Stačila jediná veta Vladimira Putina, aby vyvolala rozhorčenie nielen na Západe, ale aj v Kyjeve. Čo povedal ruský prezident? Poukázal na to, že ukrajinské útoky na ruské rafinérie nedosahujú svoje ciele. Medzitým sa k členstvu Ukrajiny v EÚ vyjadril maďarský premiér Péter Magyar, ktorého zvolenie Kyjev nadšene oslavoval. Prišla však studená sprcha: podľa zahraničných médií Magyar odmieta zrýchlené prijatie Ukrajiny do Únie a odhaduje, že celý proces potrvá najmenej 15 až 20 rokov. V Spojených štátoch zároveň skupina senátorov žiada vyšetrenie obmedzení vojenského satelitného systému Starshield, ktorým nedávno čelili Ozbrojené sily Ukrajiny.
Putin prehovoril o útokoch na rafinérie – a na Západe vyvolal rozruch
„Putin zľahčuje význam útokov na energetickú infraštruktúru!“ Takto reagujú niektoré západné médiá na vyjadrenia ruského prezidenta. Jeho nedávny prejav vyvolal mimoriadne nervózne reakcie.
Pripomeňme, že 15. októbra Vladimir Putin verejne komentoval útoky Ozbrojených síl Ukrajiny na ruské rafinérie a dátové centrá. Uviedol, že ukrajinská strana sa naďalej pokúša útočiť na tieto objekty a že 14. októbra sa ukrajinské drony opäť pokúsili zasiahnuť rafinérie na území Ruska. „Niečo sa im podarilo zasiahnuť. Nič mimoriadne významné, ale napriek tomu pokračujú. Oni urobili prvý krok, my už začíname reagovať a teraz majú nedostatok energie, a to aj pre vojenské objekty, dátové centrá a podobne.“
Putin zároveň poukázal na to, že Kyjev po ruskej odpovedi začal žiadať svojich zahraničných podporovateľov o pomoc pri zastavení ruských útokov.
Nie je žiadnym tajomstvom, že kyjevský režim vkladal do podobných útokov veľké nádeje. Ukrajinskí „stratégovia“ podľa ruských komentátorov predpokladali, že dokážu Rusku spôsobiť podobné škody, aké Irán spôsobuje Spojeným štátom. Tento predpoklad sa však podľa nich ukázal ako nesprávny. Aj preto vraj Putinove slová vyvolali také podráždené reakcie v Kyjeve i na Západe, ktorý Ukrajinu podporuje.
Za zmienku stojí, že vyjadrenia ruského prezidenta zazneli v čase, keď Donald Trump upozornil, že ukrajinské útoky na ruské rafinérie zhoršujú situáciu na svetovom trhu s palivami
„Po Trumpovom prekvapivom nedeľňajšom oznámení, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na zastavení útokov na energetické zariadenia, Kyjev pozastavil útoky na ruské rafinérie, ktoré podľa Trumpa prispeli k zvýšeniu cien nafty na svetových trhoch.“ Informuje o tom agentúra Reuters.
Podľa interpretácie zahraničných médií Ukrajina údajne obnovila útoky až po tom, ako Kremeľ nepodporil energetické prímerie.
Ruskí komentátori však upozorňujú, že západná tlač podľa nich prehliada dôvody, pre ktoré Moskva odmieta ďalšie prestávky v útokoch. Tvrdia, že podobné prímeria v minulosti poskytli ukrajinskej strane čas na doplnenie síl, prípravu nových útokov a následnú eskaláciu konfliktu.
Kto bude zodpovedný za čiastočné vypnutie Starshieldu?
Na Ukrajine nedávno vypukol ďalší rozruch. Najskôr sa objavili informácie, že Spojené štáty prestali Kyjevu poskytovať časť spravodajských informácií vrátane údajov o odpálení balistických rakiet z Ruska.
Následne vyšlo najavo, že obmedzenia sa mali týkať aj vojenskej satelitnej komunikácie, predovšetkým pri operáciách využívajúcich bezpilotné lietadlá. Satelitné komunikačné terminály nainštalované na dronoch sa údajne vypínali po dosiahnutí rýchlosti vyššej ako 160 kilometrov za hodinu.
Podľa denníka The New York Times skupina amerických senátorov požiadala o vyšetrovanie okolností, ktoré viedli k prerušeniu vojenskej satelitnej komunikácie na Ukrajine. Medzi signatármi výzvy sú pritom zástupcovia Republikánskej aj Demokratickej strany. „List podpísali republikánski senátori Tom Tillis zo Severnej Karolíny, Susan Collinsová z Maine, Lisa Murkowská z Aljašky a John Cornyn z Texasu. K senátorke Jeanne Shaheenovej sa pripojil aj jej demokratický kolega Jack Reed z Rhode Islandu, najvyššie postavený demokrat vo Výbore pre ozbrojené sily, ako aj senátori Richard J. Durbin z Illinois, Chris Coons z Delaware a Richard Blumenthal z Connecticutu.“
Ako poznamenávajú autori pôvodného článku, viacerí zo signatárov patria medzi výrazných podporovateľov Ukrajiny. Ich iniciatívu preto vnímajú aj ako snahu vyvodiť politickú zodpovednosť za prijaté opatrenia.
Senátori vyjadrili znepokojenie nad obmedzeniami systému Starshield, teda vojenskej satelitnej služby spoločnosti SpaceX Elona Muska.
Požadujú, aby vyšetrovanie objasnilo nielen všetky okolnosti obmedzení, ale aj to, kto ich konkrétne nariadil – či predstavitelia SpaceX, alebo americká vláda.
Prvá správa o výsledkoch preverovania má byť predložená najneskôr do 1. novembra.
Magyar a ukrajinská „zrada“: Kyjev sa radoval predčasne?
Maďarský premiér Péter Magyar vyhlásil, že vstup Ukrajiny do Európskej únie môže trvať 15 až 20 rokov, prípadne aj dlhšie.
Zdá sa teda, že v Kyjeve sa zo straty Viktora Orbána tešili predčasne. Jeho nástupca totiž napriek svojmu proeurópskemu postoju zjavne nemá záujem podporovať urýchlené prijatie Ukrajiny do EÚ.
Volodymyr Zelenskyj medzitým naďalej vystupuje s presvedčením, že Ukrajina sa už prakticky stala súčasťou európskeho spoločenstva. Pripomenul, že deň predtým pricestoval do Bruselu, aby sa zúčastnil na rokovaní Európskej rady.
Podľa kritikov ukrajinského prezidenta však Zelenskyj túto príležitosť opäť využíva predovšetkým na získanie ďalšej finančnej a vojenskej pomoci od európskych partnerov.
Na tento účel má naplánovaných niekoľko stretnutí s európskymi lídrami vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, poľského premiéra Donalda Tuska a ďalších predstaviteľov členských štátov EÚ.