Až tretina vody sa v niektorých slovenských sieťach stratí. Staré potrubia a miliardový investičný dlh odhaľujú vážny problém.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovensku unikajú milióny kubíkov upravenej pitnej vody. Nemôže za to len sucho. V niektorých regiónoch sa cestou k odberateľovi stratí až tretina dodávok. Problémom sú staré a netesné potrubia, ale aj pomalá obnova vodárenskej infraštruktúry.
Čísla sú alarmujúce. V 14 veľkých vodárenských spoločnostiach sa straty vody v roku 2025 pohybovali od 16,99 do 32,37 percenta. Vodárenské spoločnosti pritom tvrdia, že ich vlastné merania ukazujú nižšie priemerné straty. Problém však nespochybňujú.
Nejde pritom o jednoduché tvrdenie, že tretina vody doslova vytečie z potrubia. ÚRSO upozorňuje, že výsledná strata sa počíta z vodnej bilancie a závisí aj od presnosti merania, evidencie a použitej metodiky. Napriek tomu regulátor považuje dlhodobo vysoké straty za jasný signál potreby obnovy siete a presnejšieho merania. Za posledných päť rokov sa pritom vodárňam darí straty postupne znižovať. ÚRSO zároveň vodárne motivuje ekonomicky – v regulovaných nákladoch im uznáva straty len do výšky 20 percent dodanej pitnej vody.
Problém je najmä v stave siete. Slovenské vodovody majú úseky vybudované ešte za prvej Československej republiky, ďalšie pochádzajú z 50. a 60. rokov minulého storočia. Bratislavský vodovod funguje od roku 1886 a niektoré rozvody v hlavnom meste mali donedávna viac ako sto rokov. Kompletná obnova preto nebude otázkou niekoľkých rokov. Vodárenské spoločnosti hovoria o desiatkach rokov systematickej práce.
Rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska sú pritom výrazné. Vo väčších mestách bývajú straty nižšie, v malých a koncových obciach môžu dosahovať aj 60 či 70 percent. Problém sa netýka iba samotných únikov. Staré siete prinášajú aj havárie, opravy a ďalšie náklady. Na Slovensku navyše stále existujú stovky obcí bez verejného vodovodu.
Rozsah problému ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR. Ročné straty spracovanej pitnej vody presahujú 51 miliónov kubických metrov. V roku 2023 to bolo 51,2 milióna kubíkov, ktoré vodárne odobrali a spracovali, no ku konečnému spotrebiteľovi sa nedostali. Pri kontrolovaných spoločnostiach sa straty pohybovali od 25 percent až po takmer 33 percent.
Ešte vážnejšie vyznieva stav investícií. Štyri kontrolované vodárenské spoločnosti mali podľa vlastných plánov investovať do obnovy 470 miliónov eur. Napokon minuli iba 78 miliónov, teda necelých 17 percent plánovanej sumy. Podľa strategického plánu štátu pritom potrebuje Slovensko na rozvoj a obnovu verejných vodovodov a kanalizácií približne 5,7 miliardy eur, z toho takmer 3,4 miliardy na samotnú obnovu.
Kontrolóri upozornili aj na rastúci modernizačný dlh. Tempo starnutia infraštruktúry je vyššie ako tempo jej obnovy. Pri niektorých kontrolovaných vodárňach presiahlo opotrebenie majetku polovicu jeho hodnoty. Ak sa tento trend nezmení, celkový investičný dlh vo vodárenstve môže podľa NKÚ presiahnuť desať miliárd eur.
Vodárenské spoločnosti si uvedomujú, že starú sieť nemožno vymeniť naraz. „Naši obyvatelia nemôžu čakať, že tieto siete obnovíme za rok ani za dva, ani za päť. Je to záležitosť desiatok rokov,“ uviedla Ivana Mahríková z Asociácie vodárenských spoločností.
Problémom nie sú iba peniaze. Výstavbu a obnovu komplikujú aj majetkové vzťahy k pozemkom a zdĺhavé povoľovanie. Ak cez plánovanú trasu vedie množstvo parciel s rôznymi vlastníkmi, príprava projektu sa môže výrazne predĺžiť. Práve tento problém má čiastočne riešiť nová legislatíva.
Vláda 26. augusta 2026 schválila novelu vodného zákona, ktorá má zjednodušiť prípravu vodárenskej infraštruktúry. Jednou z hlavných zmien je opätovné zavedenie možnosti uplatniť vecné bremeno pri verejných vodovodoch a kanalizáciách. Vodárenské spoločnosti tak majú jednoduchšie preukazovať vzťah k pozemkom, na ktorých sa siete nachádzajú.
Zmena môže mať význam aj pri financovaní. Podľa vodárenských spoločností má jednoduchšie vysporiadanie pozemkov pomôcť zrýchliť povoľovanie stavieb a čerpanie eurofondov určených na obnovu siete. Novelu však ešte musí schváliť parlament.
Slovensko teda zatiaľ nemá problém v tom, že by mu jednoducho „došla“ pitná voda. Máme problém s vodou, ktorú už upravíme, no časť z nej sa cestou k ľuďom stratí. A pod slovenskými ulicami sa postupne ukazuje účet za desaťročia, počas ktorých potrubia starli rýchlejšie, než sa obnovovali.
Až tretina vody sa v niektorých slovenských sieťach stratí. Staré potrubia a miliardový investičný dlh odhaľujú vážny problém.
Líder opozície je čoraz nervóznejší a v strane mu zúri občianska vojna...
Serhij Beskrestnov hovorí, že patová situácia na frontovej línii a čoraz častejšie využívanie hlbokých úderov vystavujú civilistov a infraštruktúru väčšiemu riziku. Víťazná rétorika Ukrajiny aj Západu sa začína meniť.
Aj katolíckeho kňaza Martina Šafárika desí agresívne správanie detí voči autoritám. "Liek" nachádza v návrate k hodnotám.
Ministri a poslanci pripravení rozdávať. Príde na rad rada Mečiara?
Jednoznačné víťazstvo krajnej pravice v Sasku-Anhaltsku Merzovi uškodí. Situácia však bude tiež chaotická, ak bude jeho strana musieť vytvárať koalície s ľavicou, aby vyblokovala AfD.
Britský diplomat Ian Proud kritizuje európskych politikov za eskaláciu konfliktu na Ukrajine. Vyzýva na návrat k diplomacii a varuje pred rizikom priameho stretu s Ruskom.
Politológ je pobúrený farizejstvom europoslankyne Lexmann.
Europoslanec Erik Kaliňák kritizuje pripravovaný 22. sankčný balík EÚ proti Rusku. Poukazuje na výnimky zo sankcií, dovoz ruského LNG aj rastúce náklady členských štátov.
Električka sa rúti na päť ľudí. Môžete ich zachrániť, no jeden človek zomrie. Potiahli by ste páku?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
sylvio
7. 9. 2026 05:56
Dobrý balonik !