HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER EKONOMIKA ZAHRANIČIE

„Feťácka“ ekonomika je príliš, stačili by necelé 2 hodiny práce denne

dolare
Ilustračný obrázok / Unsplash (@mkaminski)

Zdá sa vám, že pracujete priveľa? Vedci majú rovnaký názor. Výrazne menej spotreby a práce by prospelo ľuďom i planéte, pretože by to prinieslo aj ekologickú výhodu.

Ako uviedol portál idnes.cz, podľa nemeckého výskumníka Philippa Freya by ľudia v ideálnom prípade mali pracovať len 9 hodín týždenne. Vedec z Nemeckého centra pre zrovnoprávnenie technologických štúdií si myslí, že v prvom rade by sme mali obmedziť produkciu i spotrebu.

„Čo je náš hlavný cieľ?“, kladie otázku Frey. „Ide nám o uspokojenie základných ľudských potrieb pri čo najmenšej spotrebe, alebo o maximalizovanie ziskov korporácií?“ Riešením je podľa neho skrátenie pracovného týždňa. A to radikálne – len na 9 hodín.

Ľudia by tak do zamestnania chodili len na 1 hodinu a 48 minút denne. Frey je presvedčený, že pandémia koronavírusu nám dostatočne ukázala, ktoré práce sú naozaj dôležité a zároveň, ktoré sú zbytočné a „umelo vytvorené“. A z toho by sme sa mali poučiť. Zistili sme totiž, že základné potreby spoločnosti napĺňajú pozície vo verejnom sektore, ktoré sú často veľmi slabo platené, alebo v skutočnosti dokonca neplatené.

Najzmieňovanejšou zmenou od vypuknutia pandémie bola pre ľudí práca z domu

Výrazné zníženie úväzku by prinieslo aj ekologickú výhodu. Vyprodukovalo by sa oveľa menej emisií CO2. Frey tvrdí, že „medzi uhlíkovými emisiami a pracovnou dobou je jasná spojitosť“. Väčšina ľudí vyprodukuje cez víkend oveľa menej emisií ako počas pracovného týždňa.

Diskusie o skrátení pracovného týždňa prebiehajú v západných ekonomikách už dlhší čas. Ako ďalej píše portál idnes.cz, v Európe je najkratšia pracovná doba zo zákona vo Francúzsku, Belgicku a Dánsku. Najmenej času v práci reálne strávia Dáni. Česká ministerka práce Jana Maláčová navrhla 37,5 hodinový pracovný týždeň.

Takmer polovica práce je podľa indexu ľudského rozvoja, ktorý zostavuje OSN, nezaplatená. To zahŕňa i starostlivosť o deti či domáce práce. Hoci takáto činnosť nemá finančný prínos, je pre život spoločnosti mimoriadne dôležitá.

Práca na zmeny má podľa ľudí pracujúcich v zmennej prevázke aj pozitíva

Druhá polovica práce je zameraná na generovanie finančných ziskov. A to je podľa Freya i niektorých ďalších ekonómov zle. Ekonomiky západného sveta sa príliš zameriavajú na zisky a neustály rast. Margarita Mediavillyová, profesorka zo španielskej univerzity vo Valladolide, v tom vidí dôvod, prečo smerujeme ku kolapsu.

„Ľudia v našej ‚feťáckej‘ ekonomike proste musia neustále vyrábať viac a viac. Inak by nemali na slušné živobytie,“ vysvetľuje vedkyňa. Podľa nej je to jasnou známkou toho, že sme v problémoch. Neustály tlak na rast má potom svoje ekologické dopady a zbytočne sa plytvá zdrojmi na výrobu vecí, ktoré tlačia zákazníkov k tomu, aby si ich zbytočne kupovali.

„Každý vie, že musíme spotrebovávať menej,“ uviedol ďalej Frey pre web Deutsche Welle (DW). Pri sústredení sa na spotrebu však prenášame bremeno zodpovednosti na jednotlivcov. To odvádza pozornosť od toho, čo je skutočne dôležité. A podľa Freya je to otázka, prečo v skutočnosti toho toľko produkujeme, keď je to, navyše, pre planétu škodlivé. Ozaj, prečo?

Práca z domu ponúka pohľad na virtuálnu budúcnosť

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info