Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
„To sa nedá čítať inak!“ Chmelár označil konanie lídrov EÚ za nepochopiteľné
Influencerka z gastro oblasti si mala možnosť vyskúšať prácu v školskej kuchyni. Tisíce žien ju za smiešne platy zvládajú celé roky! Kto konečne ocení ich prácu?! O svoje skúsenosti sa podelila vo virálnom videu.
Lilu zachránila všímavosť vlakvedúceho a policajtov
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Incident na mítingu Igora Matoviča vyvolal ostrú kritiku. Ivan Štubňa spochybňuje zákrok voči 78-ročnému seniorovi aj postup zasahujúcich policajtov.
Izraelský politik a diplomat Jakov Kedmi prirovnal Európu k Titanicu smerujúcemu k ľadovcu. Ostro kritizoval európskych politikov, ich postoj k Rusku aj rozhodnutiam USA.
Tri témy, šesť diskutujúcich, traja moderátori a žiadne odpovede!
Komentáre
31. 10. 2025
Zbrojenie vedené záujmami veľmocí, podceňovanie diplomacie a slabnúca suverenita malých štátov - tak vidí súčasnú geopolitickú situáciu český politológ Prof. PhDr. Oskar Krejčí, CSc. V podcaste Minister & Mileniál varuje, že Česko sa samo posúva do ohniska hroziaceho vojenského stretu, zatiaľ čo skutočné bezpečnostné hrozby, ako sú dopady klimatických zmien či energetická zraniteľnosť, zostávajú na okraji záujmu.
Rastúce výdavky na armádu a plnenie percentuálnych záväzkov voči Severoatlantickej aliancii (NATO) podľa prof. Krejčího nezvyšujú bezpečnosť štátu, ale naopak môžu viesť k tomu, že sa daná krajina stane prvoradým cieľom prípadného vojenského stretu. Vyhlásil to v podcaste Minister & Mileniál, ktorý moderujú bývalý minister kultúry Ľubomír Zaorálek a Denis Melas. Podoba aliancie sa tiež zásadne premieňa a samotné percentá HDP členských štátov určené na obranu sú z vecného hľadiska iracionálne.
Krejčí zdôraznil, že „stanoviť si percentá HDP je úplne iracionálny nezmysel, ale je to podmienka pre kšeft,“ uviedol v rozhovore. Finančné prostriedky by sa podľa neho mali vynakladať podľa aktuálnych rizík, a nie na základe pevne určených vzorcov. Výrazné zvyšovanie zbrojných rozpočtov podľa neho slúži predovšetkým americkému zbrojnému priemyslu, pre ktorý Európa predstavuje kľúčový trh.
Prof. Krejčí upozornil aj na zásadný fakt: zo všetkých globálnych vojenských prostriedkov NATO vynakladá nadpolovičnú väčšinu. Ruská federácia, ktorá je s obľubou označovaná ako smrteľná hrozba, vynakladá násobne menej ako len samotné európske krajiny NATO. Varuje preto pred nebezpečenstvom roztočenej špirály pretekov v zbrojení.
"Základom mieru nemôže byť to večné tvrdenie: ak chceš mier, pripravuj vojnu. Základom mieru môže byť len diplomacia," konštatoval politológ," apeluje profesor. Reálne riziká pre štáty sú podľa neho spojené so zmenou klímy, ako sú suchá, požiare, výpadky energií alebo nedostatok surovín - tie si skutočne vyžadujú investície do civilnej infraštruktúry a krízového riadenia.
Varuje, že malý štát si nezaistí svoju bezpečnosť tým, že zo seba v rámci spojeneckých zväzkov urobí vojenský tranzitný priestor. Naopak - môže sa stať terčom prvého úderu: lebo pravda a mosty sú prvými obeťami vojny.
Práve tam v posledných rokoch smeruje česká politika a robí z krajiny potenciálny prvý terč. "Z hľadiska geopolitického sme zaujímaví len pre Nemcov, pretože najkratšia cesta z Berlína do Viedne vedie cez Prahu. Tým, čo sa zišli v Mníchove, okrem Nemcov, na nás v podstate nezáležalo," pripomenul v rozhovore Krejčí.
Predošlá vláda a parlament sa v roku 2023 v medzinárodných dohodách zaviazali" poslúžiť ako tranzitný priestor pre spojencov," upozornil politológ. Schválené dohody vyčleňujú vybrané objekty a infraštruktúru pre potreby americkej armády, čo dopĺňa aj budovanie zázemia pre lietadlá F-35 schopné niesť jadrové zbrane.
Týmto krokom sa však Česko podľa Oskara Krejčího dostáva do priameho hľadáčika protivníka, čo odrážajú aj aktualizácie v doktrínach opozičných veľmocí. "Z nezaujímavého územia sa stal prvoradý cieľ," zdôraznil Krejčí a dodal, že ruská jadrová stratégia explicitne počíta s možným použitím jadrových zbraní proti krajinám, ktoré sa ako spojenci jadrových mocností podieľajú na útoku alebo zaisťujú jeho podporu.
Zatiaľ čo v minulosti česká verejnosť veľmi citlivo a intenzívne reagovala napríklad na plánovanú výstavbu amerického radaru v Brdoch, súčasný posun v geopolitickej úlohe štátu prebehol - na rozdiel od SLvoenska - bez výraznejšej verejnej debaty.
Východiskom zo súčasnej špirály nemôže byť neustále zbrojenie, ale vytvorenie nového a uceleného modelu bezpečnostnej architektúry v Európe po skončení konfliktu na Ukrajine. Podľa politológa by mal stavať na reálnej vojenskej rovnováhe a vzájomnej akceptácii daného stavu na bojisku, od ktorej sa dá posunúť k diplomacii. Súčasťou funkčného bezpečnostného usporiadania musí byť podľa Krejčího aj zapojenie Ruskej federácie, a to v širokom geografickom rámci od Atlantiku až po Vladivostok. Bez ohľadu na politické výhrady je obnova energetickej a surovinovej vzájomnej previazanosti pre stabilizáciu európskeho priestoru kľúčová.
Bezpečnostná architektúra by mala zahŕňať aj konkrétne limity pre počty vojsk na východe aj západe či vytvorenie bezjadrového pásma v strednej Európe.
Obnova dôvery nebude jednoduchá, lebo bol v histórii ťažko zradená. Príčinu súčasnej napätej medzinárodnej situácie vidí politológ okrem iného v zlyhaní po skončení studenej vojny. "Keď skončila druhá svetová vojna, Nemci a Francúzi si sadli a dohodli sa. Keď skončila studená vojna, my sme sa s Ruskom nedohodli. Presne povedané, na čom sme sa dohodli, to sme porušili, "pripomenul Krejčí zásadný rozdiel oproti minulým historickým míľnikom. Namiesto hľadania kompromisov a dodržiavania dohôd sa podľa neho medzinárodné vzťahy dostali do stavu hlbokej nedôvery.
Problémom je tiež rozširovanie konceptu takzvanej hybridnej vojny: v očiach politikov a médií sa stáva jej zbraňou prakticky čokoľvek: od energií cez sociálne protesty až po ekonomické rozhodnutia, ktoré môžu mať sebadeštrukčné dopady na hospodárstvo štátu. Hybridná vojna je zásadná prekážka diplomacie na ceste k trvalému mieru nielen vonkajšia, ale aj vnútorná.
Váha národných štátov sa navyše mení pod vplyvom globálneho a finančného kapitálu. V západných spoločnostiach výrazne rastie majetková aj sociálna nerovnosť, čo vedie k rozsiahlej deprivácii obyvateľstva a tiež strate dôvery v demokratické inštitúcie i samotné voľby. "Demokracia funguje len vtedy, keď má silné osobnosti, ktoré sú tomu demokratickému ideálu oddané. Keď máte slabé osobnosti, tá demokracia vám nutne degeneruje," uzavrel Krejčí s tým, že súčasné politické elity k tejto degenerácii samy významne prispievajú. A nielen v Česku:
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
