HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Núdzové stavy už natrvalo (Václav Klaus)

Fotokoláž: HD, Zdroj: TASR

Komentár Václava Klausa (echo24)

Nedávno som pre jednej on-line diskusií povedal, že sme potichu, bez fanfár a bez výslovného uvedomenia si toho, vstúpili do novej fáze koronavírusovej éry.

Tú je možné popísať troma charakteristikami – blížiacim sa koncom akútnej fázy epidémie, nečakanou rezignáciou verejnosti na akékoľvek verejné protesty proti vládnym opatreniam a s oneskorením sa vyjavujúcim obrím rozsahom nemedicínskym nákladom zvolenej „liečby“ epidémie metódou plošných zásahov, tzv. lockdownov.

Teraz ma začína najviac trápiť aspekt druhý – rezignácia verejnosti (a jej zrkadlový obraz, ktorým je narastajúce sebavedomie štátu, že môžete robiť čokoľvek, pretože mu práve pre onú postupnú rezignáciu všetko prechádza a štát si začína byť istý, že mu aj kedykoľvek v budúcnosti prechádzať bude.)

V roku 2015 vyšla vo Francúzsku (a bez akéhokoľvek oneskorenia, v rovnakom roku aj u nás) úžasná kniha Michela Houellebecqa „Podvolenie“ (Soumission), ktorá nám predstavovala antiutopickú víziu „podvoleného“ Francúzska po prezidentských voľbách v roku 2022, v ktorých by vyhral – byť umiernený – islamista.

Podvolenie sa

Popis mechanizmu „podvolenia sa“ v Houellebecqovom prevedení sa za niekoľko uplynulých rokov stal učebnicovým kánonom.

Nešlo mu však vtedy o podvolenie sa tomu, čo dnes spôsobuje úplne neznámu formu a rozsah potlačenia slobody, o podvolení sa koronavírusovému úderu. To na svojho Houellebecqa ešte čaká.

Dnes nie je radikálny zvrat spoločnosti spôsobený ani masovou migráciou iných kultúr, ani nacistickou či komunistickou revolúciou (vyžadujúce ideologické podvolenie sa), ani inváziou Marťanov.

Houellebecquom avizované, mimoriadne presvedčivo vykreslené, podvolenie sa Francúzska a celej Európy masovej migrácie síce hrozí aj naďalej, ale tiež prežívame podvolenie sa iné.

Pekne o tom píše v aprílovom vydaní nemeckého dvojmesačníka CATO jeho šéfredaktor Andreas Lombard (ktorý v roku 2016 vydal v Nemecku, v nakladateľstve Manuscriptum, pod názvom „Völkerwanderung“ našu knihu Sťahovanie národov).

„Žijeme v covidovej tyranii. Politická ideológia covidizmu, je príbuzná komunizmu“ tvrdí Klaus

„Dobrí“ Európania

Vo svojom úvodníku pripomína v závere marca 2021 publikovaný blog francúzskeho aktivistického vizionára Jacquesa Attaliho „Pandémia a čo potom?“.

Attaliho niektorí dobre poznáme. Už v osemdesitych rokoch bol kľúčovým poradcom prezidenta Mitteranda a po novembri 1989 režíroval francúzsku (a v mnohom aj európsku) politiku voči náhle oslobodenej Strednej a Východnej Európe.

Attali ju chcel „poručníkovať“ až moc po francúzsky. V januári 1990 rad zaujímavých politikov Európy a Ameriky, vrátane mňa, prežili všetky štyri víkendy v Paríži neďaleko Víťazného oblúka (v avenue Kleber) a on nás tam, vtedy ranno progresivistickým spôsobom vyučoval, ako sa máme stať dobrými Európanmi.

Lyžovanie v Davose

Potom bol roky davoskou hviezdou. Ale nelyžoval s nami, tak blízki sme si neboli. Pokiaľ lyžoval, tak s nejakými inými.

Attali vo svojom tohoročnom jarnom blogu predvída (a propaguje) trvalosť pandémií a očkovacích kampaní pre celé nasledujúce desaťročie.

V tom úplne preberá davoský koncept tzv. veľkého resetu (Great reset), alebo organizovanej zmeny sveta vyvolenými (teda nie zvolenými). Attalimu evidentne nestačí dnešný, len „improvizovaný boj proti korone“.

Páni sveta chcú, aby sme ako „dobytok išli, kam nás povedú“, varuje slávny ruský režisér

Veľký reset

Práve z toho dnešného neúspešného boja proti „korone“ sa chce poučiť (a hlavne poučiť nás nepoučených a málo chápavých) a využiť ich ako varovanie, ale aj návod, ako postupovať v prípade ďalších podobných nebezpečenstiev, ktoré Attali vidí „v globálnom otepľovaní, v celosvetovom suchu, v invázii hmyzu, vo vymieraní druhov a tým všetkom spôsobených politických nepokojov.“

To sú známe, banálne, samozrejme úplne  nezmyselné a neopodstatnené hrozby, ale v ich vymenovaní nie je Attali nijak originálny.

Vojnové hospodárstvo

Tento francúzsky, toho roku 78 rokov dožívajúci sa aktivista ide ďalej. Žiada „odvahu, aby bolo zavedené vojnové hospodárstvo a aby pomocou neho boli zredukované hospodárske aktivity na celom svete,“ pretože tie nás – podľa Attaliho – ohrozujú.

Andreas Lombard si všimol slovo vojna. „Sme vo vojne, ktorá nás má zbaviť vojen, vo vojne proti vojne.“ Vytváranie dojmu vojny je spôsob, ako nám znemožniť ísť cestou slobody, demokracie a tržnej ekonomiky, akou sme išli doposiaľ.

Exprezident Klaus: „Vraciame sa do 50-tych rokov, vláda nás drží v strachu!“

Nový normál

Teda chce náš „Great reset“ a nový začiatok. Kľúčom k tomu je u Attaliho slovo vojna, a cez ňu obhajoba núdzových stavov a lockdownov. Keď to neurobíme, príde apokalypsa.

V rovnakom čísle časopisu CATO sa Ch. Guse v článku s názvom „Narušená normalita“ zamýšľa nad tým, „ako zachrániť našu normalitu,“ alebo náš, doposiaľ normálny život.

V podobnom duchu tam píše i N. Bolz o „propagandistoch núdzových stavov“. Svet je rozdelený. Na strane jednej stojí Attali spolu s Klausom Schwabom a im podobnými, na strane druhej Lombard, Guse a Bolz.

Dva tábory

Tí prví chcú svetovú revolúciu, ktorú by riadili v Davose, každoročne sa schádzajúci „manažéri ľudskosti“. Tí druhí – a ja s nimi – normálnosť (myslené starú normálnosť) obhajujú.

Toto moje nedeľné popoludňajšie zamyslenie nad článkami v poslednom vydaní časopisu CATO ma vracia k onej rezignácii, o ktorej som hovoril na počiatku, k onomu nebezpečnému podvoleniu sa, k zmiereniu sa s tým, že niečo úžasného už bolo a že bude už len veľmi neúžasný Huxleyho Brave New World.

U nás reprezentovaný Hamáčkami, Arenbergermi, Smejkalmi, Hořejšími a Kubkami. Čo robiť, aby sme sa nepodvolili? Čo má alebo môže urobiť každý z nás? A čo si myslíme, že má urobiť niekto za nás?

Nájsť odpovede na tieto otázky je „úlohou našej doby,“ tejto výzvy, ktorú v 20. rokoch adresoval svetu slávny španielsky filozof José Ortega y Gasset. Uzatvára komentár Václav Klaus, bývalý prezident Českej republiky.

Exprezident Klaus vydal Manifest nespokojných občanov: Žiada návrat k občianskej slobode a právam

 

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info