fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
BULVÁR DENNÝ VÝBER ZAHRANIČIE

Uznávaný profesor tvrdí, že na Marse žije hmyz!

Fotomontáž / Fotobanka

Profesor, ktorý sa venuje štúdiu hmyzu 45 rokov tvrdí, že na záberoch  vozidla Curiosity vidieť populáciu podobnú včelám

Marsochod“ skúma Mars už takmer 2 600 sólov, teda marťanských dní. V prepočte asi 2660 dní Zeme. Teda, viac ako sedem rokov. Pohybuje sa v kráteri Gale. Ten zrejme vznikol po páde asteroidu pred niekoľkými miliardami rokov. Má priemer približne 150 kilometrov. Mohlo v ňom byť kedysi aj jazero. Vozidlo Curiosity tam vysadili 6. augusta 2012. Len dva mesiace po smrti slávneho Raya Bradburyho. Miesto pristátia tak dostalo na jeho počesť meno Bradbury Landing. Uviedol portál Life.ru.

Odvtedy potvrdilo vozidlo na Marse vodu. Zistilo, že na planéte boli aj rieky a jazerá. A objavilo aj usadeniny karbónu, kde môžu žiť sinice. A nedávno dokonca potvrdil, že na Marse prekvapivo pravidelne stúpa hladina kyslíka.

Verejnosť na Zemi ale čaká na to najdôležitejšie. Teda potvrdenie života na Marse. Prelom možno bude znamenať zistenie významného profesora z Ohio University, Williama Romosera. Entomológii, teda vede o hmyze, sa venuje takmer pol storočia. Pred niekoľkými rokmi ho začali zaujímať úvahy o možnom živote na Marse. Starostlivo preto preskúmal fotografie. Zmenil jas, kontrast, sýtosť a nakoniec prehlásil:

 

„Na Marse bol a je život!“

Identifikoval hlavu, hruď, žalúdok a dokonca aj krídlo. Navyše, všetky skúmané objekty majú dôležité hlavné znaky hmyzu. Teda symetrickú štruktúru tela. Tvoria ju tri hlavné oblasti a tykadlá. Pri niektorých narátal presne šesť nôh.

Čo vidno na obrázku nižšie, prirovnal profesor k čmeliakom a osám. Nazval ich jednoducho „včely“.

Telo hmyzu podobné „včele“

„Zdá sa, že táto fauna podobná hmyzu hniezdi v jaskyniach a norách pod povrchom v špecializovaných štruktúrach,“ domnieva sa profesor.

Romoser je presvedčený, že ďalšie zábery zachytili tento hmyz počas letu. Predpokladanú dráhu letu označil červenou farbou.

Pravdepodobná dráha letu zachyteného hmyzu označená červenou farbou.

„Jeden pozorovaný letový manéver bol veľmi pôsobivý. Jedna „včela“ zletela priamo z útesu a spomalila až tesne nad povrchom,“ opísal profesor.

A na záver zábery, na ktorých nie je hmyz, ale niečo úplne iné. Posúďte sami …

Skeptici tvrdia, že človek často vidí v bežnom predmete to, čo chce vidieť.

Lenže v prípade profesora Romosera ide o uznávaného vedca so 45-ročnou praxou. Autora učebníc o entomológii, zakladateľa Ústavu tropických chorôb a pracovníka Výskumného ústavu infekčných chorôb armády USA.

Okrem toho, sú tu aj závery pracovníka Vesmírneho výskumného ústavu Ruskej akadémie vied Leonida Ksanfomalitiho. Viac ako štyridsať rokov podrobne študoval obrázky Marsu zo sovietskych zariadení Venuša-9 a Venuša-13. A je presvedčený, že na záberoch sú živé bytosti.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info