Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Opití agresori napádajú zdravotníkov, urgentné príjmy riešia čoraz viac bezpečnostných incidentov a polícia sa dostáva do situácií, na ktoré chýba systémové riešenie. Protialkoholické záchytné stanice na Slovensku prestali fungovať v roku 2004. Odvtedy sa o ich obnovení diskutuje, no konkrétny model stále neexistuje. Bývalý náčelník mestskej polície Ján Andrejko upozorňuje na vážne právne, zdravotné aj finančné dôsledky. Kto má prevziať zodpovednosť za človeka, ktorý pod vplyvom alkoholu ohrozuje seba aj svoje okolie?
Diskusia o ochrane zdravotníkov sa opäť rozprúdila po sérii útokov v nemocniciach. Jedným z návrhov boli kurzy sebaobrany. Prezidentka Slovenskej komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová však takýto prístup odmieta. Kolegom odkázala, že nie sú povinní schvaľovať ani absolvovať kurzy sebaobrany.
Svoje skúsenosti pridal aj bezpečnostný lektor Peter Ďubek. Počas viac ako piatich rokov školení v nemocniciach, sociálnych službách a školách sa stretával s príbehmi vyhrážok, útokov a fyzického násilia. Za dôležité považuje rozpoznanie rizika, prevenciu konfliktov, deeskaláciu a tímovú spoluprácu. Tvrdé údery a kopy podľa neho nie sú riešením. Ani najlepší výcvik nenahradí dostatok personálu, bezpečné pracovisko a funkčný systém pomoci.
Jedným z najvážnejších prípadov bol útok na 23-ročnú praktickú sestru na urgentnom príjme nemocnice na bratislavských Kramároch. Šesťdesiattriročný muž pod vplyvom alkoholu ju po upozornení, aby nemočil na chodbe, udrel do hlavy a začal škrtiť. Zdravotníčka utrpela zranenia tváre, škrabance, podliatiny a opuchy. Ešte 11. novembra zostávala práceneschopná. Jej útočníka medzičasom prepustili z väzby na kauciu.
V októbri došlo aj k útoku na dvoch zamestnancov nemocnice v bratislavskom Ružinove. Jeden utrpel zlomeninu nosa, druhého čakala operácia ruky. Nešlo teda iba o slovné konflikty či nepríjemné správanie. Zdravotníci čelili fyzickému násiliu s vážnymi následkami.
Polícia za prvých desať mesiacov roka 2026 evidovala 32 prípadov napadnutia zdravotníkov. V 23 prípadoch išlo o trestné činy a v deviatich o priestupky. Najviac skutkov zaznamenala v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji. Tieto čísla sa týkajú útokov na zdravotníkov všeobecne, nie výlučne opitých pacientov. Časť incidentov sa odohrala aj mimo nemocníc, napríklad pri zásahoch záchranárov.
Rozsah problému ukazujú aj údaje bratislavskej mestskej polície. Jej hliadky zasahovali na urgentných príjmoch do 1. októbra 2026 celkovo 844-krát. Oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka je to o 229 zásahov viac. Univerzitná nemocnica Bratislava evidovala v roku 2025 celkovo 350 bezpečnostných incidentov. Z nich 212 predstavovali fyzické útoky na zamestnancov. Ani tieto údaje sa netýkajú výlučne alkoholu. Ukazujú však, akú záťaž predstavuje bezpečnosť v nemocniciach.
Podobnú skúsenosť majú aj zdravotníci v Košiciach. Univerzitná nemocnica L. Pasteura zaznamenala 27 fyzických napadnutí v roku 2024, 18 v roku 2025 a ďalších 11 za prvých deväť mesiacov roka 2026. Šesť zdravotníkov potrebovalo po útokoch ošetrenie a dvaja skončili na práceneschopnosti. Polícia podľa nemocnice zasahuje približne dva- až trikrát mesačne. Slovné útoky, nadávky a vyhrážky zažíva personál na dennej báze.
Protialkoholické záchytné stanice na Slovensku prestali fungovať v roku 2004. V minulosti bývali súčasťou nemocníc, často pri psychiatrických oddeleniach. Človeka pod vplyvom alkoholu priviedli policajti. O jeho umiestnení rozhodol lekár po posúdení zdravotného stavu. Pobyt slúžil na bezpečné vytriezvenie a nemal nahrádzať liečbu vážnej intoxikácie.
Na dlhoročný problém upozorňuje Ján Andrejko, emeritný prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska a bývalý náčelník Mestskej polície Prešov. Podľa neho sa o obnovení záchytiek diskutuje takmer dve desaťročia. Po vážnom incidente príde pobúrenie, vyjadrenia politikov a prísľuby riešenia. Potom téma utíchne. Systém však zostáva rovnaký.
Andrejko pripomína, že záchytné stanice mohli zasiahnuť ešte predtým, než správanie opitého človeka prerástlo do fyzického násilia. Ak niekto narúšal verejný poriadok alebo ohrozoval seba či okolie, mohol byť za zákonných podmienok umiestnený na vytriezvenie pod odborným dohľadom. Nemuselo sa čakať na napadnutie, vážne zranenie alebo tragédiu.
Dôvody zániku boli podľa Andrejka najmä finančné a organizačné. Zdravotnícke zariadenia nechceli znášať straty z prevádzky. Samosprávy nemali dostatok peňazí a štát nedokázal vytvoriť stabilný model financovania. Problémom bolo aj vymáhanie úhrad od ľudí, ktorí za pobyt nedokázali alebo nechceli zaplatiť.
Bývalý mestský policajný náčelník upozorňuje na paradox. Štát vyberá spotrebnú daň z alkoholu, no podľa neho sa primerane nepodieľa na financovaní riešenia jeho negatívnych následkov. Pýta sa preto, prečo by sa časť verejných príjmov nemohla využiť aj na prevádzku záchytných zariadení. Nemajú trestať ľudí za závislosť ani za ich sociálnu situáciu. Ich úlohou má byť ochrana zdravia, života a verejného poriadku.
Osobitnou otázkou je takzvaný určený priestor Policajného zboru. Zákon umožňuje policajtovi umiestniť doň za stanovených podmienok osobu namiesto cely. Nejde však o protialkoholickú záchytnú stanicu ani o všeobecné zariadenie na vytriezvenie. Určený priestor má vlastné zákonné podmienky použitia.
Zákon zároveň stanovuje, že ak policajt zistí, že osoba určená na umiestnenie do cely je zjavne pod vplyvom alkoholu alebo iných látok, musí zabezpečiť lekárske ošetrenie a vyžiadať si vyjadrenie lekára, či môže byť v cele umiestnená. Podobný postup sa vzťahuje aj na určený priestor. To však z neho nerobí zdravotnícke zariadenie.
Andrejko upozorňuje na riziká ťažkej intoxikácie. Človek môže stratiť vedomie, zvracať a udusiť sa vlastnými zvratkami. Hrozí mu aj otrava alkoholom a ďalšie život ohrozujúce komplikácie. Preto kladie zásadnú otázku: kto bude zodpovedať za človeka, ktorého zdravotný stav sa počas pobytu v policajnom zariadení zhorší? Policajt nemôže nahradiť zdravotnícky personál.
Pri záchytkách treba rozlišovať dve udalosti. Ich prevádzka na Slovensku sa skončila v roku 2004. Pôvodná zákonná úprava však zostala súčasťou zákona č. 219/1996 Z. z. až do konca roka 2024.
Zákon č. 321/2024 Z. z. následne vypustil paragrafy 6 až 11, ktoré upravovali zriaďovanie a prevádzku protialkoholických záchytných izieb. Novela nadobudla účinnosť 1. januára 2025. Neznamená to, že záchytky zanikli až v tomto dátume. Vtedy sa odstránila ich pôvodná zákonná úprava.
Po útokoch na zdravotníkov predstavil minister zdravotníctva Kamil Šaško nové bezpečnostné opatrenia. Nemocnice majú do konca roka 2026 zabezpečiť fyzickú prítomnosť bezpečnostnej služby na rizikových pracoviskách, najmä na urgentných príjmoch. Pribudnúť majú tiesňové tlačidlá so zvukovým alarmom, posilnené policajné a žandárske hliadky aj kontaktní policajti pre urgentné príjmy. Zdravotníci majú absolvovať školenia zamerané na zvládanie konfliktov.
Bezpečnostné opatrenia však nie sú lacné. Univerzitná nemocnica Bratislava uviedla, že jej bezpečnostná služba stojí približne 65-tisíc eur mesačne. Šaško avizoval pomoc štátu a hovoril o potrebe vyčleniť na posilnenie bezpečnostných služieb tri až desať miliónov eur. Ide o ministerský prísľub, nie o potvrdenie, že celá suma už bola nemocniciam pridelená.
Samotný návrat záchytiek je komplikovanejší. Minister Šaško už skôr upozorňoval, že nechce vytvoriť „hotel“ pre opitých ľudí v zdravotníckych zariadeniach. Zároveň zdôrazňoval potrebu oddeliť zdravotnú starostlivosť od bezpečného vytriezvenia. Nie každý človek pod vplyvom alkoholu potrebuje hospitalizáciu. Každý však musí dostať potrebnú pomoc, ak je jeho zdravie ohrozené.
Na rokovaniach začiatkom novembra sa už hovorilo o pilotnom projekte vo vybraných mestách. Pripraviť sa má v roku 2027. Štát chce najskôr preskúmať fungovanie podobných zariadení v okolitých krajinách. Následne musí určiť, kto ich bude prevádzkovať, kto zaplatí ich chod a kto za ne ponesie zodpovednosť. V hre je aj využitie eurofondov od roku 2028. Zatiaľ však nie je schválený konkrétny harmonogram otvorenia prvých záchytiek.
Lekárske odborové združenie a Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek žiadajú obnovenie záchytných izieb, prítomnosť bezpečnostnej služby na urgentných príjmoch a dodržiavanie personálnych normatívov. Odmietajú, aby sa ochrana zdravotníkov riešila iba kurzami sebaobrany. Upozorňujú aj na to, že nedostatok personálu a dlhé čakanie zvyšujú napätie na urgentoch. Požadujú jasné pravidlá financovania a navrhujú, aby náklady za pobyt v záchytke znášala umiestnená osoba, nie nemocnica.
Záchytky nie sú riešením každej agresie v nemocniciach. Nie každý človek pod vplyvom alkoholu je agresívny a nie každý intoxikovaný pacient patrí do záchytnej izby. Ak potrebuje zdravotnú pomoc, musí ju dostať v nemocnici. Ak hospitalizáciu nepotrebuje, no svojím stavom ohrozuje seba alebo okolie, systém musí ponúknuť bezpečné miesto na vytriezvenie pod odborným dohľadom.
Práve takéto riešenie dnes chýba. Nemocnice nemajú suplovať záchytky a policajti nemajú preberať úlohy zdravotníkov. Štát musí jasne určiť, kto bude tieto zariadenia prevádzkovať, kto ich zaplatí a kto bude zodpovedať za človeka, ktorého do nich umiestnia.
O záchytkách sa hovorí celé roky. Zdravotníci medzitým chodia do práce s vedomím, že agresívny pacient môže zaútočiť aj bez varovania. Ďalší vážny útok by nemal byť podmienkou, aby sa štát konečne rozhodol konať.
pred 1 hod
pred 1 hod
pred 2 hod
Minister zdravotníctva Kamil Šaško hľadá cestu k návratu záchytiek
Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...
Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
Zrazu je všetko zlé?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
13. 11. 2026
Z domova
12. 11. 2026
Z domova
10. 11. 2026
Kultúra
9. 11. 2026
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
