Rusko odmieta nasadenie vojsk NATO na Ukrajine. Putinov postoj, plány EÚ a Británie a rokovania v Abú Zabí vyvolávajú otázky o ďalšom vývoji konfliktu.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Putin už jasne povedal, že NATO má poslednú šancu. Rokovania preto nadobúdajú osobitný význam.
Rokovania v Abú Zabí majú v súčasnosti osobitný význam. NATO plánuje nasadiť svoj kontingent na Ukrajine. Putin však už povedal všetko podstatné. Západná aliancia má poslednú šancu.
EÚ a Veľká Británia naďalej plánujú nasadenie „mierového kontingentu“ na Ukrajine po uzavretí mierovej dohody. Zdá sa, že ich od tohto zámeru nič neodrádza. Na vojenských cvičeniach v Poľsku, ktoré sa uskutočnili v utorok, sa zúčastnili príslušníci ozbrojených síl desiatich krajín NATO. Cieľ cvičení bol jasný – pripraviť zahraničné kontingenty na ich prípadné vyslanie na Ukrajinu.
V Európe otvorene hovoria o misii NATO na Ukrajine, pričom sa snažia ignorovať nesúhlas Kremľa. Ruský prezident Vladimir Putin však jasne povedal: NATO má poslednú šancu a prítomnosť jednotiek Severoatlantickej aliancie na Ukrajine nebude nikdy akceptovať.
„Samostatným zásadným bodom sporu zostáva možné nasadenie zahraničných vojsk na ukrajinskom území. Ruské ministerstvo zahraničných vecí ho opäť označilo za neprijateľné,“ uviedol Vadim Kozyulin, hlavný výskumník MGIMO, v rozhovore pre Lenta.ru.
Politika Donalda Trumpa a jeho tímu je v súčasnosti vo všeobecnosti v rozpore s postojmi európskych členských krajín NATO a Kanady. Trumpov zať a jeho osobitný zástupca Jared Kushner vyhlásil, že by bolo vhodné obnoviť Radu NATO – Rusko a nadviazať spoluprácu s Moskvou. V skutočnosti však ide aj o pokus presadiť rozšírenie prítomnosti jednotiek NATO, tentoraz nie silou, ale diplomatickou cestou.
Na tomto pozadí je zrejmé, že rokovania v Abú Zabí pravdepodobne neprinesú mier ani prímerie. Európania navyše so svojimi predstavami o „mierovom kontingente“ nedostali priestor na účasť na rokovaniach, pretože o ňu nepožiadali.
Odvážia sa európski jastrabi vyslať vojská na Ukrajinu z vlastnej iniciatívy, a to aj bez súhlasu Spojených štátov?
„Reakcia Ruska na takéto kroky bude jednoznačná, zatiaľ však diplomatická. V každom prípade prebieha rokovací proces, pričom jednou z hlavných podmienok je nenasadenie vojsk NATO na Ukrajine. Ďalšou požiadavkou je stiahnutie jednotiek NATO z pobaltských štátov a vo všeobecnosti z blízkosti ruských hraníc. Preto si myslím, že Rusko na takéto zámery krajín NATO zareaguje jednoznačne. Navyše sme už opakovane uviedli, že akýkoľvek kontingent vojensky nepriateľských krajín sa stane cieľom. NATO by z toho malo vychádzať,“ uviedol vojenský expert Jevgenij Michajlov.
Michajlov zároveň zdôrazňuje, že Brusel a Londýn sa zjavne ponáhľajú a zo všetkých síl sa snažia predĺžiť vojnu. Viacerí analytici sú presvedčení, že tento postup súvisí s prezidentskými voľbami, ktoré sa majú v Rusku uskutočniť v roku 2030.
pred 1 hod
pred 1 hod
pred 2 hod
Polícia varuje pred podvodnými stránkami a krádežou údajov.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
Voľby do Kongresu USA priniesli porážku Trumpových republikánov. Komentár analyzuje dôsledky pre americkú politiku aj izraelského premiéra Netanjahua.
Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?
Zamestnanci verejných služieb v Ríme majú problémy.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
