NázoryPokúša sa nepotrebná Severoatlantická aliancia o svetovú nadvládu?
Kritické pohľady na existenciu a činnosť Severoatlantickej aliancie (NATO) sú vždy veľmi rýchlo zmietnuté zo stola, pretože západný svet vraj čelí nejednej hrozbe. Bolo tomu tak pred 76 rokmi, teda v čase vzniku aliancie, a je tomu tak aj teraz - ako počujeme z úst jej stúpencov, píše portál Blisty. Teraz - po summite NATO v Bruseli - sa z oficiálnej úradnej správy NATO dozvedáme, že aktuálnu hrozbu predstavuje "rastúca moc" Pekingu a "agresívne akcie" Kremľa. Otázkou pritom zostáva, či napínanie svalov Číny a Ruska naraz vedie k niečomu, z čoho netreba mať obavy, alebo naopak, obavy sú plne na mieste. A prečo by sa vlastne európske krajiny mali upínať k vojenskej aliancii vedenej Spojenými štátmi, keď sú ich partikulárne záujmy rozdielne? NATO proti Stalinovi. Ten už tu však nie je Podľa oficiálnej verzie vzniklo NATO v roku 1949 ako zábrana proti prípadnému sovietskemu útoku na západnú Európu. Pripomeňme si, že Sovietsky zväz sa v tom čase spamätával z ničivej nacistickej invázie, ktorá pripravila o život 27 miliónov jeho obyvateľov. Jeho útok proti západnej Európe sa preto vtedy nejavil ako príliš pravdepodobný. Isteže, Stalin si bezohľadne upevňoval moc vo východoeurópskych krajinách, sami Čechoslováci to okúsili na vlastnej koži, vojenský úder na západnú Európu by bol však úplne kontraproduktívny. Z oficiálnych dokumentov vyplýva, že za vznikom NATO sú skôr iné dôvody než domnelo hroziaci sovietsky úder. Severoatlantická zmluva, známa ako Washingtonská zmluva, bola podpísaná v čase, keď sa Spojené štáty, prakticky nedotknuté vojnovým besnením, tešili neobmedzenej svetovej dominancii. Podľa jedného zo spoluautorov Washingtonskej zmluvy Thomasa Achillesa boli tŕňom v oku Bieleho domu predovšetkým silné komunistické strany Francúzska a Talianska. "Hrozilo", že by komunisti mohli vyhrať v slobodných voľbách aj v týchto krajinách. CIA preto v roku 1948 poskytla milión dolárov "centristickým stranám" v Taliansku a na základe sfalšovaných listov sa pokúsila komunistov zdiskreditovať. Hlas Ameriky, vtedy plne pod kontrolou amerického ministerstva zahraničia, už v marci toho istého roku začal vysielať protikomunistickú propagandu. Nebezpečenstvo bolo zažehnané, pretože voľby nakoniec s prehľadom vyhrali kresťanskí demokrati. Vo Francúzsku bola komunistická strana v roku 1947 vylúčená z vlády. O rok neskôr získal Paríž stovky miliónov dolárov v rámci Marshallovho plánu.