
Biľakovský rituál "mrvenie zrna" a domrvenie štátu
Prišiel ich čas. Rituál sekty - mrvenie zrna. Obdobie to isté, činnosť tá istá. Metódy a spôsoby tie isté. Neznalosť problematiky tá istá. Jediný rozdiel - pribudla farba na fotografiách veľkej udalosti a vo filmových reportážach o nej. Zrno mrvil Vasil Biľak and his company z ÚVKSS, krajčír. Rovnako odduševnene ho mrvil právnik Robert Fico so svojimi podržtaškami a slečnou hovorkyňou v štekloch. Teraz ho zas mrvil premiér, ekonóm Eduard Heger. A aj ten s vlastnou, znalecky hlavami kyvkajúcou štafážou. (Ivan Brožík) Mrviť vedia. Mrviť je ľahké. Aj domrviť. Aj to sa dá. Domrviť nielen poľnohospodárstvo, ale aj štát. Mrví sa pred kamerami, dáva sa najavo zainteresovanosť, starostlivosť o pospolitý ľud a jeho krmu a o naše všestranné, nimi nadiktované blaho. Svetlý vzor Vasil Začali s tým súdruhovia v krajine, kde zajtra už bolo včera na rozoraných celinách. (Je pravda, že Československo by asi ťažko prežilo obrovské sucho a hlad bez obilnej pomoci zo Sovietskeho zväzu v roku 1947.) Mrvenie zrna sa stalo propagandistickým straníckym rituálom v čase vodcu, ktorý sa tituloval a volal Najvyšší tajomník Všezväzovej komunistickej strany (boľševikov) Josif Vissarionovič Stalin. Niet div, že sa to zapáčilo krajčírovi z Krajnej Bystrej Vasiľovi Biľakovi práve tak, ako stolárovi z Dédíc, Klementovi Gottwaldovi. Sledujete? Ani jeden z nich sa nerozumel poľnohospodárstvu viac ako hus do varenia piva.
- Ivan Brožík
- 0 komentárov














