Svet trápi pandémia koronavírusu už rok, na Slovensku s ňou bojujeme už osem mesiacov a zdá sa, že boj s COVID-19 tak skoro nevyhráme.

Na tom, že situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu u nás nie je dobrá, a zrejme sa bude ešte zhoršovať, sa zhodli naši popredí vedci ako epidemiologička Alexandra Bražinová, biochemik Pavol Čekan, virológ Boris Klempa či matematik Richard Kollár, píše portál cas.sk.

Podľa toho, čo zatiaľ vieme, tak nás nečaká nič dobré

Štvorica našich uznávaných vedcov v diskusii s predsedom mimoparlamentnej strany Spolu Jurajom Hipšom uviedla, že problém pri prognózach predstavujú aj dáta z plošného testovania antigénovými testami, ktoré zatiaľ nie sú premietnuté do celkových štatistík. „Upokojujeme sa tým, že nám od začiatku novembra mierne klesá počet denných prípadov. Situáciu nemôžeme hodnotiť ako priaznivú. Stúpajú počty hospitalizovaných, pribúdajú úmrtia,“ skonštatovala Bražinová, ktorá v najbližších týždňoch očakáva skôr zhoršenie.

Rovnakého názoru je aj Boris Klempa. „Z hľadiska toho, čo vieme o šírení respiračných vírusov, nás nečaká nič dobré. Objektívne okolnosti budú určite ešte horšie ako teraz, všetko bude závisieť na tom, ako sa budeme pridržiavať opatrení, ako sa budeme správať,“ ktorý má však obavy aj z takých faktorov ako sú Vianoce, miera mobility i únava ľudí z aktuálnej situácie.

Trasovanie kontaktov je základom pri zvládaní pandémie

Biochemik Pavol Čekan zase na margo štatistík pripomenul, že za posledné týždne sa urobilo množstvo antigénových testov aj v odberných miestach, ktoré boli zriadené rezortom vnútra, pričom o výsledkoch zatiaľ informácie nemajú, a tak prognózu povedať nevie. Obáva sa však mesiacov január, február a marec, keď je podľa neho štatisticky vysoká úmrtnosť, a to nielen pre chrípkovú sezónu, ale i chladnejšie počasie, stav imunitného systému či možné splynutie COVIDU-19 s chrípkou.

Podľa Čekana plošné testovanie ukázalo, že antigénové testy sú vhodné najmä pre zamorené oblasti. Testovanie ohnísk považuje za dôležité, ale zároveň zdôraznil, že trasovanie kontaktov je základom pri zvládaní pandémie, na čom sa zhodli všetci štyria vedci.

Na druhú vlnu sme všetci zareagovali pomerne neskoro

Zhoda medzi našimi odborníkmi panuje aj v tom, že vírus sa šíri inak ako v prvej vlne. Viac sa infikujú domácnosti a komunity ako domovy sociálnych služieb či marginalizované komunity. Bražinová vidí dôvod v správaní ľudí i v neskorej reakcii na druhú vlnu. „Veľmi dlho trvalo, kým sme si uvedomili, že je tu hrozba,“ poznamenala s tým, že aj preto je teraz ťažšie dostať pandémiu pod kontrolu.

Pri plošnom testovaní sa podľa Bražinovej kontakty pozitívnych nedohľadávajú a pozitívne testovaní ich majú sami upozorniť. Zhodli sa aj na potrebe navýšenia kapacít. V súvislosti s otváraním škôl Bražinová uviedla, že tie sú špecifickým prostredím a myslí si, že druhé stupne základných škôl a stredné školy by mohli fungovať aj prezenčne za dodržania všetkých opatrení. Zdôraznila tiež potrebu uceleného kolektívu s čo najmenším premiešaním žiakov, pričom si vie predstaviť, že by sa podľa potreby pretestoval kolektív.

Uvoľňovanie môže priniesť kombinácia systémov testovania

Matematik Richard Kollár dodal, že antigénové testy zmenili pohľad na pandémiu a dajú sa podľa neho použiť dvoma spôsobmi. Buď v opakovanom týždňovom pretestovaní ohnísk, alebo napríklad aj pri školách. „Ideálna kombinácia rôznych systémov testovania, ak sa správne namieša, by mohla priniesť uvoľnenie opatrení,“ poznamenal Kollár, no podľa neho bude potrebné schopnosť otestovať čo najviac ľudí bez úplného vyčerpania zdravotníkov. Cestu k tomu vidí napríklad v zaškoľovaní nových ľudí na vykonanie steru či nové spôsoby testovania, uvádza v závere portál cas.sk.