
A zas raz bude dlhý, ale krásny deň
Balíme, cestujeme zajtra do Bratislavy. Bez pár rôčikov takmer storočná matka, už roky odkázaná na vozík, si ten svoj dnes leštila od prachu. Chcela vedieť, ako bude zajtra podvečer, ako sa má obliecť a či jej k voľbám v našom volebnom okrsku v mieste trvalého bydliska bude naozaj stačiť iba jej občiansky preukaz. Ten starý, červený, ktorý dostala ešte za socializmu s platnosťou na doživotie. Niekoľko volieb už vynechala. Najskôr k nám nosili prenosnú schránku, potom - "a čo ich budem otra
- Ivan Brožík
- 0 komentárov














