaľa – Košice a B. Bystrica – Liptov, nielenže prepojili krajské mesto so susednými krajskými mestami ale, čo je pre kraj podstatné, priniesli by nárast rozvoja cestovného ruchu a oživenie podnikania, miestnej ekonomiky, ako aj cezhraničnej spolupráce v typicky vidieckom kraji.
Samostatnou kapitolou kraja je zanedbanie železničnej infraštruktúry. Bez jej rekonštrukcie a modernizácie nie je možné, aby BBSK uvažoval so zavedením . Pričom ako sme v úvode konštatovali , práve rýchla, cenovo dostupná verejná doprava môže ako jediná eliminovať bariéry nízkej hustoty osídlenia, drahej prevádzky zariadení verejných služieb a odkázanosti vidieka na odchádzku za prácou a kvalitnými verejnými službami. Obyvatelia vidieka si to určite zaslúžia.
Najvážnejším problémom Banskobystrického kraja pre jeho rozvoj je nedostatočné akceptovanie jeho charakteru a náročnosti obsluhy územia z hľadiska na jednotlivé VÚC.
