fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

„Prekvitá“ online násilie páchané na ženách. Najbežnejšie je na Facebooku

Ilustračné foto / Pixabay

V Austrálii bolo 65% z 1 000 respondentov vystavených nadávkam alebo urážaniu na internete a každý piaty sa obával o svoju fyzickú bezpečnosť, píše theguardian.com

Nový prieskum priniesol šokujúce správy o stupňovaní online násilia na dievčatách a ženách vo viac ako 20 krajinách. Respondenti boli vystavení explicitným správam, pornografickým fotografiám, počítačovému stalkingu a iným formám násilia na internete, píše theguardian.com. Podľa prieskumu Plan International sú tieto útoky zaznamenávané najčastejšie na Facebooku. Ďalej nasledujú Instagram a WhatsApp.

Charita zameraná na rovnosť dievčat, robila prieskum v období od 1. apríla do 5. mája medzi 14 071 tínedžermi a mladými ženami vo veku 15 – 25 rokov v 22 krajinách vrátane Austrálie, Kanady, Brazílie, Beninu, Japonska, Zambie a USA. Prieskum ukázal, že v Austrálii bolo 65% z 1 000 respondentov vystavených veľkému množstvu násilia online. Polovica z tých, ktorí zažili online šikanu v Austrálii, majú v dôsledku toho psychické a emočné ťažkosti. Každé piate austrálske dievča a žena sa obávala o svoju fyzickú bezpečnosť kvôli online hrozbám.

Dievčatá a ženy boli najčastejšie vystavované na internete urážlivým a hanlivým výrokom ( 59% respondentov ), zámernému zahanbeniu (41%), zahanbovacím výrokom ohľadom ich tiel a vyhrážkam sexuálnym násilím (oba 39%).

Všetko, čo zverejníte online, posudzujú „algoritmy nenávistných prejavov“

Sociálne siete – podhubie online násilia

Celosvetovo sú útoky najbežnejšie na Facebooku, kde 39% žien zažilo aspoň jednu z foriem obťažovania. Nasleduje Instagram (23%), WhatsApp (14%), Snapchat (10%), Twitter (9%) a TikTok (6%). Každá piata (19%) respondentka, ktorá bola vystavená online násiliu, významne obmedzila používanie sociálnych médií, zatiaľ čo každá desiata (12%) zmenila spôsob, akým sa vyjadruje online. Medzitým 44% všetkých opýtaných dievčat a mladých žien uviedlo, že spoločnosti pôsobiace v sociálnych médiách musia urobiť viac pre ochranu svojich používateľov.

Každá piata (22%) z opýtaných uviedla, že ona alebo jej kamarátka sa obávali o svoju fyzickú bezpečnosť. 39% uviedlo, že online obťažovanie im spôsobilo nízku sebaúctu a 38% uviedlo, že obťažovanie im vyvolalo psychický a emocionálny stres. Zneužívanie spôsobilo problémy v škole u 18% respondentov. Na otázku, kto násilie pácha, 40% žien uviedlo, že boli obťažované ľuďmi zo školy alebo z práce. 29% uviedlo kamaráta a 16% bývalých partnerov. Medzitým 38% dievčat uviedlo, že ich obťažovali anonymní používatelia sociálnych médií.

U dievčat, ktoré sa identifikovali ako LGBTIQ + online, takmer polovica uviedla, že boli obeťami obťažovania kvôli svojej sexuálnej alebo rodovej identite, a 60% dievčat, ktoré sa identifikovali ako etnická menšina, uviedlo, že boli z tohto dôvodu osobitne napádané.

„Viem, že mám na rukách krv“, prezradila prepustená dátová „analytička“ Facebooku

Zmenu musí požadovať spoločnosť, nie iba jednotlivec

Výkonná riaditeľka Plan International Susanne Legena uviedla, že síce online platformy dali hlas miliónom mladých ľudí, no internet je aj miestom „kde sa prejavuje to najhoršie z ľudstva“.

„Násilie prekvitá do takej miery, že pre mnohé dievčatá je týranie každodennou realitou,“ uviedla Legena. „Ak vezmete do úvahy šokujúco vysoký počet dievčat na celom svete, ktoré sú vystavené zneužívaniu zakaždým, keď sa zúčastňujú diskusií online a okrem toho sú prenasledované a obťažované na ulici, keď vychádzajú zo svojich domovov…  nie je priestor – virtuálny alebo iný – kde by boli dievčatá v bezpečí a bez hrozby násilia. Výsledkom je, že dievčatá hlásia dlhodobé problémy v oblasti duševného zdravia a v mnohých prípadoch sa zo strachu pred odplatou vzdávajú možnosti vyjadrenia svojich názorov a niekedy sa z platforiem úplne stiahnu.“

Vo svojom predslove k správe, „Free to be online ?“, výkonná riaditeľka juhosudánskej agentúry pre rodovú rovnosť Resilience Organization, Kevin Abalová, uviedla, že pre svoju ochranu môže jednotlivec urobiť iba obmedzené množstvo krokov. „Všetci musíme viesť kampaň za zmenu a prinútiť vlády a technologické spoločnosti, aby zaviedli ochranu ( jednotlivcov na internete ). Dievčatá a mladé ženy sú choré z obťažovania a v niektorých prípadoch sú odplašené od lepších možností, ktoré internet ponúka. Toto je otázka ľudských práv,“ napísala.

Caitlin McGrane, vedúca projektu zvyšovania bezpečnosti online pre ženy v spoločnosti Gender Equity Victoria, uviedla, že výskum bol dôležitý, pretože priniesol toľko potrebné zameranie sa na rozsah a dopad online obťažovania na mladé ženy na celom svete.

Čo môžu sociálne siete spraviť ?

Sociálne médiá neboli navrhnuté ako bezpečný priestor pre ženy a dievčatá, povedala McGrane. Napríklad zakladateľ sociálnej siete Facebook, Mark Zuckerberg, vytvoril webovú stránku zvanú „FaceMash“, ktorá umožňovala študentom vysokých škôl nahrávať fotografie žien na akademickej pôde a hodnotiť ich atraktivitu.

„Online ( priestor ) je obzvlášť násilný pre mladých ľudí z marginalizovaného prostredia…,“ uviedla McGrane. „Online platformy ako Facebook a Instagram musia počúvať mladé ženy, ktoré sú vystavované obťažovaniu, a musia podniknúť ďalšie kroky, keď sa šikana nahlási. Medzi tieto kroky musí patriť odstraňovanie príspevkov, komentárov a správ, ktoré ( jednotlivcov ) obťažujú, ako aj odstránenie páchateľov z platformy. „Je tiež nevyhnutné preventívne pristupovať k online obťažovaniu tým, že učíme mladých ľudí, najmä mladých mužov, úctivej a vhodnej komunikácii.“

Facebook podporuje popieranie holokaustu

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info