Od nástupu štvrtej vlády Roberta Fica prešli už tri roky, no novinári z červených denníčkov a televízií ešte nestihli pochopiť jednu celkom jasnú vec. Keď v rámci tlačovej besedy ministrov dostanú priestor na otázky a inštrukcia znie – k téme, tak nie je priestor na voľnú debatu o všeličom. V pondelok, 9. novembra má snáď po stý krát aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SSD).
Minister obrany Robert Kaliňák na nej predstavil nové výhody pre vojakov a ich rodiny. Uviedol, že počet príslušníkov ozbrojených síl sa za tri roky zvýšil o 2 500 a tento rok má pribudnúť ďalších 1 500.
Vojaci budú môcť bezplatne cestovať vlakmi po celom Slovensku. Cestovný benefit sa má vzťahovať aj na ich rodiny a príslušníkov pohotovostných a operačných záloh Národných obranných síl.
Druhým benefitom bude prednostná zdravotná starostlivosť vo vojenských zdravotníckych zariadeniach s rýchlejším vybavovaním vyšetrení a diagnostiky. Zdravotná výhoda má platiť aj pre rodiny profesionálnych vojakov, vojenských veteránov a podľa individuálneho posúdenia aj príslušníkov záloh. Novinári dostali možnosť pýtať sa k téme.
Využil ju aj Vladimír Šnídl
Ako inak, nie k téme. Redaktorovi Dennika N Vladimírovi Šnídlovi musel Kaliňák vysvetľovať, prečo dosiaľ nepodal avizovanú občianskoprávnu žalobu na novinárku Moniku Tódovú, ktorá písala o únose vietnamského občana v roku 2017. Žaloby všeobecne nepodáva, pretože si vie predstaviť lepšie využitie času: „Ak ste si všimli, za tie roky som, tuším, žiadnu žalobu nepodal. Jednoducho viem si predstaviť lepšie trávený čas, ako neustále skúšať čítať každú jednu vec a z nej si vytvoriť nejakú možnosť, ktorú som mohol žalovať.“ Netreba to ale vnímať, ako zmenu postoja. Žalobu do budúcnosti nevylučuje: „Nezmenil som názor, však ´nikdy nehovor nikdy´. Možno, že to príde.“
K novinárke
Monika Tódová uvádzala nepravdivé tvrdenia a neospravedlnila sa za ne. Ako príklady spomenul informácie o náhradnom páse, ktorý podľa neho nebolo technicky možné vytlačiť, a o jeho ochrankárovi, ktorý mal byť v lietadle a niekoho strážiť. „Všetko, čo tvrdila, sa neukázalo ako pravdivé,“ upozornil a jej prístup označil za osobný problém. Podľa ministra sa novinárka dlhodobo snaží poškodiť jeho kariéru.
Koľkokrát ešte...?
V súvislosti s únosom Kaliňák tak, ako už mnohokrát aj v pondelok vysvetlil, že nemecké orgány mali k dispozícii záznamy z kamier, informácie o pohybe áut aj možnosť hovoriť s posádkou lietadla. Nemeckými vyšetrovateľmi nebol vypočutý, čo minister označil za dôkaz, že nemali podklady proti nemu. Odmietol tiež tvrdenie, že únos sa stal na Slovensku. „Keby Nemci mali jediný dôkaz alebo indíciu, tak nás aspoň vypočujú, ale neurobili to,“ uzavrel.
Nezaprel sa ani televízny redaktor
Redaktora televízie JOJ zaujímalo, prečo Robert Fico (Smer-SSD) opakovane spochybňuje platnosť referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2003. Kaliňák povedal, že si na priebeh hlasovania spomína a osobne sa zúčastnil na mimoriadnom sobotnom zasadnutí predsedníctva Národnej rady, na ktorom sa podľa neho hovorilo o nízkej účasti. „Pred 12.00 h sa ešte hovorilo, že účasť je na úrovni okolo 48 percent. Preto sa vtedy robili vyhlásenia predstaviteľov vládnych strán, aby motivovali ľudí prísť hlasovať,“ pripomenul.
160-tisíc hlasujúcich za dve hodiny...?
Počty hovoria, že na úspešnosť referenda by bolo potrebných pri zhruba štyroch miliónoch oprávnených voličov ešte 160-tisíc hlasov. To je číslo, ktoré pri dvoch zostávajúcich hodinách vyvoláva otázniky. „Či takéto stretnutie bolo a či takéto vyhlásenia vtedy boli. To je celá otázka,“ skonštatoval s tým, že na okolnosti by si mohol spomenúť aj vtedajší predseda Štatistického úradu SR.
Dnes už bezvýznamná téma
Kaliňák povedal, že Fico podľa neho iba upozorňuje na problémy a otázniky okolo vtedajšieho hlasovania, o ktorých sa podľa jeho slov dlhé roky nehovorilo. Spochybňovanie referenda označil za tému, ktorá sa objavila v rámci politologickej či rétorickej debaty, a dodal, že ju nepovažuje za významnú. „Z úcty k Európskej únii a k nášmu vstupu sme to nikdy neriešili. Ale to neznamená, že sa o tom nemôže niekedy zaspomínať, ako to vtedy bolo,“ uzavrel s tým, že ak by to novinári nevytiahli, ostane to len ako premiérova komentatívna otázka.
Všimli ste si niekedy?
Na tlačových besedách predstaviteľov vládnej koalície sa novinári z červených denníkov predbiehajú v kladení otázok mimo témy, otázky k téme nemajú šancu odznieť. Na tlačových besedách napríklad PS