fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

JUDr. Schmidt: „Bez testu nemôžem ísť do prírody? Podal som žalobu“

Na snímke turisti na Popradskom plese vo Vysokých Tatrách. FOTO TASR - Roman Hanc

JUDr. Erik Schmidt pre Parlamentné listy vysvetlil, prečo podal žalobu. Zdá sa mu nelogické, že bez testu je zakázané ísť do prírody “Mne sa celé toto opatrenie javí ako forma trestu pre tých, čo sa z rôznych dôvodov nešli, respektíve sa nechcú testovať. Považujem to za formu neoprávneného nátlaku,” povedal.

Pirošíková: Núdzový stav je len zámienkou na niektoré ústavné zmeny

Právnik Erik Schmidt  sa venuje obchodnému právu. Žalobu však podal kvôli ľudským právam. Nepochopil totiž, prečo mu vláda určuje, že do prírody môže ísť len po testovaní. “Mne sa celé toto opatrenie javí ako forma trestu pre tých, čo sa z rôznych dôvodov nešli, respektíve sa nechcú testovať. Považujem to za formu neoprávneného nátlaku,” vyhlásil Schmidt pre ParlamentneListy.sk.

Toto opatrenie (zákaz pohybu v prírode bez negatívneho testu) mi prišlo  nelogické v rámci ostatných proti-kovidových opatrení. Nakaziť niekoho v prírode? Tam predsa človek chodí, aby si prečistil pľúca a nabil sa  pozitívnou energiou. Neviem, či som jediný, ale inšpiroval som sa rozhodnutím Ústavného súdu SR, ktorý okrem iného hovorí o tom, že tieto právne akty – vlády alebo Úradu verejného zdravotníctva – sú hybridné právne akty a mali by sa nimi zaoberať súdy, konkrétne správne kolégiá,“ vysvetlil právnik.

„Ústavný súd sa takýmito opatreniami zaoberať odmietol. Tak som dospel k záveru, že ako človek, ktorý má pocit neoprávneného, respektíve neprimeraného obmedzenia svojich ľudských práv a slobôd, musím sa domôcť svojich práv prostredníctvom takejto žaloby. Vzhľadom na to, že vírus sa podľa vedeckých štúdií šíri kvapôčkovým prenosom medzi nejaký čas blízko stojacimi osobami, mám pochybnosti o tom, že prechádzky, či voľnočasové  aktivity v prírode, kde dvaja ľudia prejdú v nejakom časovom rozpätí okolo toho istého miesta v lese, môžu mať nejaký zásadný vplyv na prenos a šírenie tejto infekcie,“ vysvetľuje JUDr. Schmidt.

Štát nepredložil relevantné podklady o „bezprostrednosti hrozby” (Marica Pirošíková)

Ten sa obrátil na krajský súd, keďže vecou sa podľa Ústavného súdu majú zaoberať správne kolégiá. Urobil tak 28. januára 2021, jeho žaloba skončila na Krajskom súde v Bratislave. Právnik myslel aj na to, že kým sa súd jeho žalobou začne zaoberať, môže byť už aj po Covide a preto podal správnu žalobu a z dôvodu efektívnosti ochrany požadoval dokonca neodkladné opatrenie. „Kým súd  rozhodne v merite veci, opatrenie stratí platnosť a žaloba by tak bola neefektívnym prostriedkom ochrany,“ vysvetlil. „Bohužiaľ, opatrenie vypršalo, súd ma doteraz ani len nevyzval na uhradenie súdneho poplatku. Jediná reakcia bola z ústredného portálu, že žaloba bola prijatá,“ prekvapuje JUDr. Schmidt.

Schmidtovi sa celé opatrenie o zákaze pohybu v prírode javí ako forma trestu pre tých, čo sa z rôznych dôvodov nedali, odmietli dať testovať. „Považujem to za formu neoprávneného nátlaku, aby sa podrobili zámerom a cieľom, ktoré vláda testovaním sleduje. Uvidíme, ako sa s touto žalobou a týmto neprimeraným obmedzením základných ľudských práv a slobôd vysporiada súd,“ povedal.

Právnik je celkovo proti celoslovenským opatreniam, uvítal by lokálne opatrenia. „Ak chcem lokálne riešiť problém, nedáva zmysel prijať celoslovenské opatrenie. Ale to už sme pri skríningu a atómovej bombe…“ dovolil si iróniu na záver.

Mikas bude musieť za svoje rozhodnutia niesť zodpovednosť, upozorňuje Čarnogurský mladší

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info