Komentár Bernadett Mizsei (Vasárnap.hu)
Brusel pomôž! Agresívne ma napádajú, pretože som iná!
Vážené pni poslankyne, páni poslanci! Tam, v Bruseli!
Ani neviem, ako začať tento list. Som v rozpakoch. Nikdy som tak dôležitým ľuďom nepísala. Dnes musím! Viem, že ste otvorení akejkoľvek menšine, ktorá žije v útlaku. A tak verím, že mi môžete pomôcť!
Som kresťanka. Som biela. Som hetero. A v polovici 21. storočia značne znevýhodnená
Predstavte si, že ani ja z nič z tohto nemôžem, napriek tomu na mňa útočia takmer každý deň. Narodila som sa do kresťanstva. Rovnako, ako celá Európa. A v rámci nej, aj my Maďari. Náš kráľ, ktorý žil pred tisíckami rokmi, nám zanechal toto dedičstvo. Mimochodom aj v dospelosti sa držím svojho náboženstva. Nikdy som nechcela nič iné. A mohla som chcieť, veď žijem v slobodnej krajine. Aj na strednej škole som chodila na náboženstvo. Ešte v 80. rokoch. V tom čase to nebolo vôbec v móde. módne. Práve sme sa spamätávali z komunizmu. Ale aj tak to bolo pre nás, doma, dôležité.
Pamätám si svoju prababičku, ktorá sedela na kraji postele a v rukách žmolila ruženec. Zhovárala sa s našou matkou. Predstavte si, že my kresťania máme nebeskú matku. A tiež jej veľmi ubližujú. Urážajú ju prostredníctvom meme obrázkov, kresieb, jej sochy olievajú farbami, alebo drvia na prach.
Už Vám niekto karhal Vašu matku? Myslím si, že áno. Často sa to deje. A bolelo to potom, však?
Iste. Koho by nie. A nás to bolí rovnako. Keď ubližujú a ponižujú našu Nebeskú Matku, Pannu Máriu. Ale bez ohľadu na to, ako kričíme, bez ohľadu na to, ako sa proti tomu ozývame, nás nikto nepočuje. Páchatelia nedostávajú tresty. V skutočnosti dostávajú podporu a porozumenie od politikov a ostatnej spoločnosti. Prenasledujú našich kresťanských súrodencov, podpaľujú naše kostoly, rozbíjajú naše sochy. A časť spoločnosti kľačí pred týmito agresívnymi, extrémnymi, temnými silami. My nebudeme.
A máme aj Nebeského Otca. Tiež ho každý deň urážajú. Navyše tí, ktorí zásadne v jeho existenciu neveria. Bolí to. Veríte, že pre nás je úplne prirodzené, že ho máme. Žijeme s ním, dýchame s ním a celý svet ho okolo nás chváli. A preto je pre nás nepochopiteľné, keď niekto nemá pre neho ani oči a ani dušu. Ale nechceme nikomu vnucovať našu. On ku každému jazykom lásky. Bolo by čudné, keby sme jeho existenciu propagovali agresívnymi spôsobmi.
A predstavte si, že my kresťania máme aj Ježiša Krista. Milujeme ho rovnako ako brata, pána i priateľa. Veľmi, veľmi ho milujeme, pretože dal najviac. Zomrel za nás na kríži. A aj pre vás, len o tom neviete. Bol taký skvelý, že to urobil aj kvôli vám. Nie je to úžasné?! A aj on je každý deň pred našimi očami ponižovaný. V karikatúrach, na meme obrázkoch, v textoch. A toľkokrát sme žiadali, aby tak nerobili. Ale neposlúchajú nás. A súdy páchateľov usvedčujú veľmi neochotne.
Teraz som si istá, že sa budete chytať za hlavu, pretože nechápete, o čom hovorím. Možno vyzerám úplne hlúpo z toho, že čo to tu trepem o nejakej nebeskej rodine. Môže vám to byť prinajmenšom rovnako čudné ako nám to, ak niekto nemôže rozhodnúť, či sa narodil ako žena alebo muž. A o tom existujú veľmi jasné biologické znaky.
Pre nás je tiež čudné, keď sa niekto oblieka ako žena, keď je muž a žiada si, aby sme ho oslovovali moja dáma, pretože je neutrálny, či čo. V tejto chvíli je v nás úplný chaos. Je v poriadku, ak nám úplne nerozumiete! Stačí, aby ste prijali to, čo sami hlásate.
Môžete nás prijať že? Nemáme menšiu hodnotu ako ostatní?
Ani my kresťania nemáme menej práv ako prisťahovalci, černosi, homosexuáli, transrodové skupiny, bisexuáli alebo divní ľudia?
Verte mi, je čoraz ťažšie žiť v Európe s viacnásobnou nevýhodou. Predstavte si, že som nikdy nikomu neublížila preto, že je homosexuál. Ani ústne, ani písomne. Na druhej strane, keď som na sociálnej sieti vysvetlila obavy z toho, že sa bojím o kresťanstvo, alebo že nie je normálne, že dieťa vychovávajú rodičia rovnakého pohlavia, tak POMOC! Také škaredé slová mi napísali, že si ich tu netrúfam zopakovať a napísať Vám ich.
Ublížili mi len preto, že som iná.
To by sa nemalo stávať v 21. storočí, však? Vždy o tom hovoríte. Pomôžte mi prosím! Bojíme sa, že pomaly sa stratí všetko to, čo je kresťanské. Vidíme(a záleží aj na našom názore však? Nie menej ako názor ostatných?), že dvoma nohami šliapu po všetkom, čo je pre nás sväté. Existuje napríklad prípad, keď maďarská vláda uzákonila zákon o ochrane detí. Sme radi. Pretože aj keď neodsudzujeme homosexuálnych ľudí, nechceme, aby sa propagovali vo vzdelávacích inštitúciách. Pretože podľa našej viery a náboženstva to nie je správna cesta (a záleží na našom názore, však?). Myslíme si, že o týchto veciach sa dá hovoriť hovoriť doma. Vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. V pravý čas.
Až príde čas, chceme o tom vzdelávať svoje deti podľa našich hodnôt
Máme na to právo, však? Nechceme, aby muži oblečení ako ženy hovorili s našimi deťmi o tom, čo je dobré na zmene pohlavia. Pretože si nemyslíme, že je to správne (a náš názor nestojí za to, že?). Na západ od nás sú už zrejmé negatívne účinky. Niekoľko mladých ľudí zažalovalo svojich rodičov vo veku 18 rokov, pretože boli nútení zmeniť svoje pohlavie ako dieťa proti svojej vôli. V Anglicku má najmladšie dieťa šesť rokov, ktoré podstúpilo neoplastickú operáciu. Myslíte si, že to bolo skutočne jeho rozhodnutie?
Môže šesťročné dieťa robiť celoživotné rozhodnutie v takom rozsahu? Ktoré vlastne nevie, čo je to sexualita?
Nechceme, aby bol rozvoj mladých ľudí bol zaťažený pornografickým materiálom. Chceme, aby o tom s našimi deťmi komunikovali skutoční profesionáli a spolu s nimi my. Až na to naozaj príde čas.
Ako vidíte, iba chránime to, čo je pre nás dôležité
A nestojí náš názor menej, ako iných, že? Napriek tomu nám nadávajú do hadov a do žiab, vychádzajú do ulíc, agresívne nás nútia do toho, čo je nám úplne cudzie. Stavajú tento zákon do polohy, o ktorú v ňom vôbec nejde. Takže, prosím, príďte a pomôžte nám. Pretože žijeme v čoraz väčšom útlaku, stále väčšej agresii proti nám! Prosím pomôžte mi! Pomoc! Hilfe! Helpen! Aidez-moi
