fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO VÝBER SPRÁV

VOĽBY: Chronológia volieb do Národnej rady Slovenskej republiky

Foto: TASR

Prehľad parlamentných volieb od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993.

Prvé parlamentné voľby po rozdelení Československa a vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa konali na prelome septembra a októbra v roku 1994. Po kritickej správe o stave republiky, ktorú 9. marca 1994 predniesol v Národnej rade prezident Michal Kováč, vyslovili poslanci národnej rady vláde vedenej premiérom Vladimírom Mečiarom z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) nedôveru.

Prezident potom vymenoval dočasnú vládu na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom z novovzniknutej Aliancie demokratov Slovenska (ADS).

1994 – Predčasné parlamentné voľby

(30. septembra a 1. októbra 1994)

V jesenných predčasných voľbách v roku 1994 prišlo k volebným urnám 75,65 percenta všetkých oprávnených voličov a zvíťazila v nich koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) so ziskom 34,96 % platných hlasov. Spoločná voľba získala 10,41 % a Maďarská koalícia 10,18 %. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) získalo 10,08 %, Demokratická únia Slovenska 8,57 %, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,34 % a Slovenská národná strana (SNS) 5,40 % hlasov voličov.

Po voľbách novú vládnu koalíciu vytvorili HZDS-RSS, ZRS a SNS. Do premiérskeho kresla sa po deviatich mesiacoch opäť vrátil líder HZDS Vladimír Mečiar. Predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS). Obdobie Mečiarovej vlády sa vyznačovalo mnohými kauzami a podozreniami zo zneužívania moci. Krajina sa dostávala do medzinárodnej izolácie a nepočítalo sa s jej skorým prijatím do Európskej únie ani do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Vo V. Krtíši umrela pred otvorením volebnej miestnosti členka komisie

1998 – Riadne parlamentné voľby

(25. a 26. septembra 1998)

Septembrové parlamentné voľby v roku 1998 sa do histórie samostatného Slovenska zapísali svojou rekordnou voličskou účasťou. Počas 25. a 26. septembra prišlo k urnám 84,24 percenta všetkých oprávnených voličov. Voľby so ziskom 27 percent hlasov opäť vyhralo vládne HZDS Vladimíra Mečiara, tesne za ním skončila novovytvorená Slovenská demokratická koalícia (SDK) so ziskom 26,33 percenta hlasov.

Za nimi nasledovala Strana demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá získala 14,66 % hlasov. Do parlamentu sa dostali aj Strana maďarskej koalície (SMK) s podporou 9,12 percenta hlasov, SNS odovzdalo svoj hlas 9,07 percenta a Strane občianskeho porozumenia (SOP) 8,01 percenta voličov.

Víťazné HZDS si ale nedokázalo nájsť koaličných partnerov a zostaviť novú vládnu koalíciu. Vládu, do ktorej čela sa postavil líder SDK Mikuláš Dzurinda, tvorili nominanti štvorkoalície SDK, SDĽ, SMK a SOP. Predsedom parlamentu sa stal predseda SDĽ Jozef Migaš.

V Dulovej Vsi a v Rokycanoch majú okrem volieb i referendum

2002 – Riadne parlamentné voľby

(20. a 21. septembra 2002)

Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) uspelo aj vo voľbách v roku 2002, ktoré sa konali 20. a 21. septembra. Voliči dali hnutiu Vladimíra Mečiara 19,50 percenta hlasov. Druhá, s volebným ziskom 15,09 percenta, skončila Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) vedená úradujúcim premiérom Mikulášom Dzurindom.

Tretie miesto obsadila strana Smer bývalého podpredsedu SDĽ Roberta Fica s podporou 13,46 percenta voličov. Nasledovali Strana maďarskej koalície (SMK) s 11,17 percenta platných hlasov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) s 8,25 percenta a Aliancia nového občana (ANO) s 8,01 percenta hlasov. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) s podporou 6,33 percenta.

Vládu zostavila koalícia SDKÚ, SMK, KDH a ANO a premiérom sa stal opäť Mikuláš Dzurinda (SDKÚ). Národnej rade predsedal Pavol Hrušovský (KDH). Proreformná vláda sa udržala až do februára 2006, keď KDH po nepresadení návrhu Zmluvy o výhrade vo svedomí opustilo koalíciu a Slovensko smerovalo k predčasným parlamentným voľbám.

ODHALENIE: Sudcovia prepojení na Sorosa

2006 – Predčasné parlamentné voľby

(17. júna 2006)

Júnové predčasné parlamentné voľby v roku 2006, v ktorých sa po prvýkrát hlasovalo len jeden deň (17. júna), zabezpečili historicky prvé volebné víťazstvo strane Smer – sociálna demokracia (Smer-SD). Vo voľbách s doteraz najnižšou volebnou účasťou 54,67 percenta uspela strana vedená Robertom Ficom s výrazným náskokom, keď získala 29,14 percenta platných hlasov.

Druhá skončila Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS) so ziskom 18,35 percenta hlasov a tretia SNS, ktorá získala podporu 11,73 percenta voličov. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK s 11,68 percenta, Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) s 8,79 percenta a KDH, ktoré podporilo 8,31 percenta voličov.

Po voľbách Smer vytvoril novú vládnu koalíciu so SNS, ktorú v tom čase viedol Ján Slota, a Mečiarovou ĽS-HZDS. Premiérom sa stal predseda Smeru Robert Fico a vo vláde Smer obsadil väčšinu ministerských kresiel. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer-SD).

Od Stalina po Putina. (Jadrové zbrane) – časť 10

2010 – Riadne parlamentné voľby

(13. júna 2010)

Strana Smer-SD na čele s Robertom Ficom vyhrala aj júnové riadne parlamentné voľby v roku 2010, keď v nich získala 34,8 percenta platných hlasov. Za Smerom sa s 15,42 percenta umiestnila SDKÚ-DS na čele s novou volebnou líderkou Ivetou Radičovou a tretia so ziskom 12,15 percenta platných hlasov skončila strana Sloboda a Solidarita (SaS). KDH do Národnej rady posunulo 8,53 percenta platných voličských hlasov a stranu Most-Híd podpora 8,13 percenta voličov.

Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu tesne prekročila SNS so ziskom 5,08 percenta. Po týchto voľbách už do parlamentných lavíc nezasadli poslanci za SMK (4,33 %) ani ĽS-HZDS (4,33 %).

Smer-SD si po voľbách napriek svojmu volebnému víťazstvu nedokázal nájsť partnerov, koaličnú dohodu napokon podpísali strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd a prvou slovenskou premiérkou sa stala Iveta Radičová.

Do čela Národnej rady SR sa postavil predseda SaS Richard Sulík. Koaličná vláda Ivety Radičovej padla nasledujúci rok 11. októbra 2011, keď premiérka spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Poslanci zvolení za SaS, vrátane poslancov zo zoskupenia Obyčajní ľudia Igora Matoviča, rovnako ako aj väčšina poslancov frakcie Občianskej konzervatívnej strany (OKS) z poslaneckého klubu Most-Híd euroval nepodporili a Radičovej vláda tak dôveru nezískala. Slovensko opäť smerovalo k predčasným voľbám.

Zúfalý čin princa Harryho! ABSOLÚTNY ZÁKAZ

2012 – Predčasné parlamentné voľby

(10. marca 2012)

Víťazom marcových predčasných volieb do NR SR sa stala strana Smer-SD s rekordným ziskom 44,41 percenta platných hlasov voličov. Strana pod vedením Roberta Fica obsadila v parlamente 83 kresiel. Za Smerom skončilo KDH s podporou 8,82 percenta.

Hnutie Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) získalo 8,55 % hlasov a Most-Híd podporilo 6,89 percenta voličov. Nasledovala SDKÚ-DS s volebným ziskom 6,09 percenta, SaS získala 5,88 percenta hlasov. Do parlamentu sa nedostala SNS (4,55 %) ani SMK-MKP (4,28 %).

Volebný výsledok umožnil Smeru-SD zostaviť „jednofarebnú“ vládu, čo sa stalo prvýkrát od roku 1989. Predsedom parlamentu sa stal vtedajší podpredseda Smeru Pavol Paška, ktorého v novembri 2014 po kauze nákupu predraženého CT prístroja vo funkcii predsedu Národnej rady SR nahradil Peter Pellegrini (Smer-SD).

Aký honorár dostavajú porotcovia SuperStar 2020? Sumy sa pohybujú v miliónoch eur!

2016 – Riadne parlamentné voľby

(5. marca 2016)

Po štyroch rokoch popularita vládnej strany Smer-SD výrazne klesla, napriek tomu strana Roberta Fica v marcových parlamentných voľbách v roku 2016 získala 28,28 percenta platných voličských hlasov. Na druhom mieste s výrazným odstupom skončila strana SaS s podporou 12,10 percenta. Hnutie OĽaNO-NOVA získalo 11,02 percenta hlasov. Nasledovali strany SNS so ziskom 8,64 percenta, Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá získala podporu 8,04 percenta voličov.

Do parlamentu sa so ziskom 6,50 percenta dostala aj strana Most-Híd Bélu Bugára a novozaložená strana #Sieť bývalého poslanca KDH Radoslava Procházku s 5,60 percenta hlasov. Mimo parlamentu sa ocitla niekdajšia vládna strana SDKÚ-DS (0,26 %).

Bývalý pražský imám dostal 10 rokov za podporu terorizmu. Odvolal sa

Vládnu koalíciu vytvoril Smer-SD so stranami SNS, Most-Híd a #Sieť a do čela novej vlády sa opäť postavil Robert Fico (Smer-SD). Predsedom parlamentu sa stal líder SNS Andrej Danko. Už v septembri 2016 sa vládna štvorkoalícia zmenila na trojkoalíciu, keď časť poslancov zvolených za stranu #Sieť vstúpila do poslaneckého klubu vládneho Mostu-Híd.

Politická kríza po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ktorých vo februári 2018 zastrelili v ich rodinnom dome, znamenala aj koniec Roberta Fica vo funkcii slovenského premiéra. Jeho vláda podala demisiu a vtedajší prezident Andrej Kiska 22. marca 2018 vymenoval nový kabinet s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD).

V poradí ôsme voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konajú dnes 29. februára 2020 a volebné miestnosti budú otvorené od 07:00 do 22:00. Kandiduje v nich 24 politických subjektov.

V Idlibe bol zabitý ďalší turecký vojak

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info