Až tretina vody sa v niektorých slovenských sieťach stratí. Staré potrubia a miliardový investičný dlh odhaľujú vážny problém.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovensku unikajú milióny kubíkov upravenej pitnej vody. Nemôže za to len sucho. V niektorých regiónoch sa cestou k odberateľovi stratí až tretina dodávok. Problémom sú staré a netesné potrubia, ale aj pomalá obnova vodárenskej infraštruktúry.
Čísla sú alarmujúce. V 14 veľkých vodárenských spoločnostiach sa straty vody v roku 2025 pohybovali od 16,99 do 32,37 percenta. Vodárenské spoločnosti pritom tvrdia, že ich vlastné merania ukazujú nižšie priemerné straty. Problém však nespochybňujú.
Nejde pritom o jednoduché tvrdenie, že tretina vody doslova vytečie z potrubia. ÚRSO upozorňuje, že výsledná strata sa počíta z vodnej bilancie a závisí aj od presnosti merania, evidencie a použitej metodiky. Napriek tomu regulátor považuje dlhodobo vysoké straty za jasný signál potreby obnovy siete a presnejšieho merania. Za posledných päť rokov sa pritom vodárňam darí straty postupne znižovať. ÚRSO zároveň vodárne motivuje ekonomicky – v regulovaných nákladoch im uznáva straty len do výšky 20 percent dodanej pitnej vody.
Nepovedal, čo chceli počuť, poslali ho preč.
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
STVR opäť prepúšťa! Končia aj dlhoroční pracovníci
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
„Všetci čušia ako voš pod chrastou!“ Blaha sa pustil do médií pre dianie v Poľsku
Ľavicový politik očakáva, že protesty vo Francúzsku budú vo vlnách pokračovať až do aprílových prezidentskýh volieb.
Hlina poučuje Fica, kam sa chodí na Dušičky. Prišla ostrá odpoveď: Čo vás do toho?
Šimečka dostal náklad, aký sa len tak nevidí! Maťašovský nerozumie, ako sa Šimečka mohol stať predsedom PS, keď do roku 2017 robil asistenta smeráckemu europoslancovi. "Na poslednom sneme si už nemal kandidovať. Mal si prenechať priestor pre niekoho iného a strana by mala pokoj od pseudokáuz tvojej mamy a faktúr za mobil," vyčíta Šimečkovi.
1. 11. 2026
pred 5 min
pred 30 min
pred 53 min
Problém je najmä v stave siete. Slovenské vodovody majú úseky vybudované ešte za prvej Československej republiky, ďalšie pochádzajú z 50. a 60. rokov minulého storočia. Bratislavský vodovod funguje od roku 1886 a niektoré rozvody v hlavnom meste mali donedávna viac ako sto rokov. Kompletná obnova preto nebude otázkou niekoľkých rokov. Vodárenské spoločnosti hovoria o desiatkach rokov systematickej práce.
Rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska sú pritom výrazné. Vo väčších mestách bývajú straty nižšie, v malých a koncových obciach môžu dosahovať aj 60 či 70 percent. Problém sa netýka iba samotných únikov. Staré siete prinášajú aj havárie, opravy a ďalšie náklady. Na Slovensku navyše stále existujú stovky obcí bez verejného vodovodu.
Rozsah problému ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR. Ročné straty spracovanej pitnej vody presahujú 51 miliónov kubických metrov. V roku 2023 to bolo 51,2 milióna kubíkov, ktoré vodárne odobrali a spracovali, no ku konečnému spotrebiteľovi sa nedostali. Pri kontrolovaných spoločnostiach sa straty pohybovali od 25 percent až po takmer 33 percent.
Ešte vážnejšie vyznieva stav investícií. Štyri kontrolované vodárenské spoločnosti mali podľa vlastných plánov investovať do obnovy 470 miliónov eur. Napokon minuli iba 78 miliónov, teda necelých 17 percent plánovanej sumy. Podľa strategického plánu štátu pritom potrebuje Slovensko na rozvoj a obnovu verejných vodovodov a kanalizácií približne 5,7 miliardy eur, z toho takmer 3,4 miliardy na samotnú obnovu.
Kontrolóri upozornili aj na rastúci modernizačný dlh. Tempo starnutia infraštruktúry je vyššie ako tempo jej obnovy. Pri niektorých kontrolovaných vodárňach presiahlo opotrebenie majetku polovicu jeho hodnoty. Ak sa tento trend nezmení, celkový investičný dlh vo vodárenstve môže podľa NKÚ presiahnuť desať miliárd eur.
Vodárenské spoločnosti si uvedomujú, že starú sieť nemožno vymeniť naraz. „Naši obyvatelia nemôžu čakať, že tieto siete obnovíme za rok ani za dva, ani za päť. Je to záležitosť desiatok rokov,“ uviedla Ivana Mahríková z Asociácie vodárenských spoločností.
Problémom nie sú iba peniaze. Výstavbu a obnovu komplikujú aj majetkové vzťahy k pozemkom a zdĺhavé povoľovanie. Ak cez plánovanú trasu vedie množstvo parciel s rôznymi vlastníkmi, príprava projektu sa môže výrazne predĺžiť. Práve tento problém má čiastočne riešiť nová legislatíva.
Vláda 26. augusta 2026 schválila novelu vodného zákona, ktorá má zjednodušiť prípravu vodárenskej infraštruktúry. Jednou z hlavných zmien je opätovné zavedenie možnosti uplatniť vecné bremeno pri verejných vodovodoch a kanalizáciách. Vodárenské spoločnosti tak majú jednoduchšie preukazovať vzťah k pozemkom, na ktorých sa siete nachádzajú.
Zmena môže mať význam aj pri financovaní. Podľa vodárenských spoločností má jednoduchšie vysporiadanie pozemkov pomôcť zrýchliť povoľovanie stavieb a čerpanie eurofondov určených na obnovu siete. Novelu však ešte musí schváliť parlament.
Slovensko teda zatiaľ nemá problém v tom, že by mu jednoducho „došla“ pitná voda. Máme problém s vodou, ktorú už upravíme, no časť z nej sa cestou k ľuďom stratí. A pod slovenskými ulicami sa postupne ukazuje účet za desaťročia, počas ktorých potrubia starli rýchlejšie, než sa obnovovali.
Kyros
7. 9. 2026 07:51
Hlavne, ze predisle vkady a hlavne Dzurindovci vsetko predali mimotepublikovym majitelom. K tomu trsba pripocitat aj vodarensky sektor. Cena vody stupa, ludia platia okrem dodavok vody aj splaskovu vodu no co je zarazanuce aj dazdovu, ale udrzba a obnova vodarenskej struktury je nulova. Nuz co biznis je biznis a ci ludia potrebuju k zivotu okrem potravin NO PREDSA VODU. Bez tejto komodity to nejde a preco nedat zarobit cudzincom, ktori s obyvatelmi Slovenska nemaju nic spolocne akurat s ich financiami. Tak cenu vody budeme neustale zdvihat, no nebudeme robit ziadnu udrzbu, ved zisk to je to najdolezitejsie. A blby narod aj s vladou nech plati. Voda je dana niektori hovria Boho, niekto prirodzenostou zivota, ale VODA JE MAJETKOM VSETKYCH LUDI nie len vyvoleneho stada chamtivcov. Voda ma bit vo vlastnictve naroda a spravovana a disyribuovana statom, ziadne sukromne spllocnosti.
brgal
7. 9. 2026 08:20
Keď vtedy to tak ovčanom servírovali, že štát je zlý vlastník.
sylvio
7. 9. 2026 05:56
Dobrý balonik !
