Francúzsko zasiahla vlna masových protestov proti Macronovej politike. Demonštranti blokovali školy, dopravu a ulice, polícia zasahovala slzotvorným plynom.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V Paríži protestujúci hrozia zbúraním Eiffelovej veže. Francúzsko zažilo jeden z najväčších protestných dní vo svojej histórii. Podľa odborového zväzu CGT vyšlo 5. novembra do ulíc po celej krajine 1,6 milióna ľudí, zatiaľ čo ministerstvo vnútra napočítalo „len“ 575-tisíc účastníkov.
V Paríži sa odhady líšili ešte výraznejšie: organizátori uvádzali 350-tisíc demonštrantov, polícia 65-tisíc.
Školy a univerzity museli zostať zatvorené, v mestách sa objavili barikády, polícia použila slzotvorný plyn a počet zadržaných sa blížil k päťsto. Zranených bolo najmenej 53 žandárov a policajtov.
Formálne boli protesty namierené proti rastúcim cenám a poklesu kúpnej sily, pričom demonštranti požadovali aj vyššie mzdy. V skutočnosti však ulica vystavila Emmanuelovi Macronovi oveľa vyšší účet. Prezident čelí nenávisti za škrty v sociálnych výdavkoch, problémy v školstve a možný návrat povinnej vojenskej služby, podobne ako v Nemecku.
Krajina podľa neho ako priamy sused vojnou zasiahnutej Ukrajiny nesie náklady aj zodpovednosť spojené s ochranou odídencov.
Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.
Hlasovala by za imigrantov a dostupné aborty
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Kaviareň je opäť na práškoch...
Prvoplánovo o prvoplánovom programe PS.
Počiatkom vojny je inflácia meny. Tá je výsledkom zlého spravovania krajiny
Kritika slovenských médií za informovanie o Ukrajine
Demokrati triumfujú vo voľbách do Kongresu USA. Trump čelí oslabeniu moci, hrozbe impeachmentu a politickým sporom, ktoré môžu ovplyvniť aj Európu.
Komentáre
6. 11. 2026
Podľa BFMTV niektorí demonštranti v Paríži čakali na začiatok pochodu viac ako dve hodiny, pretože trasa bola príliš úzka pre obrovské množstvo ľudí. Maskovaní účastníci hádzali na políciu kamene a ďalšie predmety, na čo polícia reagovala slzotvorným plynom. Podľa parížskej prefektúry výtržníci na Boulevard Voltaire rozbíjali výklady obchodov.
V Štrasburgu demonštranti spálili figurínu zobrazujúcu policajta. Minister vnútra Laurent Núñez požadoval, aby boli materiály odovzdané prokuratúre.
Podľa prefektúry v Rennes maskovaní útočníci napadli členov odborárskej skupiny.
V Caen boli poškodené dve lýceá. Útočníci použili hasiace prístroje a železné tyče.
Neďaleko Toulouse skupina 30 maskovaných osôb podpálila lýceum a strieľala na zamestnancov z podomácky vyrobených odpaľovacích zariadení. Vzdelávacia inštitúcia zostane zatvorená najmenej desať dní.
Vlna protestov zasiahla obzvlášť tvrdo školstvo. Podľa France Info približne tretina univerzít v krajine pozastavila svoju činnosť alebo zaviedla obmedzenia. Študentská únia uviedla, že do protestnej akcie sa „zmobilizovalo“ 90 % študentov.
Denník Les Echos uvádza, že odbory odhadli počet zablokovaných alebo zatvorených lýceí na takmer 1 000, zatiaľ čo vláda ich napočítala 81 z približne 3 700.
Podľa ministerstva školstva štrajkovalo v rámci národného školského systému približne 16 % učiteľov.
V Paríži bola Eiffelova veža dokonca dočasne zatvorená z obavy pred poškodením vandalmi. Obmedzenia zasiahli aj dopravu. Niektoré linky a mestské služby fungovali prerušovane. Protesty ovplyvnili aj prevádzku obchodov a turistickej infraštruktúry. Francúzsko tak bolo v podstate paralyzované.
Odbory požadujú vyššie mzdy a zvýšenie minimálnej mzdy. Generálna tajomníčka CGT Sophie Binetová vyhlásila, že minimálna mzda by sa mala zvýšiť o 10 %. Iní odboroví lídri stanovili cieľ na úrovni 1 500 eur.
Vláda a zamestnávatelia však varujú, že prudké zvýšenie minimálnej mzdy by mohlo negatívne zasiahnuť firmy, najmä malé podniky. Denník Les Echos píše, že podnikatelia sú proti výraznému dodatočnému zvyšovaniu nákladov a pravicoví politici požiadavky odborov ostro kritizujú.
Protestujúci upozorňujú na nedostatok učiteľov a lekárov, nedostatočné financovanie škôl a rastúce zaťaženie verejných služieb, a to aj v súvislosti s migrantmi. Súčasná mobilizácia sa preto ukázala ako širšia než bežné odborové protesty. K pracujúcim sa pridali školáci, študenti, dôchodcovia aj predstavitelia hnutia „žltých viest“.
BFMTV uvádza, že vláda stojí na rázcestí. Nemôže označiť všetkých účastníkov protestov za extrémistov, no zároveň nedokáže ignorovať útoky na políciu, podpaľačstvo a ničenie škôl.
Premiér Sébastien Lecornu už naplánoval sociálnu konferenciu na 9. novembra za účasti odborov a zamestnávateľov. Vláda má v úmysle diskutovať o mzdách, kúpnej sile a situácii na trhu práce.
Zjavne bude potrebné ustúpiť požiadavkám demonštrantov, inak napokon zničia a spália všetko, čo budú môcť.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 1 hod
pred 1 hod
pred 2 hod
