Komentár Anny Dolgarevovej (Pohľad)
Jedným z trendov našej doby je polyamória.
Ide o slobodný a otvorený vzťah, v ktorom môže mať každý zo zúčastnených iných partnerov.
Slovo „partner“ sa mi vôbec nepáči, dávam prednosť „milovanému človeku“. Ale ak túto tému chceme skutočne rozobrať, bez pojmu „partner“ sa nezaobídeme.
Predpokladá sa, že polyamória je o láske. Nie polygamia a ani nie polyandria. Ale polyamória! Láska k niekoľkým ľuďom. Nie v tom zmysle, že máte radi mamu, ocka, vlasť, Vladimíra Vladimíroviča Putina, Vladimíra Vladimíroviča Majakovského a ešte nejakého Vasju. Ale v tom zmysle, že máte radi Vasju a tiež Andreja a Mášu a máte s nimi aj plnohodnotné vzťahy.
Nie som moralista. Každý nech sa rozhodne sám za seba. Zaujíma ma iné. Odkiaľ v týchto ľuďoch pramení toľko lásky a kde na to berú čas.
Povedzme, že Paša miluje Natašu. Chce s ňou tráviť čas a byť na ňu nežný. Ak má šťastie, tak Paša miluje tiež prácu. A chce v nej tráviť veľa času. Ak nemá šťastie a nemá rád prácu, i tak v nej musí tráviť čas. Inak sa neuživí. A čo ak Paša má rád aj iné veci. Napríklad zájsť si na pivo s priateľmi. Alebo na futbal. Alebo na nejakú tú kultúru. To všetko si vyžaduje čas. Ešte stále mu zostáva čas a veľa lásky pre jednu Natašu.
Mám tridsaťjeden rokov a z nejakého dôvodu som vždy verila, že láska medzi mužom a ženou je obrovská vec. A ak milujete jedného „partnera“, potom už nemôžete mať radi iných mužov alebo ženy. Pre mamu, ocka, vlasť, pivo s priateľmi a nejakú tú kultúru zostane vždy miesta dosť, pretože to je iný druh citov.
A títo úžasní „polyamórni“ ľudia dokážu pestovať v sebe tento obrovský a krásny cit lásky pre niekoľko ľudí naraz! Ako im nezávidieť? Možno je ich láska iná. A to čo ja, mierne odrastená žena, chápem ako jedinú pravú lásku, môže byť čosi iné. Možno. Možno nazývajú niektoré iné veci láskou. Často hovoríme rovnaké slová, ale znamená niečo iné.
Ale ako to len stíhajú?
Organizačne si to vôbec nedokážem predstaviť.
Ak má Paša popri Nataše aj Mášu, potom musí rozdeliť svoj čas medzi nimi. Ale ak miluje obidve, nebude trpieť, že s každou nemôže byť tak dlho, akoby by chcel? A ak má ešte nejakú Zinu? A ona má povedzme pevne stanovený pracovný čas. A ak má Nataša ešte Maxima alebo Inocenta, ako si môžete naplánovať svoj čas? Ako sa nezblázniť od nemožnosti stráviť dosť času s Mášou, Natašou aj Zinou. Ako nájsť čas na obľúbené kultúrne novinky?
Existuje samozrejme riešenie. Usporiadajte veľké priateľské stretnutie s Mášou, Natašou a Zinou. Pozvite aj ich „partnerov“ Maxima a Inocenta. Jeden večer si môžete čítať najnovšie knižné novinky, druhý zahrať World of Tanks a tretí spoločne vyraziť do baru. Potom pravdepodobne nastane šťastie a prosperita. A na našej hriešnej Zemi nastanú dni plné lásky.
Prečo takto ešte nežijú všetci „polyamórovia“. Ak nájdu dostatok sily, lásky a času, verím, že jedného dňa sa k tomu dopracujú.
Ak to vyhovuje všetkým zúčastneným, vždy lepšie než nevera. Čestnosť je vo všeobecnosti dôležitejšia ako lož. Ak sa človek nazýva „polyamórom“ a vstúpi do vzťahu so sebe podobnými, nemožno ho odsúdiť. A čo sa týka morálky? Hlavne, že to ľuďom prospieva. Len nepochopím, kde na to berú čas?!