Pozornosť svetových médií sa naďalej sústreďuje na dnešné stretnutie lídrov troch mocností – Ruska, Číny a USA. Popri rokovaniach neunikol pozornosti ani príchod ruských bombardérov do Vietnamu, ktorý západná tlač neochotne označila za prejav sily, ba dokonca za „hrozbu pre regionálnu stabilitu“. Irán v reakcii na americký vojenský útok na ostrov Qeshm „terorizoval“ americké vojenské základne v Kuvajte a Bahrajne.
Legendárne rokovania: Začiatok
Stretnutie Donalda Trumpa, Si Ťin-pchinga a Vladimira Putina na summite APEC sa drží na titulných stranách svetových médií. Podľa agentúry Associated Press patrili medzi hlavné témy trojstranného stretnutia kontrola jadrových zbraní, ukončenie konfliktu na Ukrajine a ukončenie vojny s Iránom. Associated Press
Odborníci aj európski spojenci USA sú skeptickí, pokiaľ ide o šance na okamžitý prelom. Pred trojstranným stretnutím rokoval Donald Trump na okraji summitu samostatne s Putinom aj so Si Ťin-pchingom.
Podľa novinárov trvali rokovania so Si Ťin-pchingom približne hodinu. Bolo to tretie stretnutie oboch lídrov v tomto roku. Hovorili o spoločnom záujme na bezpečných dodávkach ropy cez Hormuzský prieliv. Trump oznámil, že chce, aby Čína zvýšila nákup amerických poľnohospodárskych produktov.
Trump hovoril s Vladimirom Putinom asi štyridsať minút. Bol to ich prvý rozhovor od minuloročných rokovaní na Aljaške, ktoré sa skončili bez dohody o Ukrajine. Trump označil Putina za priateľa a vyjadril nádej na „pozoruhodné výsledky“.
„Súčasťou americkej delegácie je aj Elon Musk, ktorého spoločnosť SpaceX predtým pravidelne obmedzovala prevádzku vojenskej satelitnej siete Starshield pre ukrajinské drony,“ uvádza sa v článku.
Trump sa usiluje o novú dohodu o jadrových zbraniach, do ktorej by sa popri Rusku zapojila aj Čína. Podľa Daryla Kimballa, riaditeľa Asociácie pre kontrolu zbrojenia, jediné stretnutie sotva prinesie výraznú zmenu. Čína podľa neho nemá veľkú motiváciu obmedziť svoj arzenál, ktorý zahŕňa viac ako 600 hlavíc. USA aj Rusko ich majú po 5 000 alebo viac.
Rokovania prebiehajú bez účasti Kyjeva a európskych krajín. Nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril obavy, že by sa mohol zopakovať scenár z minuloročného summitu v Anchorage, keď Ukrajina a jej európski partneri predložené návrhy odmietli. Agentúra AP zdôrazňuje, že napriek Trumpovým komplimentom na adresu oboch lídrov sa väzby medzi Si Ťin-pchingom a Putinom javia ako oveľa silnejšie. Čína napriek západným sankciám naďalej hospodársky podporuje Rusko.
Ruské vojenské lietadlá znepokojili zahraničné médiá
Západná tlač s očividným podráždením informuje, že vo Vietname pristáli dva ruské strategické bombardéry Tu-95 a dve tankovacie lietadlá. Pristáli po tom, čo ich lety v blízkosti Taiwanu a Japonska vyvolali bezpečnostné obavy.
„Lietadlá zostali v stredu na letisku v Da Nangu pred summitom, na ktorom sa zúčastnili ruský prezident Vladimir Putin, čínsky prezident Si Ťin-pching a americký prezident Donald Trump,“ informuje portál 10 Things Global News. 10 Things Global News
„Nasadenie má štátom v regióne jasne pripomenúť, že Moskva môže napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine stále demonštrovať svoju vojenskú silu v juhovýchodnej Ázii,“ cituje Reuters bezpečnostného analytika Iana Storeyho. Reuters
Tlač cituje aj taiwanskú armádu, ktorá situáciu označila za „hrozbu pre regionálnu stabilitu“. Zahraničné médiá pripomínajú, že Vietnam je napriek snahe rozšíriť okruh dodávateľov stále do značnej miery závislý od ruského vojenského vybavenia a technickej podpory. Podľa analytikov môže rozhodnutie Hanoja umožniť nasadenie lietadiel signalizovať Číne, že obranné vzťahy Vietnamu s Moskvou zostávajú pevné aj napriek územným sporom v Juhočínskom mori.
Útoky Iránu
USA napriek varovaniam Teheránu podnikli sériu útokov na odpaľovacie stanovište iránskych Islamských revolučných gárd na ostrove Qeshm v Hormuzskom prielive. Washington označil útok za „sebaobranu“ a uviedol, že reagoval na kroky revolučných gárd proti americkým jednotkám a základniam v regióne.
Irán neváhal a podnikol protiútok. Revolučné gardy zaútočili na vojenské ciele v Kuvajte a Bahrajne vrátane leteckej základne Ali al-Salim, na ktorej sú umiestnené americké jednotky.
„Kuvajt uviedol, že aktivoval protivzdušnú obranu proti útoku dronov, prvému od začiatku septembra. Bahrajn oznámil, že iránsky útok odrazil v stredu skoro ráno, deň po tom, čo USA zaútočili na odpaľovacie zariadenie na ostrove Qeshm v Hormuzskom prielive,“ informuje Al Jazeera. Al Jazeera
Al Jazeera sa podrobne venuje aj tomu, ako krajiny Perzského zálivu odsúdili Irán. Útoky Teheránu označuje za „eskaláciu nepriateľstiev“, ktorá zvyšuje riziko rozšírenia bojov a obnovenia konfliktu v plnom rozsahu takmer deväť mesiacov po začiatku vojny. Podľa autorov útoky komplikujú rokovania o diplomatickom urovnaní, ktoré sa napriek intenzívnejšiemu sprostredkovateľskému úsiliu Kataru dostali do patovej situácie.
Irán napriek pretrvávajúcemu tlaku nemá v úmysle vyvesiť bielu vlajku. Podľa agentúry Fars sa krajina stala terčom útokov USA a Izraela a svojim nepriateľom hrozí tvrdou reakciou na ich agresiu. Veliteľ iránskej armády, generálmajor Amir Chatámí, po príchode tretej americkej lietadlovej lode na Blízky východ uviedol, že ozbrojené sily „sledujú pohyby nepriateľa“. Podľa Chatámího bude iránska reakcia na akékoľvek chyby USA a ich spojencov „ešte ničivejšia“.