Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zatiaľ neposkytla osobnú výpoveď Európskej prokuratúre (EPPO) v rámci vyšetrovania obstarávania vakcín proti ochoreniu COVID-19. S odvolaním sa na osobu zapojenú do vyšetrovania o tom informoval bruselský denník POLITICO.
V roku 2024 prevzala belgická prokuratúra EPPO vyšetrovanie údajného trestného činu v súvislosti s rokovaniami o vakcíne medzi predsedom Európskej komisie a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Prokurátori vyšetrujú von der Leyenovú za „zasahovanie do verejných funkcií, ničenie SMS správ, korupciu a konflikt záujmov“, uvádza sa v právnych dokumentoch, ktoré videlo POLITICO.
Hovorca EK Thomas Regnier uviedol, že EK s EPPO rozsiahlo spolupracovala s cieľom objasniť fakty a posúdiť okolnosti prípadu. Doplnil, že tak robila s plnou podporou predsedníčky, a že von der Leyenová naďalej spolupracuje pri zodpovedaní otvorených otázok v rámci svojich povinností a časových možností.
Stojí Leyenová nad zákonom?
V rozhovore pre POLITICO hlavná prokurátorka Európskej prokuratúry Laura Kövesiová uviedla, že sa opakovane stretla s predstaviteľmi EÚ, ktorí odmietli predvolanie jej úradu. „Niektorí politici si myslia, že stoja nad zákonom,“ povedala. „Ak vás predvolajú na vyhlásenie, musíte prísť.“
Dodala: „Nebudem sa hanbiť povedať vám, že najmä vtedy, keď sú do vyšetrovania zapojení dôležití ľudia – či už ide o významných politikov alebo bohatých ľudí prepojených s politickou triedou, máme ťažkosti s uplatňovaním našich kompetencií.“
Pri otázke, či medzi nimi bola aj von der Leyenová, odmietla komentovať konkrétne vyšetrovanie.
Von der Leyenová a Bourla si vymieňali správy v čase, keď Európska únia zápasila s nedostatkom vakcín a predsedníčka EK čelila tlaku, aby zabezpečila dostatočné množstvo pre členské štáty. Americký denník The New York Times (NYT) podľa pravidiel EÚ o transparentnosti požiadal EK o sprístupnenie komunikácie. Komisia žiadosť odmietla.
V máji 2025 Súdny dvor EÚ rozhodol, že EK v prípade známom ako Pfizergate pochybila a neposkytla dôveryhodné vysvetlenie, prečo odmietla sprístupniť správy. NYT neskôr napísal, že podľa jeho zistení EK komunikáciu pravdepodobne neuchovala.
Von der Leyenová osobne schválila najväčší vakcinačný kontrakt EÚ so spoločnosťou Pfizer v hodnote niekoľkých miliárd eur. V súvislosti s touto kauzou čelila spolu so svojimi eurokomisármi hlasovaniu o vyslovení nedôvery v Európskom parlamente. Návrh však neprešiel.
Nenápadná smrť EPPO
Európska prokuratúra (EPPO), založená v roku 2017 a fungujúca od roku 2021, má za úlohu vykoreniť trestnú činnosť týkajúcu sa finančných prostriedkov EÚ. Kövesi ako vedúca organizácie uviedla, že čelila opakovaným útokom a pokusom o podkopanie inštitúcie a jej práce.
„Keď odchádzam z kancelárie, myslím na tento slávny dánsky televízny seriál Borgen. Existuje tam veľmi známe príslovie: ‚V Bruseli vás nikto nepočuje kričať,‘ a bohužiaľ, je to pravda,“ povedala s narážkou na trhák Ridleyho Scotta Votrelec. „Obávam sa, že Európska prokuratúra bude zrušená potichu, pretože si plní svoju úlohu.“
Kövesi uviedla tri hlavné faktory, ktoré podkopávajú prácu inštitúcie: chronické nedostatočné financovanie, oneskorenia v revízii právneho rámca organizácie a zložitosť jej byrokratickej architektúry, ktorá podľa nej vedie k „nekonečným diskusiám o tom, ako skomplikovať život prokurátorom“.
Na otázku, čo by urobila inak, keby mohla začať odznova, hlavná prokurátorka odpovedala, že „by urobila to isté, ale možno by ostatní mali zmeniť svoje správanie“, a dodala, že najväčšou výzvou, ktorej bude čeliť jej nástupca, nemecký prokurátor Andrés Ritter, je udržať Európsku prokuratúru „nezávislú a dôveryhodnú“.