Veľkosť nepriateľa nepoznáte podľa toho, akú nenávisť prechovávate voči protivníkovi, ale akú mu prejavujete úctu. Jozef Banáš sa zastal ruských velikánov. Prečo podľa neho Tolstoj, Puškin či Dostojevskij nemôžu za dnešnú vojnu?
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Jozef Banáš sa vo svojej úvahe vracia k Ukrajine, literatúre a kultúre ako duchovnému putu medzi národmi. Dnes však sleduje odstraňovanie pamätníkov ruských spisovateľov a kladie otázku, či majú Tolstoj, Puškin či Dostojevskij niesť zodpovednosť za politiku a vojnu súčasného Ruska.
Úvod tejto úvahy som napísal pred štrnástimi rokmi po uvedení prekladu môjho románu Zóna nadšenia v Kyjeve. Po oficialitách sme debatovali o význame literatúry a kultúry pre lepšie spoznávanie národov. Básnik Petro Zasenko sa usmial a povedal: „Odteraz je tvoj román súčasťou ukrajinskej kultúry. Stal si sa jedným z nás.“
V prvej chvíli som si význam tých slov celkom neuvedomil. Až Anatolij Kačan ich doplnil myšlienkou: „Kultúra je duchovné puto, ktoré nepozná hranice a spája všetkých ľudí dobrej vôle.“ Práve literatúra, výtvarné umenie, film, divadlo či hudba podľa Banáša umožňujú človeku spoznať ľudí za hranicami vlastnej krajiny. Ich problémy, radosti aj spôsob, akým vnímajú svet.
Preto musíme vždy a za každých okolností hľadať u iných nie to, čo nás delí, ale to, čo nás spája. Ukrajinský básnik Taras Ševčenko podľa neho patrí rovnako nám, ako patria Ukrajincom slovenskí a českí autori. Kultúra je totiž podľa Banáša priestorom, v ktorom sa národy nemusia stretávať ako protivníci.
Spomína aj kyjevskú študentku žurnalistiky Natašu. Po prečítaní jeho knihy mu povedala, že sa z nej dozvedela o Nemcoch, Čechoch a Slovákoch viac než na hodinách histórie. „Pochopila som Nemcov a celkom som si o nich zmenila môj nedobrý názor. Je úžasné, ako dokáže literatúra odbúravať predsudky,“ citoval jej slová Banáš.
V Kyjeve si vtedy spomenul na myšlienku anglického básnika Johna Donna: „Nikto nie je ostrovom sám pre seba, každý je kúskom pevniny.“ Ak more odplaví kus zeme, Európa sa zmenší. Ak niekto zomrie, nepýtaj sa, komu zvonia do hrobu. Zvoní tebe.
Dnes by však Banáš svoju úvahu z Kyjeva písal inak. „Kladiem si otázku, akú úvahu by som napísal z Kyjeva dnes, keď s bôľom v duši sledujem, ako fanatici ničia sochy Puškina, doposiaľ 34 pomníkov, Gorkého deväť pomníkov a najnovšie sa pustili do Tolstého,“ uvádza.
Odstraňovanie ruských a sovietskych symbolov je na Ukrajine súčasťou širšieho procesu derusifikácie a dekolonizácie verejného priestoru. Ukrajinský Inštitút národnej pamäti uviedol, že v priebehu roka bolo odstránených najmenej 34 pamätníkov a pamätných tabúľ venovaných Alexandrovi Puškinovi. Zároveň evidoval deväť pamätníkov sovietskeho spisovateľa Maxima Gorkého.
Práve tu Banáš vidí zásadný problém. Kultúrne dielo podľa neho nemožno jednoducho stotožniť s politikou štátu, v ktorom jeho autor žil. Puškin či Tolstoj patria svetovej literatúre, hoci ich diela vznikali v historickom prostredí cárskeho Ruska a niektoré z nich obsahujú pohľad na Ukrajinu, ktorý je dnes pre Ukrajincov neprijateľný.
Banáš preto rozlišuje medzi jednotlivými autormi. Pri Puškinovi pripomína jeho opis Ivana Mazepu a bitky pri Poltave, ktorý nie je pre Ukrajincov lichotivý. Tolstoj je podľa neho iný prípad. Práve jeho kritika násilia a mocenských ambícií je dôvodom, prečo odmieta predstavu, že by mal byť vnímaný iba ako symbol ruskej imperiálnej kultúry.
„Tolstoj, muž žiariaci na svetovom literárnom a filozofickom nebi tým najjagavejším jasom,“ píše Banáš. Spomína návštevu jeho hrobu v Jasnej Poľane a slovenského lekára Dušana Makovického, ktorý bol Tolstého osobným lekárom.
Potom pripomína obdobie druhej svetovej vojny. Jasná Poľana bola od konca októbra do polovice decembra 1941 pod nemeckou okupáciou. Banáš tento príbeh používa ako kontrast k dnešnému odstraňovaniu ruských kultúrnych symbolov. Samotné múzeum však uvádza, že okupácia panstvo poškodila a pri ústupe nemeckých jednotiek došlo dokonca k požiaru.
Tento historický detail nemení Banášovu hlavnú pointu. Podľa neho by kultúrne dedičstvo nemalo byť rukojemníkom politického konfliktu. Veľkých autorov treba hodnotiť podľa ich diela, myšlienok a historického kontextu, nie podľa toho, čo dnes robí štát, ktorého jazykom písali.
Banáš tvrdí, že Puškin a Tolstoj dnes doplácajú na konanie minulých ruských mocných, ktorí potláčali ukrajinskú identitu. Verí pritom, že keby Petro Zasenko či Anatolij Kačan mohli súčasný vývoj zastaviť, urobili by to. „Sú to kultúrni a vzdelaní ľudia,“ dodáva.
A práve tu sa jeho úvaha vracia na začiatok. Kultúra má podľa neho spájať tam, kde politika rozdeľuje.
„Veľkosť nepriateľa nepoznáte podľa toho, akú nenávisť prechovávate voči svojmu protivníkovi, ale podľa toho, akú mu prejavujete úctu.“
Tolstoj, Ševčenko, Puškin, Skovoroda, Dostojevskij, Prokofiev či Bulgakov podľa Banáša nemôžu za to, čo sa dnes deje v ukrajinských a ruských srdciach a hlavách. A keby si títo velikáni mohli dnes navzájom prejaviť úctu, verí, že ich hlas by bol silnejší než nenávisť.
„Nepochybujem, že vzájomná úcta, ktorú by si dnes títo velikáni prejavili, by prehlušila rachot zbraní a nenávisti,“ uzatvára Banáš svoju úvahu.
Na konci Tarabu SNS trvá. Pôjde až na hranu?
Serhij Beskrestnov hovorí, že patová situácia na frontovej línii a čoraz častejšie využívanie hlbokých úderov vystavujú civilistov a infraštruktúru väčšiemu riziku. Víťazná rétorika Ukrajiny aj Západu sa začína meniť.
Aj katolíckeho kňaza Martina Šafárika desí agresívne správanie detí voči autoritám. "Liek" nachádza v návrate k hodnotám.
Ministri a poslanci pripravení rozdávať. Príde na rad rada Mečiara?
Jednoznačné víťazstvo krajnej pravice v Sasku-Anhaltsku Merzovi uškodí. Situácia však bude tiež chaotická, ak bude jeho strana musieť vytvárať koalície s ľavicou, aby vyblokovala AfD.
Britský diplomat Ian Proud kritizuje európskych politikov za eskaláciu konfliktu na Ukrajine. Vyzýva na návrat k diplomacii a varuje pred rizikom priameho stretu s Ruskom.
Politológ je pobúrený farizejstvom europoslankyne Lexmann.
Europoslanec Erik Kaliňák kritizuje pripravovaný 22. sankčný balík EÚ proti Rusku. Poukazuje na výnimky zo sankcií, dovoz ruského LNG aj rastúce náklady členských štátov.
Ostrý komentár o slovenskej politike, Robertovi Ficovi, Michalovi Šimečkovi, médiách a politických útokoch, ktoré prekračujú hranice bežnej kritiky.
Sabalenková prerušila zápas US Open pre silný zápach marihuany. Potom rozhodkyňu šokovala hláškou: „Pôjdem sa opiť.“
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.