fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

Človeku pomôže prežiť len ľudskosť (Anna Dolgarevová)

Ilustračný obrázok / Pixabay

Komentár Anny Dolgarevovej (Pohľad)

Aj názorový oponent môže byť len človek a nie iný biologický druh, ktorý možno jednoducho zlikvidovať.

Humanizmus je jediná vec, ktorá nám pomôže prežiť v novom desaťročí. No nie lacný humanizmus, ktorý roní falošné slzy nad všetkým vôkol. Ale humanizmus zrodený krvou a potom duše. Humanizmus, ktorý je zvyknutý deliť svet na priateľov a nepriateľov. Na dobro a zlo.

Už Fiodor Michailovič Dostojevský v knihe „Bratia Karamazovovci“ upozorňoval práve na tento falošný humanizmus. A na stratu pocitu ľudskosti. Keď sa viera a „smerovanie k Bohu“ stali prednejšími než utrpenie malých detí. Jeho myšlienky, ako sa to zvykne stávať, boli znova nesprávne interpretované.

Na Ukrajine to bolo zvlášť výrazné. Pretože pseudohumanizmus bol módny a progresívny. Každá provincia sa snažila byť ešte módnejšia ako hlavné mesto. Ukázalo sa, že to bolo ozaj celkom smiešne. Ale keď hovoríme len o módnej obuvi alebo nohaviciach. Pokiaľ ide o morálne zákony, už to také vtipné nie je.

V čase farebného Majdanu v roku 2014 to už v Kyjeve vyústilo do úplného extrému. Už bolo módne i zabíjanie v mene veľkých ideálov.

Smutný pseudohumanizmus už ale stratil svoje čaro.

Hoci sa možno stále javí ako sladký a očarujúci. Nahradila ho bohužiaľ úplná dehumanizácia. Úplná strata skutočnej ľudskosti. Nesúhlasí s vami váš oponent na webe? Nevadí. Nebojte sa, na webe ho môžete vyradiť zo zoznamu priateľov. Prípadne rovno zablokovať. Ale ak to nejde online? Ak sa to stane na ulici? Ak je to v skutočnosti a poznáte jeho tvár i meno? Čo vtedy, ak sa vaše pravdy vôbec nezhodujú?

Extempore progresívnych pokračuje a vrcholí! Demokracia sa mení na anarchiu!

Dávne duely na kordy a pištole už boli zrušené. Ale je naporúdzi niečo jednoduchšie. Stačí označiť názorového oponenta za niečo menej než človeka. A ten predsa nemá nárok na ľudské práva a dôstojnosť. A s osobou, ktorá nie je človekom, môžete robiť čokoľvek. Čo sa vám len páči. Spáliť ho, zabiť, bombardovať, či dobiť kameňmi a palicami.

Nie je to už predsa ľudská bytosť. Je to už iný biologický druh. Veď mačka alebo také šteniatko je oveľa roztomilejšie. Ak to práve nie je vaša manželka či babička, takú bytosť možno beztrestne vyhladiť. Možno sa to zdá bláznivé, ale už aj takto „rozmýšľajú“ tí, ktorí začnú nenávidieť svojich názorových oponentov.

Videla som bývalých humanistov, ako sa zmenili na neľútostné stroje na zabíjanie. Ničili tých, ktorých začali považovať za škodlivé zvieratá. A pritom sami seba stále považovali za ľudí. Tiež som sa bála. Aj mňa už označili za škodlivé zviera. Už sa mi to stalo. Bolo to desivé. V očiach starých priateľov sa zrazu objavili ohnivé plamene. Schopné ma spáliť, pretože som si dovolila mať iný názor.

Preto už nejaký ten rok varujem tých, ktorých považujem za podobne zmýšľajúcich ľudí: „Zostaňte pokojní“. Viem, že udržať pokoj je ťažké. Je to aj pre mňa niekedy takmer nemožné. V skutočnej vojne som videla veci, ktoré by si žiadny súcitný človek na Zemi iste neprial. Aj vo mne niekedy vrie nenávisť. Niekedy mi opantá hlavu do tej miery, že mám pocit, že prídem o jasnú myseľ. Vtedy sama sebe hovorím: „Zostaň pokojná. Inak ťa to zničí“.

Skutočný humanizmus preto nemá zabúdať, že aj ten druhý je tiež človek. Aj keď je možno veľmi odlišný. Hoci je vám jeho odlišnosť niekedy až odporná. Možno nechutná. A len preto, že považujete jeho názor za nepravdivý.

Veľakrát som počula, že je to nemožné. Lebo vo vnútri človeka to niekedy vrie. Je to možné, ale veľmi ťažké. Nevyžadujte násilie. Nevyžadujte odvetu. Nevyžadujte zabíjanie a pogromy. Neznášajte nenávisť. V našom rozdelenom svete je veľa nenávisti. A je ťažké udržať ju na uzde. V každom z nás sa niekedy snaží vypuknúť. A rozbiť to krehké a krásne, čo sa nám ako ľuďom doposiaľ podarilo postaviť.

Preto sme ľudia. Sme silnejší ako naše vnútorné zviera. Môžeme ho skrotiť. Nezabúdajme na to, že ak sa v nás možno z času na čas objaví ozajstná nenávisť, vieme ju skrotiť. My sme jej pánmi, nie ona našim. Chce to ale tvrdú sebadisciplínu.

A potom i naše ľudské oči nebudú vybielené hnevom a zakalené ohňom. A tak vždy uvidíte tvár svojho názorového oponenta. Jeho tvár sa tým nezmení na rozmazaný fľak, v ktorom vidíte cudzí biologický druh. A iba to nám umožní zostať ľudskými bytosťami. A nespadnúť do priepasti spolu so svetom, ktorý by sme ako ľudský druh zničili.

Alternatívne médiá strašia „slniečkárov“

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info