Spoločné rokovanie vlád Slovenskej republiky a Ukrajiny a následné spojené rokovanie slovenského a českého vládneho kabinetu môžu slúžiť aj na rýchlu výmenu informácií medzi týmito štátmi. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Slovenský a ukrajinský vládny kabinet spolu rokovali vo štvrtok 5. novembra v ukrajinskom Ľvove. Spoločné rokovanie slovenskej a českej vlády je plánované na utorok 10. novembra v priestoroch Slovenskej národnej galérie v Bratislave. „Rokovanie medzi vládami Českej republiky a Slovenskej republiky sa opäť obnovilo po voľbách v Českej republike. Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) robí spoločnú politiku viac so súčasným českým premiérom Andrejom Babišom ako s Petrom Fialom, ktorý vtedy tie spoločné rokovania zastavil,“ pripomenul Hrabko. „Navyše, keďže sa to uskutoční po rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády, česká strana bude mať naozaj čerstvé informácie, o čom tam bola reč, čo sa dohodlo. Takže to bude vzájomne prospešné,“ dodal.
Hoci dnes nemožno povedať ako a kedy sa skončí vojnový konflikt na Ukrajine, podľa Hrabka by sa na túto situáciu mali zodpovední politici pripravovať už teraz. „Situácia naozaj nebude veľmi dobrá,“ skonštatoval v nadväznosti na problémy, s ktorými sa po skončení konfliktu bude musieť vyrovnať Ukrajina a ktoré jej susedia nebudú môcť ignorovať.
Za dobrú správu označil Hrabko aj rokovanie prezidentského samitu Vyšehradskej skupiny (V4) v rozšírenom formáte, ktoré sa za účasti slovenského prezidenta Petra Pellegriniho, českého prezidenta Petra Pavla, maďarskej hlavy štátu Andrása Baku, poľského prezidenta Karola Nawrockého a predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej konalo tento týždeň v Trenčíne. „Prezidenti štyroch krajín, hoci nemajú veľké rozhodovacie právomoci, sa takpovediac z prvej ruky dozvedia niečo od predsedníčky EK. A to, čo sa dozvedia, potom môžu posunúť ďalším zložkám výkonnej moci, ako premiérom alebo ministrom zahraničných vecí,“ skonštatoval Hrabko.
Na margo vyhlásenia nezaradeného poslanca Národnej rady Romana Malatinca, ktorý už v parlamente nechce reprezentovať skupinu huliakovcov, ale novovznikajúcu stranu Tomáša Tarabu, Hrabko povedal, že vládna koalícia tým stratila v parlamente oficiálnu väčšinu. „Vláda Róberta Fica sa stala menšinovou, ale menšinové vlády sú predsa súčasťou demokracie. Na menšinovej vláde nie je nič nedemokratické. Navyše, zhruba o štyri mesiace končí aj platnosť koaličnej dohody,“ pripomenul Hrabko.
Na predčasné parlamentné voľby v tejto chvíli v parlamente vôľu nevidí a očakáva, že prebehnú v avizovanom termíne 25. septembra 2027. „Ako si (koalícia) zariadi život v parlamente, záleží už iba na nej a na predsedovi parlamentu Richardovi Rašim (Hlas-SD), ktorý je zodpovedný za celé dianie v parlamente,“ povedal Hrabko.