fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
PORADŇA SLOVENSKO

Končí sa letný čas, noc bude dlhá (aj na povolené vychádzky)

Ilustr. foto pixabay.com

Pokračujeme v spornej tradícii, ktorú založil údajne Benjamin Franklin – vraj pre úsporu energie. 

Podľa Davida Prerau, autora knihy „ Seize the Daylight “ si Benjamin Franklin nárokuje, že práve on prišiel s myšlienkou presúvať hodiny v letných mesiacoch z dôvodu možných úspor energie. Posunutím hodín dopredu mohli ľudia skôr využívať večerné denné svetlo. V tom čase bol Franklin veľvyslancom v Paríži, a tak v roku 1784 napísal vtipný list do vestníka Paríža a tešil sa z jeho „objavu“, že slnko poskytuje svetlo hneď, ako vyjde. Toľko na úvod portál livescience.com a text pokračuje.

Nemecko začalo šibovať s časom v máji 1916, vraj z dôvodu úspory paliva počas prvej svetovej vojny. Zvyšok Európy sa pripojil krátko potom. A v roku 1918 zaviedlii v USA letný čas.

Hoci prezident Woodrow Wilson chcel po skončení prvej svetovej vojny zachovať letný čas, krajina bola v tom čase väčšinou vidiecka a poľnohospodári proti tomu namietali, čiastočne preto, že by to znamenalo, že stratili hodinu ranného svetla. (Je to naozaj iba mýtus, že letný čas bol zavedený na pomoc poľnohospodárom.) A tak bol letný čas zrušený, až kým ho nasledujúca vojna nevrátila do praxe. Na začiatku druhej svetovej vojny, 9. februára 1942, prezident Franklin Roosevelt celoročne obnovil letný čas a nazval ho „vojnový čas“.

Po vojne si americké štáty a mestá mohli vybrať, či budú alebo nebudú dodržiavať letný čas. Až v roku 1966 prijal Kongres zákon o jednotnom čase, aby skrotilobrovský časový chaos na „divokom západe“. Tento federálny zákon znamenal, že sa zaviedlo pravidlo, podľa ktorého sa čas menil všade v prvú aprílovú nedeľu a skončil sa poslednú Októbrová nedeľa.

„Úspešní“ ľudia sú biedou tohto sveta, ktorý si cení vplyv a moc nad rastom a uzdravovaním duše (Caitlin Johnstone)

Menej ako 40 percent krajín sveta dodržiava letný čas, uvádza timeanddate.com . Tí, ktorí pozorujú letný čas, však v letných večerných hodinách využívajú prirodzené denné svetlo. Je to preto, že dni sa začínajú predlžovať, keď sa Zem presúva zo zimného obdobia do jari a leta, pričom najdlhší deň v roku je letný slnovrat. Počas letnej sezóny na každej pologuli je Zem, ktorá sa krúti okolo svojej osi, naklonená priamo k slnku.

Ilustr – Shutterstock.com

Keď Zem obieha okolo Slnka, otáča sa aj okolo svojej vlastnej imaginárnej osi. Pretože sa točí okolo tejto osi pod určitým uhlom, rôzne časti našej planéty zažívajú priame lúče slnka v rôznych ročných obdobiach, čo vedie k ročným obdobiam.

Regióny najvzdialenejšie od rovníka a bližšie k pólom majú najväčší úžitok zo zmeny času , pretože počas ročných období dochádza k dramatickejšej zmene slnečného žiarenia.

Medzitým mnohé výskumy ukázali, že napríklad pri väčšom dennom svetle vo večerných hodinách je menej dopravných nehôd. Viac denného svetla môže pre zamestnancov na plný úväzok znamenať aj viac vonkajšieho pohybu (alebo vôbec pohybu).

Ale dôkazy pre úspory energie sú nateraz mizivé . Svetlejšie večery môžu ušetriť na elektrickom osvetlení, uviedol Stanton Hadley, vedúci výskumný pracovník v Národnom laboratóriu v Oak Ridge, ktorý pomohol pripraviť správu pre Kongres o predĺžení letného času v roku 2007. Svetlá sú však čoraz efektívnejšie, uviedol Hadley, takže osvetleniesa podieľa iba minimálnou mierou na celkovejspotrebe energie, ako to bolo pred niekoľkými desaťročiami. Na kúrení a chladení bude pravdepodobne záležať viac počas dlhších a horúcich večerných hodín v letnom čase môže byť na mnohých miestach potrebná klimatizácia.

Hadley a jeho kolegovia zistili, že štyri týždne mimoriadneho letného času, ktoré začali platiť v USA v roku 2007, ušetria určitú energiu, asi pol percenta. Štúdia z roku 1998 v Indiane pred a po zavedení letného času v niektorých krajinách zistila iba malý nárast spotreby energie v domácnostiach.

Na jeseň roku 2018 Kalifornia hlasovala za návrh č. 7, ktorý by sa pokúsil zrušiť každoročné zmeny hodín. O niečo podobné sa pokúša aj Európska únia, avšak je isté, že ešte aj o rok sa čas meniť bude.

„Ľudia potrebujú reformy a nie nejaké súbory opatrení“ – Boris Kollár k Národnému plánu obnovy

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info