fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
KOMENTÁRE

Reakcia USA na rastúcu moc Číny (Leonid Savin)

USA Čína vojna
Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Leonida Savina (Fond strategickej kultúry)

Čína je vnímaná ako sila zasahujúca do globálnych záujmov a tradičných sfér vplyvu USA

Začiatkom septembra 2020 vydal Pentagon  správu venovanú rozvoju Ozbrojených síl a bezpečnostných služieb Číny. Dokument je určený pre Kongres USA, kde ministerstvo obrany zasiela podobné štúdie už 20 rokov.

V úvode správy sa  uvázda, že Čínska ľudová oslobodzovacia armáda sa do konca roku 2049 stane armádou „svetovej úrovne“, taký je jej cieľ a prvýkrát o tom hovoril generálny tajomník Si Ťin-pching v roku 2017. Za posledné dve desaťročia ČĽR zmobilizovala zdroje, technológie a politickú vôľu, aby posilnila a modernizovala Čínsku ľudovú oslobodzovaciu armádu takmer vo všetkých smeroch. Podľa americkej armády je Čína v niektorých oblastiach už pred Spojenými štátmi, najmä:

  • stavba lodí . ČĽR má najväčšiu vojensko-námornú flotilu na svete s celkovou bojovou silou okolo 350 lodí a ponoriek, vrátane viac ako 130 veľkých hladinových vojnových lodí. Pre porovnanie: bojovú silu amerického vojenského námorníctva tvorilo začiatkom roku 2020 približne 293 lodí;
  • konvenčné pozemné balistické a riadené strely . ČĽR má viac ako 1 250 pozemných balistických rakiet a pozemných riadených striel s doletom 500 až 5 500 kilometrov. USA v súčasnosti používajú iba pozemné balistické rakety s doletom 70 až 300 kilometrov;
  • integrované systémy PVO. ČĽR vlastní jeden z najväčších svetových kontingentov pokrokových protilietadlových raketových systémov dlhého doletu, vrátane ruských systémov S-300, S-400 a systémov domácej vyroby, ktoré tvoria súčasť jeho spoľahlivej a rezervnej integrovanej architektúry protivzdušnej obrany.

Chystá sa Čína uštedriť zdrvujúcu ranu USA v obchodnej vojne?

Oveľa pozoruhodnejšie sú však nedávne snahy, ktoré zahŕňajú úplnú reštrukturalizáciu Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády na silu, schopnú viesť spoločné operácie, zvýšenie celkovej bojovej pripravenosti čínskej armády, pobádanie k prijatiu nových operačných koncepcií a rozšírenie vojenskej prítomnosti ČĽR v zámorí.

V správe sa zdôrazňuje, že v roku 2019 Čína prijala rozhodnutie na základe, ktorého by sa ozbrojené sily mali oveľa aktívnejšie podieľať na presadzovaní zahraničnej politiky krajiny.

Tiež sa poznamenáva, že Čína začala uplatňovať zmiešanú stratégiu rozvoja na vojenské a civilné účely, medzi ktoré patrí:

  1. prepojenie čínskej obrannej  a priemyselnej základne s civilnymi technológiami a priemyslom;
  2. integrácia a využitie výsledkov vedy a inovatívnych technológií vo vojenskom a civilnom sektore;
  3. kultivovanie talentov a kombinovanie skúseností a znalostí vojenských a civilných osôb;
  4. zahrnutie vojenských potrieb do civilnej infraštruktúry a použitie stavebného inžinierstva na vojenské účely;
  5. využitie možností civilnej služby a materiálno-technického zabezpečenia na vojenské účely;
  6. rozšírenie a prehĺbenie mobilizačného systému národnej obrany Číny, ktorý zahŕňa všetky príslušné spoločensko-ekonomické aspekty a jeho využitie na vojenské účely a konkurenciu.

Čína vedie „Ekonomický Blitzkrieg“, ktorého cieľom je nahradenie USA ako najsilnejšej superveľmoci

USA už dávno používa úplne rovnaký prístup, ktorý sa odráža v stratégiách, poľných poriadkoch a dokumentoch príslušných organizácií. Americký vojensko-priemyselný komplex vyrába aj civilné výrobky (vyrazným príkladom je spoločnosť Boeing). Hoci politický systém USA neumožňuje mobilizáciu všetkých zdrojov spoločnosti v mierových časoch v záujme vládnej moci, historické fakty svedčia o tom, že v čase vojny môže byť situácia úplne iná.

Autori správy naznačujú, že Čína svoj arzenál jadrových zbraní minimálne zdvojnásobí. V súčasnosti má ČĽR k dispozícii niečo vyše 200 bojových hlavíc. Na jadrové odstrašovanie používa Peking klasickú triádu: ponorky, strategické bombardéry a pozemné rakety. Rozvijaju sa však aj ďalšie možnosti: použitie balistických rakiet v lietadlách a rozvoj námorných základní.

USA je obzvlášť znepokojené zámorskou aktivitou Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. Okrem vojenskej základne v Džibuti plánuje Čína zriadiť ďalšie logistické kapacity na podporu svojich ozbrojených síl. Takéto body pravdepodobne vzniknú v Mjanmarsku, Thajsku, Singapure, Pakistane, Srí Lanke, Spojených arabských emirátoch, Keni, Seychelách, Tanzánii, Angole a Tadžikistane. Väčšina z týchto krajín sú tiež partnermi Washingtonu a zmena priorít zjavne nebude v prospech USA.

Začali sa rozhovory o jadrovom odzbrojení medzi USA a Ruskom. Čína sa zatiaľ nepripojí

A samozrejme, možnosť viesť operácie s veľmi odlišným profilom predstavuje pre USA skutočnú hrozbu. Ak v posledných rokoch bolo hlavnou tendenciou obviniť Čínu z hackerských útokov, tak v správe sa už spomínajú metódy práce prostredníctvom médií, obchodu, akademickej obce, kultúrnych organizácií a rôznych spoločenstiev ako v USA, tak aj prostredníctvom medzinárodných organizácií.

Samostatná časť správy je venovaná rusko-čínskym vzťahom. V dokumente sa premietli aj spoločné vojenské cvičenia, dodávky ropy, záujem o Severomorskú cestu, ako aj účasť v rôznych organizáciách a fórach, ako napríklad BRICS. Je pozoruhodné, že text obsahuje satelitné snímky vojenských základní, ako aj mapy a schémy, ktoré jasne zobrazujú vojenskú architektúru Číny.

Okrem toho, osobitne ako príloha je na porovnanie uvedená aj vojenská bilancia s Taiwanom – jemná narážka, že je potrebné dodržiavať partnerské dohody a posilňovať svoju vlastnú vojenskú prítomnosť v regióne.

USA sú „nefungujúci štát“ a Trump môže zhodiť na protestujúcich „atómovú bombu“, tvrdí Čína

Zverejneniu správy určenej pre kongres predchádzalo vydanie v júni tohto roku  štúdie korporácie RAND o veľkej stratégii Číny  – China’s Grand Strategy. Trends, Trajectories, and Long-Term Competition, vypracovanej kolektívom autorov.

Ide o je rovnako dôležitý dokument, nevyhnutný na pochopenie toho ako vníma americký establišment Čínu a jej aktivity na zahraničnej scéne. Ale na rozdiel od dosť chladnej analýzy Pentagonu, tu je „hrozba“ pochádzajúca z Číny akcentovaná emocionálne.

Nakoľko je veľká stratégia sama o sebe dlhodobý proces, príspevok poskytuje retrospektívny prehľad konfrontácie medzi USA a Čínou, ako Čína vníma hrozby zo strany USA a metódy, ktorými sa Peking proti nim snaží bojovať. Podrobne sa rozoberá aj „mäkká sila“ Číny, vrátane aktivít Konfuciovho inštitútu po celom svete. V závere práce sú uvedené možné scenáre vývoja situácie a určité závery, ktoré by Ozbrojené sily USA mali zohľadniť.

Okrem hodnotenia rastúcej moci Číny, ktoré vypracovávajú na chodbách amerických vládnych inštitúcií, aj mnohé americké média v poslednej dobe radi strašia ľudí „čínskou hrozbou’’.

Napríklad americké vydanie Tablet píše o neuveriteľne ambicióznych plánoch čínskych komunistov zameraných na diskreditáciu a demontáž liberálnych hodnôt zakotvených v existujúcej globálnej architektúre. Akoby šírili budúcu realitu, v ktorej by aj predstava o tom, že Čína môže byť úspešnejšia, bohatšia alebo mocnejšia, keby bola slobodná, znela príliš smiešne, aby sa dala brať vážne.

USA a Čína sa blížia k „pokraju novej studenej vojny“

Videnie budúceho spoločenstva národov, sformulované Si Ťin-pchingom ako „spoločného osudu ľudstva“, dá čínskemu komunizmu morálne uznanie, ktorého sa mu teraz nedostáva. Podľa slov hlavy ČĽR, strana-štát musel prispieť novým „vkladom do politickej civilizácie“ a stať sa novou kapitolou v „histórii rozvoja ľudskej spoločnosti’’.

Mocenské bloky a existujúce vojenské spojenectvá sa čoskoro rozpadnú, keď sa rôzne krajiny na Zemi dostanú na ekonomickú orbitu Číny. Podľa názoru autora publikácie nemôže nikto konkurovať Číne, ktorá celému svetu ukáže nadradenosť vlastného socialistického systému. Je príznačné, že vyššie uvedené vydanie sa venuje židovskej kultúre v širšom zmysle, ale z nejakého dôvodu sa rozhodli, že sa vyjadria na margo Číny.

Je zrejmé, že USA vnímajú Čínu ako ťažkého partnera a nebezpečného konkurenta. Otázkou nie je ani konfrontácia medzi oboma krajinami (čo je tiež významný faktor pre prijímanie politických rozhodnutí v USA), ale to, že Čína je vnímaná ako sila zasahujúca do globálnych záujmov a tradičných sfér vplyvu USA. A to hrozí zapojením ďalších aktérov a transformáciou rozporov do viacúrovňového a zložitého konfliktu svetoveho rozsahu.

Nemci prestávajú kvôli koronavírusu veriť USA, Čína u nich naopak posilňuje

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info