Ak by prezident Andrej Kiska neodolal a vymenoval by Roberta Fica na post sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR, bolo by to podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča nesprávne rozhodnutie. „Uvedomujeme si, že pre Andreja Kisku je to veľké pokušenie. Dúfam, že pán prezident odolá. Nemali by sme si to zľahčovať tým, že Roberta Fica odstavíme na ústavný súd a budeme si hovoriť, že sme vyhrali,“ povedal v diskusii na Tablet TV 21. januára Matovič.
Ak by sa to však napriek tomu stalo, pred OĽaNO by podľa neho stála úloha v čase pred parlamentnými voľbami v roku 2020 oveľa intenzívnejšie komunikovať o pozitívnom programe hnutia. „Vyparením sa Roberta Fica z politického, straníckeho ringu by bola pre nás dôležitejšia úloha, aby sme odkomunikovali, za čo bojujeme v politike. Chceme dobré, spravodlivé Slovensko, kde budeme mať všetci rovnaké šance a ktoré nedovolí padnúť slabším ľuďom, podá im pomocnú ruku,“ povedal Matovič.
„Boj za takéto Slovensko doteraz prekrýval boj proti Robertovi Ficovi, Jánovi Slotovi, Robertovi Kaliňákovi či Vladimírovi Mečiarovi, ktorí sú už dnes na odchode alebo definitívne preč z politiky. Bude našou úlohou viac komunikovať v týchto parlamentných voľbách o tom, za aké Slovensko bojujeme,“ dodal.
Podľa Matoviča je Robert Fico nepriamo zodpovedný za smrť novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. „Samozrejme, že Robert Fico nestrieľal ani nešoféroval to auto. Ale tým, že dovolil Slovensko rozkrádať a dovolil Robertovi Kaliňákovi, aby to nevyšetroval, zabezpečil prácu pre Jána Kuciaka. A ten teda písal a stal sa nebezpečným pre niekoho, kto ho dal odstrániť. Uvidíme ešte, kto to bol,“ povedal Matovič.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) sa chce OĽaNO orientovať v kampani najmä na zvýšenie volebnej účasti, ktorá bola v posledných dvoch voľbách na Slovensku rekordne nízka. Ambíciou hnutia je získať jeden až dva mandáty.
V čase debaty v Tablet TV ešte neboli medializované informácie o tom, že europoslanec OĽaNO Branislav Škripek uvažuje o prestupe do iného politického subjektu. Matovič sa s ním chcel dohodnúť tak, že by kandidoval za OĽaNO a v prípade zisku dvoch mandátov zastupoval hnutie v europarlamente aj najbližších päť rokov. Ak by však hnutie získalo iba jeden mandát a ten by pripadol Škripekovi, vzdal by sa ho v prospech nasledujúceho kandidáta.
„Nech kandiduje, ale v prípade, že by sme dva mandáty nedali, aby on pustil aj niekoho druhého. My sme pestré hnutie, nie čisto konzervatívne, máme aj liberálov. My sme s Braňom spokojní, dobre si robil robotu, ale úzko sa orientoval iba na kresťanskú agendu,“ poznamenal Matovič.
„Počul som, že nespokojní kresťania z KDH chcú zakladať novú stranu... Takto nezodpovedne rozbíjať hlasy kresťanského voliča nie je úplne kresťanské. Nemal by si každý, kto odíde, zakladať svoju stranu,“ dodal.
V prezidentských voľbách OĽaNO uvažovalo o kandidatúre Veroniky Remišovej, napokon sa však rozhodlo vlastného nominanta nepostaviť. „Nám vždy v politike išlo o spoločný úspech demokratickej opozície. Vzhľadom na to, že je viacero opozičných kandidátov, by to bolo zbytočné trieštenie hlasov,“ povedal Matovič.
Za dobrých kandidátov na prezidenta považuje Františka Mikloška, Zuzanu Čaputovú a Roberta Mistríka. Z tejto trojice by sa však podľa Matoviča dvaja mali vzdať kandidatúry ešte pred prvým volebným kolom, aby sa tak zvýšili šance tretieho kandidáta. Toho by podporilo aj OĽaNO. „Oni by sa mali dohodnúť na podmienkach, za akých by sa predvýber finálneho kandidáta urobil. Či už by to bol prieskum, alebo aj prieskum druhej voľby, alebo simulácia druhého kola volieb, to už je na nich,“ uvažuje Matovič.
„Všetkých troch sme pozvali na spoločný obed, dali sme im na výber aj termín. Zatiaľ jediný pán Mikloško štrajkuje a neohlásil sa. Respektíve, cez médiá odkazuje, že nemá záujem,“ povedal Matovič. „Títo traja majú zaujímavý príbeh, možno najsilnejší ho má pán Mikloško, ktorý si ale zasa najmenej intenzívne robí kampaň. Dlho zbieral aj podpisy, akoby sa mu do toho nechcelo, ale zároveň do toho ide. Všetci traja by boli dobrými prezidentmi. Ale trochu už o niečom svedčí, že pán Mikloško nechce prísť ani na spoločný obed,“ naznačil Matovič. Na obede sa napokon stretli iba Robert Mistrík a Zuzana Čaputová a podľa medializovaných informácií sa dohodli na tom, že do prvého kola pôjde z nich dvoch preferenčne silnejší kandidát.
V diskusii sa Matovič vyjadril aj k poslaneckým platom. Po iné roky parlament tradične odmietal návrh OĽaNO, ale napokon platy poslancov zmrazil na návrh koalície. V roku 2018 sa to však nestalo. „Náš návrh zabili, platy sa nezmrazili a potom vyčkávali, aj s prispením Pellegriniho, ktorý vedel, čo sa deje, ale vôbec na to neupozorňoval. Potichu si zvýšili platy o 1514 eur v hrubom,“ tvrdí Matovič.
Hnutie preto podalo nový návrh na reguláciu platov poslancov, ale aj prokurátorov, sudcov a ďalších, ktorých mzdy sa odvíjajú od toho istého mechanizmu ako poslanecké. Zároveň však svoj návrh podala aj ĽSNS Mariana Kotlebu. Kotlebovci sa však nesnažia o zmrazenie, ale rovno o radikálne zníženie poslaneckých platov.
„Na januárovú schôdzu išli dva návrhy, náš aj Kotlebov. Keď už odmrazené platy, nech je to fér voči ľuďom. Aby sme vychádzali z tých úrovní, aký bol plat minulý rok, a nech narastú poslancom platy o toľko percent, o koľko vzrastú platy zamestnancom. To je realistický návrh. Kotleba prichádza s iniciatívou, o ktorej vie, že mu za ňu nikto nezahlasuje. Ale jeho voličom to stačí,“ povedal Matovič.
