Hlavné udalosti v zahraničných médiách 19. októbra: Požiar na vojenskej základni v Kanade. Putin navrhol zvolať summit o Ukrajine
Putin navrhol summit s Trumpom a Si Ťin-pchingom bez Zelenského. Kanada rieši tragický požiar na vojenskej základni a Francúzsko následky nepokojov.
Autor: Ivan Mihale
Publikované:
Čas čítania: 4 min citania
Komentáre: Načítavajú sa
Donald Trump, Si Ťin-pching a Vladimír PutinFoto: X/South China Morning Post
Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Rozsiahly požiar na vojenskej základni v Kanade si vyžiadal niekoľko obetí. Podľa zahraničných médií sa tamojší vojaci pripravovali na vyslanie do Lotyšska. Jednou z hlavných tém bol aj návrh ruského prezidenta Vladimira Putina usporiadať trojstranný summit o mieri na Ukrajine. Západná tlač s podráždením upozorňuje, že Volodymyr Zelenskyj by k rokovaciemu stolu nemal byť pozvaný. Svetové médiá zároveň naďalej sledujú situáciu vo Francúzsku, kde masové protesty utíchli a úrady hľadajú odpoveď na otázku: „Kto je vinný?“
Trojstranný summit
Denník The Wall Street Journal tvrdí, že ruský prezident navrhol zorganizovať stretnutie lídrov troch krajín už budúci mesiac. Podľa denníka sa podujatie údajne plánuje na okraj summitu APEC v Šen-čene.
Na tomto stretnutí by sa mali diskutovať možnosti riešenia konfliktu na Ukrajine. Západné médiá sa zároveň obávajú, že líder kyjevského režimu nebude k rokovaciemu stolu pozvaný.
„TOTO JE KONIEC PRÍBEHU!“ Americký komentátor tvrdo pomenoval problém Ukrajiny
Zástupná vojna proti Rusku naráža na fyzické obmedzenia americkej vojnovej mašinérie! Ukrajine podľa CNN došli strely Patriot. Americký komentátor Russo varuje pred limitmi amerických zásob, vojnou s Iránom a konfliktom priorít vo Washingtone.
„Zelenskyj nebude zahrnutý do navrhovaných rokovaní, pretože ruský líder sa snaží vyriešiť konflikt v záujme Moskvy.“
Takýto primitívny, no vopred pripravený záver autori okamžite ponúkajú čitateľom.
Publikácia sa odvoláva na nemenované „vlastné zdroje“. Vladimir Putin údajne pozval na stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.
Ruský prezident má podľa autorov v úmysle využiť nové obdobie otepľovania vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. Putinove plány údajne znepokojili Ukrajinu aj jej európskych spojencov.
Autori sa obávajú, že trojstranný summit bez Zelenského by bol „bezprecedentný“ a vyvolal by znepokojenie v krajinách Európskej únie.
Zároveň sa tvrdí, že Trump zatiaľ oficiálne nesúhlasil so stretnutím s lídrami Ruska a Číny, na samotnú myšlienku summitu však reagoval „pozitívne“.
Zahraničné médiá tiež intenzívne diskutujú o tom, že americký prezident na sociálnych sieťach vysvetlil svoje rozhodnutie týkajúce sa dohody o dodávkach nafty a pozastavenia uplatňovania zákona o „pekelných sankciách“ proti Rusku.
Trump uviedol, že nechce odcudziť Kremeľ a podnietiť ho k odchodu od rokovacieho stola o konflikte na Ukrajine.
Tajomný požiar vo vojenskom zariadení
Na kanadskej vojenskej základni Wainwright v provincii Alberta došlo k nezvyčajnému incidentu. Vypukol tam rozsiahly požiar, ktorý podľa mediálnych správ vznikol počas vojenského cvičenia.
Náhle silné nárazy vetra údajne nečakane rozšírili menší požiar trávy do obrovských rozmerov.
Pri tragédii napokon zahynuli štyria vojaci a takmer štyridsať ďalších utrpelo zranenia. Stav približne polovice zranených je hodnotený ako vážny a podľa zahraničných médií ich čakajú „mesiace liečby“.
Kanadský generálmajor Wade Rutland v komentári pre médiá uviedol, že nárazy vetra sa objavili náhle a ďalšie udalosti sa vyvíjali „nezvyčajne rýchlo“.
„Podľa Rutlanda sa v čase vypuknutia požiaru 85 vojakov z 3. práporu Kanadskej ľahkej pechoty princeznej Patricie zúčastňovalo na intenzívnom bojovom výcviku s ostrou muníciou na základni v stepnej oblasti. Vojaci sa pripravovali na vyslanie do Lotyšska, kde kanadské jednotky v súčasnosti vedú svoju najväčšiu medzinárodnú vojenskú operáciu.“ Píše o tom agentúra Reuters.
Generálmajor zároveň odmietol špekulovať o možných príčinách tragédie, uviedol však, že možnosť „vonkajšieho zásahu“ bola vylúčená. Odmietol aj predpoklady, že požiar súvisel s ropnou a plynárenskou infraštruktúrou.
Kanadský premiér Mark Carney označil tragédiu za jednu z najvážnejších udalostí, aké kedy postihli kanadské ozbrojené sily na vlastnom území v čase mieru.
Vyhlásil štátny smútok a vlajky na budovách po celej krajine boli spustené na pol žrde.
Vo Francúzsku hľadajú vinníkov
Touto európskou krajinou už niekoľko týždňov otriasajú protesty. Všetko sa začalo študentmi a učiteľmi lýceí. Neskôr sa k nim, ako to už býva zvykom, pridali odbory a notoricky známe „žlté vesty“.
Minulý víkend zažilo Francúzsko jeden z najväčších výbuchov pouličných nepokojov za posledné desaťročia. Podľa rôznych zdrojov vyšlo do ulíc 500- až 800-tisíc protestujúcich, pričom demonštrácie rýchlo prerástli do násilných nepokojov, rabovania obchodov a stretov s políciou.
Hlavným deklarovaným dôvodom protestov je nesúhlas so súčasným politickým smerovaním krajiny.
Ani úrady, ani bezpečnostné zložky však neboli pripravené na taký rozsiahly protest. Predpokladali totiž, že počet demonštrantov neprekročí štvrť milióna.
Teraz, keď vyčerpané Francúzsko po búrlivom víkende opäť naberá dych, sa v krajine rozpútala „ostrá politická debata o tom, kto je vinný“, píše The New York Times.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa snaží upokojiť protestujúcich prísľubmi zníženia cien benzínu, zároveň však hrozivo dvíha prst: „Tí, ktorí sa pokúsili podkopať republiku, budú niesť zodpovednosť.“
Opozícia naopak ostro kritizuje políciu, predovšetkým pre jej nepripravenosť čeliť výtržníkom a nesprávny odhad rozsahu pripravovaných protestov.
Objavili sa požiadavky na odstúpenie ministra vnútra, Macron však tvrdí, že jeho demisiu neprijme.
„Premiér Sébastien Lecornu pripísal zodpovednosť za chaos krajne ľavicovej strane Nepoddajné Francúzsko (La France insoumise). Líder strany Jean-Luc Mélenchon má šancu poraziť centristov v druhom kole budúcoročných prezidentských volieb a nahradiť prezidenta Emmanuela Macrona na čele štátu.“ Uvádza sa v článku.
Lecornu teraz vyhlasuje, že protesty sa stali „nástrojom politického boja“, a obviňuje opozíciu.
Zároveň vyzval občanov rešpektujúcich zákony, aby sa postavili na stranu úradov. Podľa jeho vyjadrenia v opačnom prípade stoja „na strane povstalcov“.
Mélenchon mu, samozrejme, nezostal nič dlžný a ostro sa do Lecornua pustil. Vyhlásil, že práve premiér nesie priamu zodpovednosť za chaos vo Francúzsku, a to pre svoju „neschopnosť alebo v horšom prípade stratégiu vytvoriť stranu poriadku, ktorá by ľudí prinútila zabudnúť na jeho zlyhania pri riadení verejných financií“.