Rezorty vnútra a zdravotníctva podpísali memorandum o spolupráci, týkajúce sa agresie pacientov.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V poslednom čase sa roztrhlo vrece s informáciami o fyzických útokoch pacientov či ich rodinných príslušníkov na zdravotníkov, pracujúcich na slovenských urgentoch. Ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo vnútra v reakcií na situáciu podpísalo memorandum, ktoré hovorí o zabezpečení ochrany zdravotníckeho personálu. Odborníci z radov zdravotníkov popri navrhovaných opatreniach volajú po návrate záchytiek. Tie boli na Slovensku zrušené pred viac, ako 20-timi rokmi, pripomenul denník Pravda.
Memorandum, ktoré podpísali za svoje rezorty minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister zdravotníctva Kamil Šaško (obaja Hlas-SD) počíta s intenzívnejšou spoluprácou ministerstiev, nemocníc a polície, pravidelnou výmenou informácií a určením kontaktných osôb. V nemocniciach sa majú zavádzať základné bezpečnostné štandardy vrátane tlačidla na privolanie pomoci. Polícia plánuje posilniť hliadky pri urgentných príjmoch a zapojiť žandárov i preventistov, ktorí budú školiť zdravotníkov. Súčasťou opatrení má byť aj informovanie pacientov o tom, ako predchádzať násiliu a reagovať naň. Ministerstvo zdravotníctva avizovalo, že nemocniciam môže pomôcť s financovaním potrebných bezpečnostných opatrení.
Obnovenie záchytných izieb by podľa odborárov pomohlo chrániť zdravotníkov pred agresívnymi pacientmi pod vplyvom alkoholu či drog. Zhodujú sa však, že takéto zariadenia nemajú nahrádzať urgentné príjmy ani slúžiť na umiestňovanie ľudí, ktorých správanie súvisí so stresom, bolesťou či dlhým čakaním. V tom, že „nemocnica nie je hotel“ sa zhodujú aj s ministrom Šaškom. Otázkou zostáva, kto by ich zriaďoval a kde by mali byť.
Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek a Lekárske odborové združenie (LOZ) zhodujú, že jedným z riešení minimalizácie útokov na urgentoch, by mohlo byť zriadenie tzv. záchytných izieb. Podľa predsedu LOZ Petra Visolajského by Slovensko mohlo nasledovať príklad Česka. „Je načase, aby sme ich mali aj my,“ podotkol. Pri posledných medializovaných prípadoch podľa neho zohral úlohu aj alkohol.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško však odmieta predstavu, že by sa záchytne izby zriaďovali priamo v zdravotníckych zariadeniach. „Nemocnica nie je hotelom pre opilcov,“ zdôvodnil.
Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZASS) Michal Gedaj poukázal na českú prax, kde záchytky zriaďujú kraje. Za vhodné považuje samostatné moduly napojené na nemocničný areál, ale stavebne aj prevádzkovo oddelené od urgentného príjmu. „Z nášho pohľadu by bolo ideálne umiestňovať takéto záchytné stanice do blízkosti psychiatrických oddelení či kliník, ktoré majú s týmto typom pacientov a ich špecifickým správaním bohaté skúsenosti,“ doplnil.
Šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko pripomenul, že o obnovení záchytiek sa hovorí už roky, zatiaľ však bez konkrétneho výsledku. „Môžu byť veľkým prínosom, ale nie pod rezortom zdravotníctva,“ povedal. Ich umiestnenie by podľa neho mali riešiť ministerstvo vnútra, samosprávne kraje a mestá. Za úspech by považoval, keby vznikla aspoň jedna záchytka v každom kraji. Posledné protialkoholické izby na Slovensku zanikli v roku 2004. „O opitých a zdrogovaných ľudí sa starajú lekári za peniaze, ktoré si ľudia platia v zdravotných odvodoch, či za financie určené na liečbu onkologických pacientov,“ uviedol.
Visolajský opísal aj prípad zo svojej nočnej služby, keď policajti a záchranári priviezli na urgent 17-ročného opitého mladíka. Podľa jeho slov bol fyzicky zdatný a agresívny, kopal, pľuval a slovne útočil na sestru. „Všetky choré deti, ktoré sa tam liečili, sa museli pozerať na to, ako sme ho ja so sestričkou pacifikovali. Pýtam sa, prečo to máme platiť zo zdravotného poistenia, keď sa vyspal a ráno išiel domov,“ uviedol pre Pravdu.
Agresívne správanie na urgentoch však nemusí vždy súvisieť s alkoholom či drogami. Gedaj upozornil, že pacienti môžu reagovať neprimerane aj pre stres, vyčerpanie, bolesť, neistotu alebo dlhé čakanie. Takíto ľudia podľa neho na záchytné izby nepatria.
„Frustrácia je prirodzenou ľudskou reakciou, hoci forma býva nešťastná. Odpoveďou na tento problém nie je represia, ale personálne posilnenie urgentov, zrýchlenie procesov a najmä otvorená komunikácia. Pokiaľ má človek dostatok relevantných informácií a cíti ľudský záujem, úroveň agresie a napätia v čakárňach dramaticky klesá,“ podotkol predseda SOZ ZaSS.
Kto má na záchytku patriť, by podľa Petka musel presne určiť zákon alebo vestník. „Ak by sme každého frustrovaného agresívneho človeka na Slovensku dávali do záchytiek, tak by sme ich museli zriadiť tak 500,“ povedal. Pri podozrení na psychiatrické ochorenie má podľa neho pacient najskôr smerovať na psychiatrické vyšetrenie. „Ak je to psychicky narušený človek, ktorý má psychiatrickú diagnózu alebo jej predpoklad, v prvom rade patrí na vyšetrenie na psychiatriu, či nevyžaduje psychiatrickú liečbu,“ pokračoval.
Mestská polícia Bratislava upozornila, že intoxikácia môže zakrývať vážne zdravotné problémy, napríklad úraz hlavy, cievnu mozgovú príhodu alebo hypoglykémiu. Aj preto musí podľa Gedaja každému pacientovi pred umiestnením na záchytku predchádzať vyšetrenie. Alkohol môže napríklad zakryť vnútrolebečné krvácanie po páde. „Až po tom, čo lekár vylúči ochorenie alebo úraz vyžadujúce okamžitý zásah na oddelení, sa určí ďalší postup. Ak ide výhradne o nekomplikovanú akútnu intoxikáciu spojenú s nekontrolovaným správaním, pacient je zrelý na umiestnenie do záchytnej izby, kde vytriezvie pod dohľadom zdravotníckeho personálu,“ vysvetlil.
Visolajský vidí jeden z koreňov problému v nedostatku pracovníkov. Zákonné normy určujúce počty sestier, sanitárov a lekárov počas zmien či na urgentných príjmoch sa podľa neho nedodržiavajú a ministerstvo na to nereaguje. „Keď nastupujete do lietadla, aj tam je predpísané, že pilot musí mať nalietané hodiny, inak nemôže letieť. Máme situácie, keď lekár s mesačnou praxou má vyšetrovať a liečiť závažných pacientov, lebo nemocnica chce ušetriť. Je to šetrenie na pacientoch,“ podotkol.
Predseda LOZ si myslí, že dodržiavanie minimálnych personálnych noriem by mohlo znížiť počet útokov. „Agresor, či už pod vplyvom omamnej látky, alebo z nervozity si skôr dovolí na tú jednu sestru, ktorá tam behá po chodbe, ako na dvoch či troch sanitárov a predpísaný počet sestier,“ podotkol.
pred 2 min
pred 27 min
pred 1 hod
Nepovedal, čo chceli počuť, poslali ho preč.
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
„Všetci čušia ako voš pod chrastou!“ Blaha sa pustil do médií pre dianie v Poľsku
Ľavicový politik očakáva, že protesty vo Francúzsku budú vo vlnách pokračovať až do aprílových prezidentskýh volieb.
Hlina poučuje Fica, kam sa chodí na Dušičky. Prišla ostrá odpoveď: Čo vás do toho?
Šimečka dostal náklad, aký sa len tak nevidí! Maťašovský nerozumie, ako sa Šimečka mohol stať predsedom PS, keď do roku 2017 robil asistenta smeráckemu europoslancovi. "Na poslednom sneme si už nemal kandidovať. Mal si prenechať priestor pre niekoho iného a strana by mala pokoj od pseudokáuz tvojej mamy a faktúr za mobil," vyčíta Šimečkovi.
STVR opäť prepúšťa! Končia aj dlhoroční pracovníci
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Video
2. 11. 2026
Z domova
1. 11. 2026
Zo zahraničia
31. 10. 2026
Kuriozity
30. 10. 2026
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
