Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Vo štvrtok 29. októbra si Slovensko pripomenie narodenie jazykovedca a politika Ľudovíta Štúra. Tento dátum je zaradený medzi pamätné dni od roku 1996 na základe novely zákona o štátnych sviatkoch dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Štúr patril k ústredným osobnostiam slovenského národného hnutia v 19. storočí. Bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, spisovateľom, novinárom a pedagógom.
Narodil sa v Uhrovci v učiteľskej rodine Samuela Štúra. V súvislosti s jeho narodením sa v literatúre objavujú dva dátumy: 28. a 29. október 1815. Podľa rodinnej kroniky sa narodil 28. októbra a tento dátum uvádzal aj vo svojich osobných dokumentoch. V matrike pokrstených evanjelickej farnosti v Uhrovci je však pri krste uvedený 29. október.
Tento údaj použil Jozef Miloslav Hurban v Štúrovom životopise. Na nejednotnosť upozornil literárny historik Augustín Maťovčík. Podľa neho Hurban považoval dátum krstu za dátum narodenia. K tomu sa priklonil aj vedecký seminár v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre v októbri 2010. Štátny kalendár však používa 29. október ako oficiálny deň pripomienky. Štúr získaval vzdelanie najprv doma, neskôr v Győri a na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Tam sa zapojil do Spoločnosti česko-slovenskej a stal sa jedným z vedúcich predstaviteľov slovenskej študentskej generácie.
Neslávne známy prokurátor Repa dnes povedal asi viac, než chcel.
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
Myšlienku dňa si budú musieť mnohí dlho pamätať.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
pred 1 hod
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Miesto boja za chodníky pre ľudí - ideologické bojisko, varuje Tomáš Ökami Susko
Zabudlo sa na dôležitú vec, že v týchto voľbách sa volia osobnosti...
Skutočným víťazom sú opäť nezávislí kandidáti.
Z domova
30. 7. 2026
V rokoch 1838 - 1840 študoval v Halle filozofiu, históriu, filológiu a politické vedy. Po návrate do Bratislavy sa venoval pedagogickej a publicistickej práci. V roku 1843 spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom kodifikoval spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Rozhodnutie vysvetlil v dielach Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Nauka reči slovenskej (obe 1846). Nauka bola prvou gramatikou novej spisovnej slovenčiny.
Štúrova kodifikácia nebola konečná. Úpravy, najmä reforma pravopisu v roku 1852, z nej vytvorili základ modernej spisovnej slovenčiny. V roku 1845 získal povolenie vydávať Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Redigoval ich do roku 1848. V roku 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Vystupoval za zrušenie poddanstva, občiansku rovnosť a jazykové práva.
Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 patril spolu s Hurbanom a Hodžom k vedúcim predstaviteľom slovenského politického hnutia. Bol spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla 16. septembra 1848 vo Viedni. Rada vyhlásila program slovenských politických požiadaviek a organizovala ozbrojené vystúpenie proti uhorskej vláde.
Po porážke revolúcie žil pod policajným dohľadom. Od roku 1851 bol v Modre, kde sa staral o deti svojho zosnulého brata Karola. V tomto období vydal básnickú zbierku Spevy a piesne (1853).
K jeho ďalším dielam patria O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a posmrtne vydané Slovanstvo a svet budúcnosti. Zomrel 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov po zranení, ktoré utrpel počas poľovačky v decembri 1855. Štúrovo meno nesie aj Rad Ľudovíta Štúra, štátne vyznamenanie udeľované od roku 1994 za mimoriadne zásluhy o demokraciu, ľudské práva a slobody alebo o rozvoj obrany a bezpečnosti štátu.
V roku 2026 vstúpil do kín výpravný historický film Štúr režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Slávnostná premiéra sa konala 12. januára, v deň 170. výročia Štúrovho úmrtia, do kín film vstúpil 15. januára. Snímka vychádza z románu režisérky Milenec Adely Ostrolúckej a popri historických udalostiach sleduje aj vzťah Štúra a Adely. Pamätný deň 29. októbra pripomína osobnosť, ktorá spojila jazykovednú prácu s publicistikou, pedagogikou a politikou. Ľudovít Štúr zostáva kodifikátorom spisovnej slovenčiny a jednou z kľúčových postáv slovenského národného hnutia.
