Slovensko eviduje takmer 300-tisíc neobývaných bytov. Zároveň mladí zostávajú u rodičov a vlastné bývanie je pre mnohých nedostupné.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Na Slovensku evidovali pri poslednom sčítaní takmer 300-tisíc neobývaných bytov. Ich podiel za tri desaťročia výrazne vzrástol. Zároveň však nejde o 300-tisíc prázdnych bytov, ktoré by bolo možné jednoducho rozdeliť ľuďom. Časť z nich sa prenajíma, využíva príležitostne alebo nemá evidovaný trvalý pobyt.
Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 bolo na Slovensku 299 595 neobývaných bytov, čo predstavovalo 13,4 percenta z celkového počtu 2 235 586 bytov. V roku 1991 ich bolo 151 005 a tvorili 8,54 percenta bytového fondu. Za 30 rokov sa tak ich počet takmer zdvojnásobil.
Vývoj však nebol rovnomerný. V roku 2001 bolo neobývaných 219 310 bytov, v roku 2011 ich počet mierne klesol na 218 199. O ďalších desať rokov neskôr už číslo vyskočilo na takmer 300-tisíc. Podiel neobývaných bytov sa za celé obdobie zvýšil z 8,54 na 13,40 percenta.
Slovensko eviduje takmer 300-tisíc neobývaných bytov. Zároveň mladí zostávajú u rodičov a vlastné bývanie je pre mnohých nedostupné.
Šimečka škrípe zubami, dupe nohami. Zlostí sa, lebo sa nedostal do Mažgútovho videa s výberom progresívnych hlupákov. A to je "prúser" jak Brno. Ako on môže ch…
Najstaršie vedecké zmienky o slonoch praktizujúcich „sebaliečbu“ pochádzajú zo začiatku 3. storočia.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ukrajina sa ocitla v ťahanici, roztiahnutá medzi dvoma stranami, ktoré po nej túžia: Spojenými štátmi a ich európskymi a kanadskými spojencami na západe a Ruskom na východe. Po vojne sa však Ukrajina môže ocitnúť sama, opustená a sklamaná Západom a s trpkými spomienkami a nepriateľstvom voči Východu.
Ivan Hoffman otvorene opisuje možnú porážku Západu vo vojne s Ruskom. Hovorí o Európe, NATO, armádach aj ekonomickom úpadku.
Publicista a spisovateľ Karol Lovaš upozorňuje, že označenie "extrémista", ktorým bývalý mainstream rád nálepkoval svojich oponentov sa teraz obracia proti nim.
Poradca českého MZV pochválil úroveň slovenskú diskusiu o rekordne drahých palivách
Prokurátora rozhodla, ale otázky zostávajú nezodpovedané...
...ak by sme dostali do ruky zbraň, pozabíjali by sme sa...
Čo ak sa jedného dňa digitálne peniaze stretnú s AI, ktorú už nedokážeme zastaviť?
Komentáre
31. 10. 2025
Práve slovo neobývaný môže byť zavádzajúce. Štatistika totiž neznamená, že v byte nikto reálne nežije. Rozhodujúce je, či bol byt pri sčítaní zaradený medzi obývané podľa stanovenej metodiky. Byt môže byť bez evidovaného obyvateľa, hoci ho niekto využíva.
Dôvodov je viac. Byt môže zostať bez obyvateľa po úmrtí majiteľa, po odsťahovaní za prácou alebo do zahraničia. Iné byty slúžia na rekreáciu, čakajú na rekonštrukciu alebo sú určené na prenájom.
Práve prenájom je pri interpretácii čísiel dôležitý. Majiteľ môže vlastniť viacero bytov, no trvalý pobyt mať iba v jednom. V ďalšom môže bývať nájomník, ktorý má trvalý pobyt evidovaný inde. Taký byt sa preto môže v štatistike objaviť ako neobývaný, hoci v ňom človek reálne žije.
Štatistický úrad preto z údajov nevie presne určiť, koľko z týchto bytov je skutočne prázdnych a okamžite pripravených na bývanie. Číslo 299 595 treba čítať ako štatistický údaj, nie ako zoznam voľných bytov.
Najvyšší podiel bytov nezaradených medzi trvalo obývané pripadal podľa sčítania na Bratislavský kraj. Z 360 854 bytov ich bolo 95 634, teda 26,50 percenta. Nasledoval Banskobystrický kraj s 24,22 percenta. Košický kraj mal podiel 19,45 percenta a Prešovský 20,71 percenta.
Ešte výraznejšie číslo prináša okres Bratislava I. Z 28 248 bytov ich bolo 10 292 mimo kategórie trvalo obývaných. To predstavuje 36,43 percenta, teda viac ako tretinu bytov v historickom centre hlavného mesta.
Ani toto číslo však neznamená, že viac ako tretina bytov v centre Bratislavy stojí zamknutá a prázdna. Štatistika zachytáva spôsob evidencie bývania, nie každodennú obsadenosť konkrétnej nehnuteľnosti.
Tu sa začína skutočný slovenský paradox. Počet bytov rastie, no dostupnosť vlastného bývania zostáva problémom. Podľa najnovšieho Deloitte Property Indexu potrebuje obyvateľ Košíc na kúpu nového 70-metrového bytu sumu zodpovedajúcu 14,2 hrubým ročným mzdám. V Banskej Bystrici je to 12,8 a v Bratislave 12,3 hrubých ročných miezd.
Všetky tri slovenské mestá sa tým dostali medzi sedem najmenej dostupných miest v sledovanom európskom porovnaní. Košice sú štvrté, Banská Bystrica šiesta a Bratislava siedma. Priemerná cena nových bytov zároveň dosahovala v Bratislave 3 909 eur za štvorcový meter, v Košiciach 3 400 eur a v Banskej Bystrici 2 973 eur.
Problém sa nekončí pri kúpe. Ani nájomné bývanie nie je lacnou únikovou cestou. Podľa Deloitte dosiahlo priemerné nájomné za byt na Slovensku v poslednom štvrťroku 2025 sumu 749 eur mesačne. V Bratislave to bolo 969 eur, v Košiciach 734 eur a v Banskej Bystrici 648 eur.
To vytvára tlak najmä na ľudí, ktorí ešte nemajú dostatočný príjem alebo úspory na vlastné bývanie. Kúpa je drahá, nájomné bývanie je obmedzené a lacná alternatíva medzi nimi často chýba.
Dôsledky vidno na ďalšom čísle. Až 57 percent Slovákov vo veku 25 až 34 rokov žilo v roku 2023 s rodičmi. V Česku to bolo približne 22 percent. Priemerný vek odchodu z rodičovskej domácnosti dosahuje na Slovensku 30,9 roka, zatiaľ čo v Česku 25,8 roka.
Slovensko má zároveň jeden z najvyšších podielov vlastníckeho bývania v Európe. Vo vlastnom býva približne 93 až 94 percent obyvateľov. Pre mladého človeka, ktorý si zatiaľ nemôže dovoliť kúpu bytu, však existuje len obmedzená alternatíva v podobe dostupného nájmu.
Problém sa prejavuje aj v kvalite bývania. V preplnených domácnostiach žilo v roku 2024 až 42,7 percenta Slovákov vo veku 15 až 29 rokov. V Česku to bolo 26,2 percenta a priemer Európskej únie 26,5 percenta.
Takmer 300-tisíc neobývaných bytov preto nemožno jednoducho postaviť proti ľuďom, ktorí si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Tieto dve čísla opisujú rozdielne problémy.
Sčítanie ukazuje, koľko bytov nebolo zaradených medzi obývané podľa stanovenej metodiky. Nehovorí však, koľko z nich je fyzicky prázdnych, koľko sa prenajíma a koľko by bolo možné okamžite dostať na trh.
Druhá strana príbehu je však rovnako výrazná. Slovenskí mladí sa osamostatňujú neskoro, vlastné bývanie je drahé a dostupných nájmov je málo. Práve preto vzniká paradox, ktorý na prvý pohľad nedáva zmysel: státisíce bytov nie sú v štatistike vedené ako trvalo obývané, no zároveň veľká časť ľudí hľadá dostupné bývanie.
Problém teda nie je iba v počte bytov. Rozhodujúce je, kde sa nachádzajú, na čo sa využívajú, kto k nim má prístup a za akú cenu.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 1 hod
pred 1 hod
pred 2 hod
