Štvrtok, 12. novembra 2026Meniny majú Svätopluk, Jonáš
Názory
Komentár Harryho J. Kazianisa: Čo sa stane, ak Trump vyhrá obchodnú vojnu s Čínou?
Autor: Harry J. Kazianis, The American Conservative Magazine
Publikované:
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: Načítavajú sa
Foto: Hlavny Dennik
Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Rozhovor s bývalým predstaviteľom Trumpovej administratívy odkryl vládne „jastrabie myšlienkové pochody“, ktoré by mohli skončiť katastrofou.
„Ak ide o Čínu, tak má Amerika jasnú stratégiu, ktorá je jednoduchá na pochopenie: rozdrtiť ich. Zamiesť ich pod čiernu zem. Postarať sa o to, aby nemohli ovplyvňovať americkú silu a vplyv nie len v Ázii, ale aj na celom svete. To je Trumpov cieľ, a zatiaľ mu ide karta. Nemohol by som byť šťastnejší.“
To bola odpoveď bývalého predstaviteľa Trumpovej administratívy, s ktorým som sa rozprával pri drinku. Pýtal som sa ho aj na to, ako bude vláda postupovať pri Čínanoch. „Dovolili sme Číne, aby sa vytiahla príliš rýchlo, a teraz za to zaplatíme,“ tvrdí. „Súťaž je jedna vec, ale Peking je zameraný na to, aby sa stal dominantnou silou v Ázii. Všetci vieme, čo bude nasledovať – ich sila bude naraz globálna. Ak zoberieme do úvahy represívny a zlý režim vládnutia, musíme usúdiť, že sa im treba postaviť. Aktuálne sú nebezpečnejší než Sovietsky zväz.“
„
„
Krakovská tragédia, „ruská stopa“ a najmúdrejšie poslankyne z PS! Belousovová len dvíha obočie (VIDEO)
Bývalú podpredsedníčku NR SR Annu Belousovovú zarazili niektoré informácie, ktoré vydali prakticky hneď po udalosti oficiálne úrady v Poľsku. Ešte "zaujímavejšie" boli reakcie poslancov Jozefa Pročka a poslankýň z PS.
Taraba griluje koalíciu, hovorí Ďateľ. Neugriluje tým aj seba? (VIDEO)
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
O rozmaznaných politikoch vychovaných v bývalom režime
Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?
Od tohto bodu bol náš rozhovor ešte zaujímavejší. „Veľa ľudí nerozumie tomu, že prezident Trump a celý jeho tím to berú ako beh na dlhú trať. Nebudú rozdávať zbytočné údery. Ak Čína neprestane so svojim ekonomickým imperializmom, Trump bude musieť zaviesť nové clá. Ak sa Peking pokúsi prevziať kontrolu nad Južným čínskym morom - stačí o kúsok viac, ako už zaberá - v tom momente sa spojíme s Vietnamom alebo sa postaráme o to, aby mal Taiwan toľko zbraní, koľko len bude potrebovať. V skratke - musíme zadržať čínsky nástup. Nemôžeme túto hrozbu ignorovať tak, ako ju ignorovala Obamova administratíva.“
Ach, to slovo, „zadržať“. Aj som dúfal, že sa to slovo spomenie, keďže som už dlhšiu dobu tušil, že je to reálna stratégia, dokonca priamo od Trumpa. Ale stále sa pred nami vynára jedna výzva: Čo sa stane, ak sa Trumpovi podarí úspešne „zadržať“ Čínu? Čo spôsobí víťazstvo v tejto súťaži? Mysleli sme na to vôbec?
Nie, nerozmýšľali sme nad tým. Teda, až donedávna nie. Budem k vám úprimný a priznám farbu – ja sa osobne považujem za „Čínskeho jastraba“. Jednoducho - dávam pozor na to, aby Čína neohýbala pravidlá medzinárodných záväzkov v Ázii až tak, že by prestali dávať zmysel. Nechcem sa len prizerať tomu, ako si Čína pripojí Južné čínske more k svojmu územiu, zaháji inváziu Taiwanu a rozdrtí ich demokraciu, ako bude podvádzať pri medzinárodných obchodoch a ako vykrádajú duševné vlastníctvo iných. Chcem si byť istý tým, že Washington bude aj naďalej vojensky presahovať Peking a aby boli zabezpečené národné záujmy Spojených štátov, spolu so silnými alianciami, ktoré obstoja skúškou času.
Ale mnoho ďalších ľudí, ktorí zdieľajú môj pohľad na svet – najmä ohľadom Pekingu – chcú zájsť omnoho ďalej. Vzostup Číny vnímajú ako existenčnú hrozbu. Vidia, ako Peking rýchlo predbieha Washington ako lídra svetovej ekonomiky, ako vyvíjajú modernú armádu, ktorá by mohla v budúcnosti poraziť aj tú Spojených štátov.
V ten istý moment sa deje na ázijskom kontinente iný konflikt - mnohí Ázijci sa snažia vyhostiť Američanov zo svojich krajín nadobro. Táto vyhliadka do budúcnosti dokázala zjednotiť neokonzervatívcov s niektorými zahranično-politickými realistami.
Je takmer jasné že z dlhodobého hľadiska je záujmom Číny zvýšiť svoju moc ako národ a taktiež sa stať hegemónom Ázie. Tento model „Ako urobiť z krajiny superveľmoc“ bol v minulosti inšpiráciou pre mnohých – zoberme si napríklad Spojené štáty. Ale príprava a adekvátna reakcia by bola výrazne odlišným prístupom od toho aktuálneho – jednoducho rozdrtiť ich režim.
Pôvod môjho strachu spočíva v tom, že sme sa nezamysleli nad tým, čo naše „naponáhlo“ v tom, ako predbehnúť Čínu – diplomaticky, ekonomicky, vojensky – vôbec znamená v praxi. Aké sú dôsledky? Sme pripravení na neodvratný spätný úder?
Zoberme si túto situáciu ako príklad – je prvého marca, Washington a Peking nie sú schopní nájsť konsenzus v otázke čínskeho obchodu a Trump naraz uvalí obrovské clá na čínsky tovar. Čo sa stane po tom? Dopad na ekonomiku Spojených štátov je snáď jasný, keďže by Peking zahájil odvetu. Čo sa ale stane, ak náš pokus ako potrestať Peking za jeho podvodné obchodné praktiky, dopadne až príliš dobre?
Uvediem jeden príklad, ktorý by sme mali zvážiť. Predstavte si, že by sa čínska ekonomika vďaka Trumpovým clám spomalila, a vďaka rastúcemu dlhu by čínsky režim nedokázal pretlačiť finančný stimul masívnych rozmerov, tak, ako to urobil už v minulosti. Xi Jinping, čínsky doživotný prezident, by určite vinil Washington za spôsobené problémy. A Xi Jinping by určite zareagoval.
Je možné, že to, o čom sme sa doteraz len rozprávali, sa stáva pomaly predzvesťou reality. Vyhlásenia z Pekingu sú v týchto dňoch priam hrozivé. Neustále verbálne hrozby o pripravenosti Číny na vojnu a podprahové hrozby smerované Taiwanu naháňajú hrôzu. Ak začne Xi Jinping cítiť tlak zo strany Spojených štátov, je možné, že bude musieť rozpútať novú vlnu nacionalizmu, ktorá poslúži ako dymová clona, ktorá má za cieľ rozptýliť verejnosť. To by mohlo dokonca rozpútať nový vojnový konflikt v Ázii, ktorý si ale neželá nikto a mnoho nevinných by preň len trpelo.
Moje predpoklady sú také, že sa Trumpova administratíva blysne a predstaví ešte grandióznejšie plány – niečo takého rozmeru ako obrovská destabilizácia Číny, ktorá môže spôsobiť až pád režimu.
Keby sme len mali také šťastie,“ vraví bývalý člen Trumpovej administratívy s veľkým úsmevom na jeho tvári. Keď som sa ho spýtal čo by sa stalo, keď sa štát, ktorý je aktuálne druhou najväčšou ekonomikou na svete, žije v ňom cez miliardu ľudí s rôznymi etnickými skupinami, ktoré túžia po samostatnosti a nukleárnymi hlavicami, ktoré doletia na územie Spojených štátov, potencionálne zrúti, jeho odpoveď hovorila za všetko.
