EXKLUZÍVNE: Veľký prehľad predvolebných prieskumov

Hlavný denník vám prináša súhrnné dáta z predvolebných prieskumov za posledné obdobie.


Keďže onedlho by malo začať platiť moratórium na predvolebné prieskumy, takmer všetky agentúry za posledné dni zverejnili svoje dáta. Zoradili sme ich chronologicky, podľa dátumu zverejnenia informácií.

Pomerne vysoké odchýlky v porovnaní s ostatnými prieskumami ukazuje dnes zverejnené meranie MVK, kde vysoko vedie Smer-SD. Prieskum tejto agentúry taktiež nepotvrdil trend posledných troch prieskumov, podľa ktorých sa na druhom mieste usadilo OĽanO. Prieskumy ukazujú tiež rozporuplné výsledky pre KDH, ktoré sa pohybujú v intervale od 3,1 do 7,5 %.

Predvolebné prieskumy môžu výrazne skresľovať. Zopakuje sa ich katastrofálna nepresnosť z roku 2016?
História ukazuje, ako sa prieskumy mýlia a môžu byť zavádzajúce. Čítať ďalej
07 | 02 | 2020 | Jaroslav Fabok


Vedľa seba usadené dáta ukazujú, že viac menej istý vstup do Národnej rady má len  päť strán: Smer-SD, OĽaNO, ĽSNS a strana Za ľudí a Sme rodina.

Potenciálny problém môže mať koalícia PS/Spolu, ktorá v posledných dvoch zverejnených meraniach nedosiahla ani 9 %. Berúc do úvahy interval spoľahlivosti a štatistickú chybu, nemusela by sa dostať ani do parlamentu. Ako koalícia totiž potrebuje minimálne 7% voličských hlasov a posledné prieskumy len potvrdzujú trend úbytku potenciálnych voličov.

Študenti by volili liberálov, kotlebovcov a OĽaNO
Podľa študentských simulovaných volieb by sa do parlamentu nedostala ani jedna vládna strana Čítať ďalej
08 | 02 | 2020 | SITA


Ostatné politické subjekty sa do parlamentu tiež vôbec nemusia dostať, lebo ak vezmeme do úvahy spomínanú štatistickú odchýlku, ich priemerné dáta a interval spoľahlivosti zhruba +-2 percentá, oscilujú práve okolo potrebnej 5-percentnej hranice zvoliteľnosti. Voliči tak môžu radšej dať prednosť tým subjektom, ktoré majú väčšiu pravdepodobnosť účasti v parlamente.

Po spriemerovaní odpovedí na otázku, koľko ľudí pôjde voliť, by volebná účasť mohla dosiahnuť približne 66 %, čo by bola samozrejme historicky až neuveriteľne vysoká účasť vo voľbách. Predpokladá sa preto, že aj keď bude účasť pravdepodobne vysoká, pohybovať sa bude v štandardnom intervale okolo 50%



























































































































Politický subjektZisk hlasov vo voľbách (v %)

(Focus, január II)
Zisk hlasov vo voľbách (v %)

(Polis)
Zisk hlasov vo voľbách (v %)

(Kantar)
Zisk hlasov vo voľbách (v %)

(AKO)
Zisk hlasov vo voľbách (v %)

(MVK)
Smer-SD1817,119,617,321,9
OĽaNO912,016,313,58,9
ĽSNS12,811,19,811,812,7
Za ľudí10,810,08,99,58,5
PS/Spolu9,89,111,58,78,1
Sme rodina7,66,39,86,46,5
KDH5,75,53,15,37,5
SNS5,25,54,25,16,0
SaS5,55,26,45,83,8
Most-Híd4,44,81,74,52,9
Dobrá voľba44,634,12,9
Vlasť23,92,52,22,4
MKS43,51,43,24,6
Socialisti.sk1,0-0,21,1

Zdroj: prieskumné agentúry, Hlavný denník

Z uvedeného vyplýva, že predvolebné prieskumy nemajú rovnakú metodiku a štandardy, lebo rozdiely v ich meraniach vyznievajú maximálne nedôveryhodne. Aj preto chcela NR SR minulý rok predvolebné prieskumy obmedziť a zaviesť až 50 dňové moratórium na ich zverejňovanie. Prezidentka Čaputová však tento zákon nepodpísala.

Tieto voľby charakterizuje najmä zúfalstvo voličov (Arpád Németh)
Väčšina politikov už dávno rezignovala na program a iba bičuje emócie Čítať ďalej
07 | 02 | 2020 | Peter Bachan