HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Vojna za „jeden národ“ – smrť pre Ukrajinu (Arina Cukanová)

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Ariny Cukanovej (Fond strategickej kultúry)

Od Zbruča po Severný Doneck stenajú pod jarmom ukrajinstva

Na úsvite ukrajinskej nezávislosti som náhodou pracovala v jednom z miest na východe Ukrajiny, ktorého 99% obyvateľov sú rodenými používateľmi ruského jazyka. V 90. rokoch tu pôsobila „Prosvita“, ktorá, hoci bola extrémne malá, neustále vyžadovala od mestských úradov všeobecnú ukrajinizáciu  škôl, tlače, televízie a všetkých sfér života.

Samozrejme, miestni Ukrajinci sa v tom čase ešte nemohli dostať do kaviarní, obchodov a kaderníctva – neexistovala taká drakonická legislatíva ako teraz, ale nacionalistov (ktorých miestni obyvatelia nebrali dlho vážne, pretože ich považovali za mestských bláznov). Neunavilo ich usilovať sa o ukrajinizáciu školstva, behali po súdoch a požadovali od sudcov a prokurátorov movu (jazyk),  počítali percentá článkov v ukrajinčine v mestských novinách.

Dochádzalo k humorným situáciám. Na súde napríklad museli najať tlmočníka – ten sudcovi, ktorý hovoril po rusky, prekladal do ukrajinčiny z ruštiny, ktorou hovorili obvinení, prokurátori i právnici. A naopak: ruský prejav sudcu bol preložený do ukrajinčiny pre ďalších účastníkov procesu – rodených používateľov ruského jazyka.

Podľa tempa rastu vojenských výdavkov je majstrom sveta Ukrajina (Vladimír Malyšev)

Donútili miestnych lekárov, aby používali ukrajinčinu: „mocná hŕstka“ nacionalistov na tom dôrazne trvala a vyhlásila, že Ukrajina vypláca platy zamestnancom verejného sektora, takže sú povinní vedieť po ukrajinsky a používať ju pri práci. Výsledkom je ďalšia bizarná situácia: traumatológ má na gauči stonajúcu pacientku so zlomenou nohou a strapatý lekár, ktorý vypĺňa dokumenty v ukrajinčine, je nútený neustále volať kolegom a pýtať sa, ako to bude správne: zlomenina sa stala „na ceste do práce“ alebo „po ceste do roboty“?

Mladí Kryvojrožskí „plastuni“

Lekárska terminológia bola zároveň samostatným zdrojom vtipov, pretože ju nepoznal žiadny lekár, nehovoriac o pacientoch. A povesti, že v rusko-ukrajinskom lekárskom slovníku uverejnenom počas obdobia nezávislosti sa „dusík“ prekladá ako „dúšky“ a „sínusitída“ ako „štrbina“, privádzali lekárov do nemoty.

V matrike sa rodičia novorodencov usilovali o to, aby do rodných listov zapísali ich dcéry ako Anna, nie Hanna, synov Andrej a nie Andrij. V tých časoch si Ukrajinci ešte vážili myšlienku zmeniť svoje priezvisko na ukrajinský spôsob a za Zelenského k tomu dospeli.

Mimochodom, od 90. rokov vždy existovala kontrola nad ukrajinizáciou: napríklad Kyjev vymenoval poradcu miestneho starostu – „dozorcu“ z Ukrajinského ľudového hnutia; jeho úlohou bolo zabrániť, aby sa mestské úrady odklonili od cesty vytýčenej Ukrajincami. Poradcovi pomáhalo „občianske združenie“ zastúpené tou istou „Prosvitou“.

Ukrajina: Najskôr vytunelujeme a potom za drobné odkúpime (Vladimír Pojmanov)

V súčasnosti nie je v tomto meste jediná ruská škola. Zároveň sú jej obyvatelia stále rodenými používatelia ruského jazyka a na otázku ozbrojených síl Ukrajiny, „ako sa dostať do knižnice“, odpovedajú po rusky a ignorujú dekomunizáciu: choďte rovno po Sovietskom prospekte, a potom odbočte na Leninovu ulicu.

Uniati „žehnajú“ trestnému práporu „Donbas“

Od roku 1991 sa sem pomaly vkrádal zväz skautov „Plast“ a dnes už existujú dve armády „Plastov“, „rozvíjajúce Ukrajinu“. Od jesene 2020 má „Plast“ na základe nariadenia ukrajinského ministerstva školstva a vedy povolenie na úradnú prácu v školách a mimoškolských zariadeniach.

Ruským deťom na východe krajiny vtĺkajú do hlavy, že neďaleko – v LPR a DPR – ruské jednotky zabíjajú vnukov veteránov z druhej svetovej vojny, deti sú zapájané do „historických hier“, ktoré vypracoval „Ukrajinský Inštitút národnej pamäti“, napríklad v Rusku zakázaná „UPA*-odpoveď nepokoreného ľudu“, učia sa strieľať na „nepriateľov národa“.

Uniati sa sem dostali aj v podobe Pastoračno-spoločenského centra pápeža Františka. Neskrývajú svoju misiu, ktorú v roku 2016 vyhlásil šéf UHKC Svjatoslav Ševčuk: „Ideme na východ!“

S podporou orgánov sa centrálni aj miestni uniati šíria za hranicami Haliče: ak v roku 2013 bol počet prívržencov UHKC na Ukrajine 5,7% z počtu respondentov, v roku 2015 – 8%, potom v roku 2020 – 9,6% . Na východe krajiny sa teda uniati snažia presadiť predovšetkým prácou so vzdelávacím systémom (spolu s „Plastom“) a vojenským kaplánstvom.

Ukrajina: Rusko vydalo obyvateľom Donbasu už vyše pol milióna pasov

Uniati nemajú vôbec záujem na nastolení mieru na Donbase, pretože pre nich mier znamená koniec „pochodu na východ“, stratu všetkých dnešných privilégií z hľadiska štátnej podpory. Z tohto dôvodu šéf UHKC Svjatoslav Ševčuk ešte na jeseň 2019 dôrazne kritizoval neochotu obyvateľov Ukrajiny bojovať a vojnovú únavu vysvetľoval sebeckosťou. A na zahmlenie očí informujú na webovej stránke Doneckej diecézy UHKC o založení „ovocného sadu pokojného neba v meste v prvej línii.“  Mimochodom, stránka je iba v ukrajinčine, čo dobre ukazuje na skutočný postoj uniatov k ruskému regiónu aj k pokojnému nebu nad ním.

Vodcu gangu neľudí „Tornádo“ odmenil raskoľnický „kyjevský patriarchát“ medailou „Za obetu a lásku k Ukrajine“.

Pokiaľ ide o ukrajinskú armádu, najjednoduchším spôsobom je vysledovať metódy, ktoré používajú Ukrajinci na formovanie „jedného národa“.  Súdiac podľa informácií poskytnutých Centrom pre morálnu a psychologickú podporu ozbrojených síl na Ukrajine, odporcovia pravoslávia sú vo vojne s Donbassom: 22% vojenských kaplánov sú uniati, 65,6% sú raskoľniki (staroverci) SCU, 11% sú evanjelici a ostatní sektári.

Ku koncu februára 2020 bol vojenským kaplánom ozbrojených síl Ukrajiny iba jeden kňaz Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi! A pred objavením sa „tomov“ predstavovali tri štvrtiny kaplánov v ukrajinskej armáde „kyjevský patriarchát“. Všetci si pamätáme, že „Filaret“ nielenže podporoval vojnu, ale odmeňoval aj násilníkov – neľudí práporu „Tornádo“, ktorých si vzal pod svoje krídla minister vnútra.

Skutočné čísla prenikania katolicizmu, staroverectva a sektárstva do armády a štruktúr ministerstva vnútra (napríklad Národná garda) sú ešte depresívnejšie, pretože s ľuďmi v uniformách, UHKC, KKJ  evanjelisti všetkých farieb pracujú aj neoficiálne, bez toho, aby boli zaradení do stavu ako vojenskí kapláni. Napríklad, podľa správ evanjelistov, „zhlukujú“ viac ako 30 bojových jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny, nezabúdajú na Národnú gardu a takzvané dobrovoľné (trestné) prápory. Nepočítajú sa tí, ktorí „pracujú na základe priamych dohôd s velením vojenských jednotiek a podjednotiek“.

Prečo sa Zelenského Ukrajina stáva autoritárskejšou (Michail Pogrebinský)

Mali by sme byť prekvapení ostreľovaním miest a dedín Donbasu, ktoré sa nezastavilo už ôsmy rok, ak streľbu riadia horliví odporcovia pravoslávia?

Hlava uniatov vyzýva na pokračovanie vojny, atošnikmi (ATO – „protiteroristická operácia“)  viac ako 120 protestantských kaplánov sa sami stali atošnikmi (príslušníci ATO, red.) , sektári sú poradcami ministra obrany Ukrajiny!  Ozbrojené sily Ukrajiny a ministerstvo vnútra stoja pred úlohou fyzicky zničiť a vytlačiť z Ukrajiny tých, ktorí sa nechcú stať „jedným národom“.

Preto sú antiortodoxní kazatelia zaradení do armády. Preto sa gréckokatolíci presťahovali spolu s filaretitmi (čiastočne transformovanými na jesceušnikov) a zástupom evanjelistov na východ. Oni sami, bez toho, aby sa schovávali, trvajú na tom, že ich o účasť v ATO požiadal „štát“, treba rozumieť, v osobe farára Turčinova (v tom čase úradujúceho prezidenta), uniata Parubija a zakladateľa SCU Porošenka.

Rok 2014, horí Pravoslávny kostol Zvestovania na Horlivke, ktorý ostreľovali ukrajinskí hrdlorezi

… Dnes je mestečko na východe Ukrajiny okupované Ukrajincami v každom zmysle: jeho ulice sú pomenované podľa nového maniera, jeho deti vyučujú v ukrajinských školách podľa príručiek UINP a lákajú k oslavovaniu OUN- UPA * zakázanej v Rusku * prostredníctvom „Plastu“, na každom kroku tu sú vojenské sily, ktoré sú pod bdelým vedením uniatov, raskoľnikov (starovercov) a sektárov.

Ukrajina beštiálne odstrihla civilov na Kryme od dodávok pitnej vody

Ešte pred nejakými tridsiatimi rokmi boli hrdí na úspechy vedy a priemyslu, tvorivé úspechy, stavali nové domy a školy, s celým svetom a v každom dvore oslavovali 9. máj, učili deti ruštinu a ukrajinčinu, hľadeli do budúcnosti s nádejou.  A na hostinách si spoločne zaspievali „Kaťušu“ aj „Červonu Rutu“ …

Dnešná tvár Ukrajincov

V 90. rokoch sa sem vkradlo ukrajinstvo a zapustilo v tejto krajine svoje jedovaté korene. Za všetkých prezidentov a vlád sa rozrastal a posilňoval. A potom nastal čas, ktorý si ani pred tridsiatimi, ani dvadsiatimi, ani pred desiatimi rokmi nedokázalo predstaviť 99% miestnych obyvateľov – obdobie vojny ukrajinstva s nimi, s ich svetonázorom, morálkou a každodenným životom. Vojny za povestný „jeden národ“.

Toto mestečko nepomenujem z jedného dôvodu: opakuje osud tisícov ďalších podobných osád na juhovýchode Ukrajiny, ktoré stonajú pod jarmom Ukrajincov. Áno, tak! Celá Veľká Ukrajina – od Zbruča po Severský Doneck – zomiera v sieti mizantropickej ideológie ukrajinstva.

Ukrajina 7 rokov po Majdane: Krajina oligarchov, stojaca na pokraji novej vojny s Ruskom

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info