fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Úžasný svet čínskych peňazí (Valentín Katasonov)

Ilustračný obrázok / Fotobanka

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Neexistuje vo svete nič podobné ako čínsky systém vytvárania peňazí  prostredníctvom tamojších bánk

Čína je druhou alebo dokonca prvou ekonomikou na svete. Druhou, ak sa jej hrubý domáci produkt (HDP) meria v amerických dolároch pri súčasnom kurze jüanu. A prvou, ak sa čínsky HDP meria podľa parity kúpnej sily jüanu voči doláru.

Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) dosiahol čínsky HDP meraný pomocou kúpnej sily v roku 2018 celkovo 25,6 biliónov dolárov. HDP v USA v rovnakom roku dosiahol 20,6 biliónov dolárov. Teda o 19,5 % menej ako čínsky. Podľa skutočného HDP je Čína prvá už od roku 2014.

Čína je už tri desaťročia prvá aj v raste HDP. V treťom štvrťroku 2019 bol medziročný rast čínskeho HDP 6,0 %. Čo je pritom najnižšia miera rastu za celé obdobie fungovania modernej štatistickej služby v Číne od roku 1992. Boli roky, keď čínsky rast HDP dosiahol a prevýšil 10 % ročne.

Podľa odhadov Svetovej banky v rokoch 1990 až 2018 vrástol HDP všetkých krajín podľa kúpnej sily 3,7 krát. V Číne rekordne 21,6 krát. Sme teda svedkami čínskeho hospodárskeho zázraku.

Nedávno som odhalil tajomstvo „hospodárskeho zázraku“ Číny za desaťročie po finančnej kríze v rokoch 2007 až 2009. Spočíva v rýchlom náraste dlhov vo všetkých hlavných odvetviach hospodárstva. Vo verejnej správe, bankovníctve, nefinančných spoločnostiach aj sektore domácností.

Fed vložil do finančných trhov 104 miliárd dolárov

Odborníci zistili, že relatívny celkový dlh Číny už prekročil 300 % HDP. Čo je porovnateľné s USA a eurozónou. Čína už viac ako desať rokov predstiera rýchly ekonomický rast zvyšovaním dlhu. Pričom jeho efektívnosť klesá. Ak v období rokov 2007 až 2009 dala čínska ekonomika na každý dolár dlhu 0,65 centa HDP, za posledné dva roky už len 0,34 centa. Efektivita nových dlhov je vyššia aj v USA, eurozóne i vo Veľkej Británii. Konkrétne 0,40, ďalej 0,38 a 0,36 centov.

Ako čínska ekonomika vytvára nové dlhy? Pôžičkami rôznym kategóriám dlžníkov. Sú nimi Čínska ľudová banka (Centrálna banka krajiny), obchodné banky, rôzni inštitucionálni investori nakupujúci dlhové cenné papiere vydávané vládou a právnickými osobami a aj obyvatelia. Na pôžičky ale treba peniaze. Kde sa berú? Možno znie otázka čudne. Všade predsa vytvárajú peniaze centrálne banky. Iba že by bola Čína výnimkou.

Domnienka, že peniaze vydávajú výlučne centrálne banky, je nesprávna. Svet peňazí, či skôr svet, ktorý vytvorili majitelia peňazí, je „veľkorysí“. Centrálne banky vytvárajú len časť peňažnej masy. Tak povediac „zákonné peniaze“. Väčšinu peňazí ale vytvárajú súkromné banky poskytovaním pôžičiek. V podstate nezákonne. Bez opory v ústave či zákonoch. Väčšina ľudí o tom nič netuší.

Čo povedali niektorí slávni ľudia o „tajomstve výroby peňazí“:
  • Graham Towers (guvernér Kanadskej banky)
    Vždy, keď banka poskytne pôžičku, vytvorí nový záväzok a účet. Teda nové peniaze“.
  • John Kenneth Galbraith (americký ekonóm)
    Proces vytvárania peňazí bankami je taký jednoduchý, že myseľ tomu odmieta uveriť“.
  • Irving Fisher (americký ekonóm a spisovateľ)
    Ukazuje sa, že naše peniaze boli dané na milosť úverovým operáciám bánk. Tie nepožičiavajú peniaze, dávajú iba sľub splatiť peniaze, ktoré nemajú“.
  • Murray Rothbard (ekonóm)
    Banky môžu poskytovať len toľko úverov, koľko majú peňazí. Teda vlastného kapitálu spolu so ​​zákonnými peniazmi na vkladoch. To je 100-né krytie. Banky ale vytvárajú nové peniaze. A tých je viac než zákonných peňazí, ktoré majú. To je jednoducho podvod vo veľkom“.

Už žiadne doláre! Rusko a Turecko sa dohodli na zúčtovaní v národných menách

Peniaze, ktoré vydávajú centrálne banky, sa bežne nazývajú menový agregát M0. Celková peňažná masa vytvorená centrálnymi bankami a komerčnými bankami tvorí menový agregát M2. Zahŕňa M0 plus šeky, vklady a prostriedky na bežných účtoch. Vo väčšine krajín sveta menový agregát M2 niekoľkokrát prevyšuje M0.

Napríklad v USA je M0 v súčasnosti 3,25 biliónov dolárov. A M2 15,03 biliónov dolárov. Súkromné banky tak vytvorili 11,78 biliónov dolárov. Čo predstavuje 78,4 % celkovej dolárovej zásoby.

A v Rusku? Agregát M0 je 9,41 biliónov rubľov. Agregát M2 48,27 biliónov rubľov. Komerčné banky tak vytvorili 38,86 biliónov rubľov. Teda 80,5 % celkovej zásoby.

V Číne je M0 7,34 bilióna jüanov. Agregát M2 je 194,56 biliónov jüanov. Tamojšie banky vytvorili 187,22 biliónov jüanov. Teda 96,2 % celkovej ponuky.

Komerčné banky USA vytvorili 3,6 krát viac peňazí než ich centrálna banka Federálny rezervný systém. V Rusku je to 4,1 krát viac. Ale v Číne až 25,5 krát. Na jeden jüan, ktorý vydala centrálna banka, vytvorili čínske banky ďalších 25,5 bezhotovostných jüanov.

V roku 2009 sa peňažná zásoba vytvorená Čínskou ľudovou bankou, teda M0, rovnala 3,7 bilióna jüanov. V rokoch 2009 až 2019 sa množstvo zákonných peňazí zdvojnásobilo. Množstvo peňazí vytvorených obchodnými bankami však narástlo 3,4 krát.

Ani jedna z popredných svetových ekonomík sa nemôže porovnávať s Čínou ohľadom hlavnej úlohy jej bánk pri vytváraní peňazí. Ťažko povedať, do akej miery je postup čínskych bánk v tomto smere zákonný. Vysvetľuje ale niektoré črty menovej politiky Čínskej ľudovej banky. Na rozdiel od ostatných popredných centrálnych bánk v USA, eurozóne a Japonsku, po finančnej kríze v rokoch 2007 až 2009 nerobila masívne kvantitatívne uvoľňovanie. Teda, samotná centrálna banka netlačila nové peniaze takým tempom, ako centrálne banky uvedených krajín.

Cena zlata by sa v budúcom roku mohla vyšplhať až na 2000 dolárov, tvrdí globálny analytik

Čínska centrálna banka sa spoliehala na zvýšenie ponuky peňazí prostredníctvom tamojších bánk. Nabádala ich k poskytovaniu úverov čínskym spoločnostiam a občanom. A ako to urobila? Znížila bankám povinnú úroveň rezerv zákonných peňazí pre ich operácie.

Ešte na začiatku tohto storočia patrili štandardy rezerv pre čínske banky k najprísnejším. V poslednom desaťročí sa však začali znižovať. V posledných rokoch až pričasto. Čo vždy zvýšilo peňažnú zásobu o stovky miliárd jüanov. V októbri 2015 sa úroveň povinných minimálnych rezerv znížila z 18 % o 50 bázických bodov. Začiatkom marca 2016 o ďalších 50 bázických bodov. Úroveň tak klesla na 17 %. Podľa odhadov marcové zníženie zvýšilo ponuku peňazí približne o 600 miliárd jüanov. V prepočte 91,74 miliárd dolárov.

Od začiatku roku 2018 sa úroveň povinných rezerv znížila dokonca sedemkrát. Na začiatku mája 2019 bola pre veľké banky 13,5 % a pre malých a stredných poskytovateľov úverov od 10,0 do 11,5 %. Od 15. mája sa úroveň povinných rezerv pre približne tisíc regionálnych bánk znížila len na 8 %.

Posledné „zmiernenie“ sa uskutočnilo v septembri. Štandardne o 50 bázických bodov. Pre banky spĺňajúce všetky štandardy dokonca rovno o celých 100 bázických bodov. Posledné uvoľnenie „vyrobilo“ 900 miliárd nových jüanov. V prepočte 126,35 miliárd dolárov. Všetko v snahe podporiť spomaľujúcu čínsku ekonomiku.

Nezaháľala ani samotná centrálna banka Číny. Len nedávno v rámci úverových operácií „vyrobila“ 200 miliárd zákonných jüanov. V prepočte 28,6 miliárd dolárov. A tak sa peňažná zásoba M0 znova zvýšila. Celkovo o 2,7%.

Putin: USA sa snažia zaútočiť na svoju menu a ničia dolár v medzinárodnom obchode

Spolu s peniazmi vydanými čínskymi bankami je tak celková masa peňazí M2 krajiny najväčšia na svete. V USA je v súčasnosti 15,03 a v Číne 27,75 bilióna dolárov.

Pre porovnanie. Agregát M2 je v biliónoch dolárov v Japonsku 9,45, Nemecku 3,47, Veľkej Británii 3,15 a vo Francúzsku 2,55. Celková hodnota za 19 krajín eurozóny je 13,51 bilióna dolárov. V Rusku je M2 približne 0,75 bilióna dolárov a krajina nepatrí ani do prvej dvadsiatky.

Čínska ekonomika sa teda dlhodobo spolieha na zvýšenie ponuky peňazí. Nielen prostredníctvom centrálnej banky, ale aj čínskych bánk. Čo vysvetľuje jej „hospodársky zázrak“. Čínsky „zázrak“ sa ale blíži ku koncu. A ten môže byť katastrofálny.

Spracované podľa cnbcfm.com

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info