fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

USA formujú vojenskú zložku studenej vojny s Čínou (Viktor Piroženko)

Čína USA
Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Viktora Piroženka (Fond strategickej kultúry)

Koniec augusta a začiatok septembra boli poznamenané novými protičínskymi snahami Trumpovej administratívy vo vojensko-diplomatickej oblasti. 

Z tohto pohľadu  je zaujímavá ďalšia správa Pentagonu pojednávajúca o vojenskom vývojii ČĽR a súvisiacich zmenách v bezpečnostnej oblasti, ktorá bola zverejnená začiatkom septembra.

Hlavná myšlienka tejto správy sa redukuje na záver, že „Peking sa do polovice tohto storočia bude snažiť vytvoriť také ozbrojené sily, ktoré sa vyrovnajú armáde Spojených štátov alebo ju v niektorých prípadoch prekonajú’’. Washington následne príde o vojenskú prevahu v Ázijsko-pacifickom regióne a o schopnosť čeliť v tomto regióne Číne.

Osobitné obavy vo Washingtone, ako vyplýva z dokumentu, vyvoláva skutočnosť, že ČĽR už dosiahla paritu s USA pri určitých druhoch zbraní a v niektorých oblastiach, ktoré sa týkajú americkej vojenskej sily ich dokonca aj prekonala.

V správe sa uvádza, že ČĽR už má viac lodí a ponoriek – 350, vrátane 130 veľkých vojnových hladinových, než americké vojenské námorníctvo, ktoré malo začiatkom roka 2020 približne 293 lodí. Čínska ľudová oslobodzovacia armáda má viac ako 1 250 pozemných balistických a riadených rakiet (SLBM) s doletom 500 až 5 500 kilometrov, zatiaľ čo arzenál Pentagonu (nepočítajúc medzikontinentálne balistické strely) nepresahuje 600 rakiet s doletom 70 až 300 km.

Podľa správy Čína vytvorila integrovaný vrstvený systém protivzdušnej obrany a disponuje „jedným z najväčších svetových kontingentov pokrokových protilietadlových raketových systémov dlhého doletu, vrátane ruských S-300, S-400“  pričom vlastnej čínskej výroby.

V predvečer stretnutia Putina s Lukašenkom (Vladimír Prochvatilov)

Všeobecný záver správy je nasledovný: ak strategický cieľ vojenského vývoja ČĽR a jeho sprievodná vojenská modernizácia ostanú bez povšimnutia, bude to mať „vážne dôsledky pre národné záujmy Spojených štátov a bezpečnosť medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“  (t. j. na čisto amerických sebeckých predstavách o medzinárodnom poriadku).

Na správu Pentagonu zareagoval Harry Kazianis, významný americký expert, riaditeľ Centra pre národné záujmy (Nixonovho centra), v článku s príznačným názvom „Hegemónia USA sa môže zajtra skončiť rojom lacných čínskych rakiet“, rozvíja  myšlienku zásadného preorientovania operačných koncepcií armády USA na vojenské akcie s rovnocennými protivníkmi, majúc na mysli Čínu a Rusko.

Problém je v tom, že početné vojny USA s povstalcami a teroristickými skupinami atrofovali taktické a iné návyky americkej armády v boji s porovnateľným alebo rovnako silným nepriateľom. Ako sa však uvádza v článku, situácia sa v tomto smere mení a za posledných niekoľko rokov „operačné koncepcie, ako vzdušný a námorný boj a výrazné zvýšenie vojenských výdavkov vytvorili základ pre to, aby sa Amerika znovu naučila bojovať v sporných vojnových podmienkach“.

Kazianisa znepokojuje skutočnosť, že Čína rozvíja svoje ozbrojené sily s konkrétnym cieľom „negovať vojenský význam amerických základní v regióne’’. Americké základne v Okinawe a ďalej až do Guamu uprostred Tichého oceánu „sú teraz na dosah čínskych raketových nosičov’’. Odborník upozorňuje na to, že v správe je táto skutočnosť vnímaná ako výzva a na „strategické myslenie Pentagonu bude mať významný dopad’’.

SAE dúfa, že normalizačná dohoda rozptýli izraelské pochybnosti o predaji amerických lietadiel F-35

Osobitné znepokojenie vyvolavajú v USA bojové možnosti čínskych rakiet stredného doletu DF-21D a DF-26B, ktoré sa považujú za „zabijakov lietadlových lodí“. A práve úderné skupiny lietadlových lodí sú dôvodom vojenskej prítomnosti USA v Ázijsko-pacifickom regióne. 28. augusta americké ministerstvo obrany dokonca zverejnilo vyhlásenie kritizujúce vojenské cvičenia Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády v Juhočínskom mori, ktoré sprevádzali testovania týchto balistických rakiet.

Podľa Pentagonu, takéto cvičenia, ktorými Čína precvičuje ochranu svojich vlastných hraníc ‘’ešte viac destabilizujú situáciu v Juhočínskom mori’’.

Čínsky denník Global Times reagoval na kritiku Pentagonu konštatovaním, že „Spojené štáty robia z Juhočínskeho mora geopolitickú arénu a námornú frontovú líniu na potlačenie Číny… Čínska ľudová oslobodzovacia armáda prvú ranu nevystrelí, ale DF-21D a DF-26B môžu vystreliť druhú’’.

Zdá sa teda, že USA sa zameriavajú na rozmiestnenie rakiet stredného doletu v blízkosti ČĽR, aby skrátili čas ich doletu na ciele nachádzajúce sa na území Číny až na kritické minimum, na rozmiestnenie systémov protiraketovej obrany na neutralizáciu čínskej raketovej reakcie a na vytvorenie vojenských základní v okolí ČĽR na nových územiach. USA fakticky, odstúpením od zmluvy INF, kopírujú vo všeobecnosti rovnakú schému jadrovej konfrontácie (jadrových rakiet) proti ČĽR, akú zaviedli proti ZSSR.

Mohla by sa americká a čínska ekonomika skutočne „oddeliť“?

Vytvorenie siete krížových spojenectiev v Ázijsko-pacifickom regióne, ktoré majú zadržiavať Čínu s jasným dôrazom na vojenskú zložku, v skutočnosti, slúži na splnenie uvedených úloh. Zatiaľ sa v rámci Indicko-tichomorskej stratégie uprednostňuje „aliancia štyroch“ pozostávajúca z Austrálie, Japonska, Indie a samozrejme Spojených štátov.

Podľa zámeru Washingtonu by mala tvoriť jadro budúceho ázijského NATO, čo nedávno potvrdil aj námestník amerického ministra zahraničných vecí Stephen Biegun: ‘’Je realitou, že Indicko-tichomorský región je prakticky bez silných multilaterálnych štruktúr. Nemajú nič z odolnosti NATO alebo Európskej únie… Preto samozrejme existuje požiadavka, aby sa podobná štruktúra v určitom okamihu formalizovala’’. Biegun konkrétne pripomenul, že NATO malo pôvodne iba 12 členov, oproti dnešným 27 členom. Kvarteto teda podľa jeho názoru môže začať so skromnými ambíciami a potom „svoje členstvo rozširovat“.

Výsledky tejto aktivity sú pre Washington zatiaľ dosť nejednoznačné.

Systém Aegis Ashore

Napríklad v júni sa Japonsko rozhodlo anulovať plány na rozmiestnenie amerického systému protiraketovej obrany Aegis Ashore. V Japonskej rade pre národnú bezpečnosť sa diskutuje o alternatívnych možnostiach spolupráce s USA v oblasti systémov protiraketovej obrany. USA a Japonsko momentálne diskutujú o  otázke rozmiestnenia balistických rakiet stredného doletu v Japonsku, o čom sa hovorilo najmä 29. augusta na stretnutí ministrov obrany USA a Japonska na americkej vojenskej základni na ostrove Guam.

Na rokovaniach šéfa Pentagonu Espera a amerického ministra zahraničných vecí Pompea, ktoré sa konalo na konci júla s ich austrálskymi partnermi Lindou Reynoldsovou a Marise Payneovou dostali Američania  od Austrálie „tri nie“: nie stálej prítomnosti amerických jednotiek na austrálskej pôde; nie často deklarovanej túžbe Washingtonu vybudovať veľkú vojensko-námornú základňu USA na západnom pobreží Austrálie, aby americké vojnové námorníctvo malo prístup nielen na severe  –  do Juhočínskeho mora, ale aj na západe – do Indického oceánu; nie americkemu plánu na rozmiestnenie jadrových rakiet stredného doletu v Austrálii ako symbol odporu proti Číne.

Chystá sa Čína uštedriť zdrvujúcu ranu USA v obchodnej vojne?

A celkovo Canberra považuje odstúpenie USA od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) v auguste minulého roku za chybu. Maximum, s čím Austrália súhlasí sú spoločné s USA vojenské cvičenia a dodávky zbraní.

Začiatkom septembra Spojené štáty prijali protičínsky demarš a odtajnili bezpečnostné záruky, ktoré Taiwanu poskytla Reaganova vláda. Záruky obsahujú prísľuby Washingtonu Tchaj-peju nestanovovať dátum ukončenia predaja zbraní Taiwanu, že nebude tento predaj predbežne konzultovať s Pekingom a nebude konzultovať ani otázku revízie zákona o vzťahoch s Taiwanom, ktorý je základom politiky USA voči tomuto ostrovu. Podľa tohto zákona sa Washington zaväzuje „pomôcť Taiwanu pri obrane“ a je jeho hlavným dodávateľom zbraní.

Americký minister zahraničia Mike Pompeo.

David Stilwell, zodpovedný na americkom ministerstve zahraničia za východoázijskú oblasť nedávno upresnil „naše vzťahy s Taiwanom nie sú podmnožinou našich bilaterálnych vzťahov s ČĽR“, majúc na mysli pevninskú Čínu, čo je v skutočnosti jasným porušením princípu „jednej Číny“.

Pozadím tejto vojensko-diplomatickej aktivizácie USA v Ázijsko-pacifickom regióne sa stali nové obmedzenia týkajúce sa čínskych diplomatov v USA, o ktorých 2. septembra informoval americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo.

Washington teda zvyšuje vojenskú konfrontáciu s Čínou v blízkosti jej hraníc a pokúša sa Číne vnútiť preteky v zbrojení jadrových rakiet, zatiaľ v triede zbraní „stredného dosahu“. Na daný moment sa vďaka tomu aktívne formuje (okrem ekonomickej a ideologickej) aj vojenská zložka studenej vojny ako komplexná konfrontácia, ktorú sa USA snaží ČĽR vnútiť.

Pre Rusko v Arktíde pracuje významný strategický faktor: je to čas (Vladimír Kudrjavcev)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info