Prehľad hlavných správ z 5. septembra prináša podrobnosti o ceste Witkoffa a Kushnera do Moskvy a Kyjeva, reštrukturalizácii Volkswagenu aj plánoch Lotyšska a Litvy obmedziť tranzit ruského obilia.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Boli zverejnené podrobnosti o ceste Trumpových vyslancov do Moskvy a Kyjeva. Volkswagen – všetko? Štyri továrne čelia možnému zatvoreniu. Litva a Lotyšsko chcú obmedziť tranzit ruského obilia. Toto sú hlavné témy prehľadu z 5. septembra.
Donald Trump 4. septembra 2026 novinárom v Bielom dome povedal, že jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff a zať Jared Kushner smerujú do Moskvy. Podľa Trumpa nesú „návrh na ukončenie vojenského konfliktu“.
Na otázku, či ide o nový návrh, prezident stručne odpovedal: „Nie.“ Zároveň však spresnil, že americká strana má vlastnú predstavu o mierovom riešení. Cieľom cesty je podľa neho zistiť, či existuje šanca na dosiahnutie dohody. Ďalšie podrobnosti neposkytol.
Podľa Axiosu je harmonogram zostavený nasledovne: 5. septembra Moskva a stretnutie s Vladimirom Putinom, 6. septembra Kyjev a rokovania s Volodymyrom Zelenským.
Pozoruhodné je, že pre Witkoffa a Kushnera pôjde o prvú návštevu ukrajinského hlavného mesta, hoci do Kyjeva boli pozývaní už skôr. Trumpovi emisári doteraz navštívili iba Rusko. Naposledy ich Putin prijal v decembri 2025, pričom rokovania trvali približne päť hodín. Mediačný proces medzi Moskvou a Kyjevom za účasti Washingtonu sa podľa dostupných informácií prakticky zastavil už vo februári 2026.
Kremeľ návštevu vopred neoznámil. Putin však mal už skôr telefonicky kontaktovať Witkoffa a Kushnera, privítať ich záujem o návštevu a potvrdiť pripravenosť na dialóg – za predpokladu, že rokovania budú mať konkrétnu a vecnú agendu. Zelenskyj zase potvrdil pripravenosť na stretnutie.
Podľa The New York Times sprevádzali prípravu cesty rokovania o bezpečnostných zárukách. Spojené štáty mali požiadať Ukrajinu, aby dočasne zastavila dronové útoky na Moskvu, a Rusko, aby počas pobytu amerických vyslancov upustilo od útokov na Kyjev.
Dozorná rada Volkswagenu jednomyseľne schválila najtvrdší reštrukturalizačný plán v histórii podniku, informuje Bild. Preklad materiálu priniesol portál InoSMI.
Ohrozených môže byť až 60-tisíc pracovných miest, štyri továrne a približne polovica súčasného modelového radu.
Protikrízový plán, ktorý schválila dozorná rada za účasti akcionárov, zástupcov zamestnancov a spolkovej krajiny Dolné Sasko, počíta s rozsiahlymi škrtmi. Reštrukturalizácia má skupinu stáť najmenej 6,6 miliardy eur, v krajnom prípade až 10 miliárd eur.
Volkswagen je nútený znižovať nadbytočné výrobné kapacity v Európe, ktoré zodpovedajú produkcii viac ako 500-tisíc automobilov ročne. Ohrozené sú závody v Emdene, Zwickau a Hannoveri, ako aj závod Audi v Neckarsulme. V období rokov 2031 až 2034 pre tieto podniky zatiaľ nie je zaručené dostatočné a konkurencieschopné využitie výrobných kapacít.
Konečné rozhodnutie bude závisieť od toho, či sa do júna 2027 podarí výrazne znížiť výrobné náklady. Ak sa tak nestane, závody nemusia dostať nové modely. Hoci definitívne rozhodnutia o zatvorení zatiaľ nepadli, pre dotknuté podniky už boli stanovené predbežné termíny možného ukončenia výroby.
Prepúšťanie môže zasiahnuť až 60-tisíc pracovných miest vrátane manažérskych pozícií. V prvej fáze sa má počet pracovných miest znížiť o 47,2 tisíca, následne o ďalších približne 13-tisíc. Väčšina škrtov sa má týkať hlavnej značky Volkswagen, zvyšok dcérskych spoločností vrátane Audi a Porsche.
Reštrukturalizačné opatrenia sa však môžu dotknúť celkovo až 160-tisíc zamestnancov.
Do roku 2035 by sa počet modelov značky Volkswagen mal znížiť približne na polovicu. Modely s nízkym predajom majú z ponuky postupne zmiznúť – spoločnosť už napríklad ukončila výrobu modelu Touran.
Výroba automobilov so spaľovacími motormi sa má takisto výrazne obmedziť. Konštrukcia zostávajúcich modelov má byť zároveň zjednodušená až o 75 percent vďaka väčšiemu využívaniu spoločných dielov a komponentov, čo má znížiť výrobné náklady.
Lotyšsko a Litva sa pripravujú na možné obmedzenie tranzitu ruského obilia cez svoje územie, píše agentúra Reuters.
Pobaltské krajiny reagujú na rastúci záujem o využívanie ich prístavov na vývoz ruského obilia. Ten súvisí aj so zvýšeným rizikom útokov ukrajinských dronov na čiernomorské a azovské prístavy. Podľa analytikov by sa tranzit cez pobaltské štáty mohol v októbri výrazne zvýšiť.
Lotyšská vláda má 8. septembra rokovať o úplnom zákaze tranzitu ruského obilia cez svoje územie, uviedol predstaviteľ lotyšskej vlády.
Podobným smerom sa uberá aj Litva. Premiér Mindaugas Sinkevičius zatiaľ neoznámil konkrétne opatrenia, vyjadril však názor, že využívanie litovskej infraštruktúry na prepravu ruského obilia je podľa neho v rozpore s hodnotovým smerovaním krajiny.
Existuje však jedna dôležitá výnimka. Tranzit medzi hlavným územím Ruska a Kaliningradskou oblasťou cez Litvu pravdepodobne nebude prípadnými obmedzeniami dotknutý.
V poslednej exportnej sezóne, od júla 2025 do júna 2026, Rusko podľa dostupných údajov vyviezlo cez čiernomorské a azovské prístavy 46,3 milióna ton obilia, čo predstavovalo približne 90 percent jeho celkového námorného exportu.
Cez ruské prístavy v Baltskom mori pritom prešiel približne jeden milión ton. Podľa obchodníkov by sa však tranzit cez pobaltské prístavy mohol zvýšiť na 5 až 10 miliónov ton za sezónu.
Vstup na jednu z petržalských terás sa pred niekoľkými dňami s rachotom prepadol. V havarijnom stave bol roky, no samospráva mala prioritu v doprave. Bestro kritizuje progresívne vedenie a Davidovi Púchovskému sa jeho kritika nepáči. Bestro však argumentuje, prečo je adekvátna.
Ministri a poslanci pripravení rozdávať. Príde na rad rada Mečiara?
Jednoznačné víťazstvo krajnej pravice v Sasku-Anhaltsku Merzovi uškodí. Situácia však bude tiež chaotická, ak bude jeho strana musieť vytvárať koalície s ľavicou, aby vyblokovala AfD.
Britský diplomat Ian Proud kritizuje európskych politikov za eskaláciu konfliktu na Ukrajine. Vyzýva na návrat k diplomacii a varuje pred rizikom priameho stretu s Ruskom.
Politológ je pobúrený farizejstvom europoslankyne Lexmann.
Europoslanec Erik Kaliňák kritizuje pripravovaný 22. sankčný balík EÚ proti Rusku. Poukazuje na výnimky zo sankcií, dovoz ruského LNG aj rastúce náklady členských štátov.
Ostrý komentár o slovenskej politike, Robertovi Ficovi, Michalovi Šimečkovi, médiách a politických útokoch, ktoré prekračujú hranice bežnej kritiky.
„Čím horšie pre Fica a pre Slovensko, tým lepšie pre nás,“ zamudroval Miško.
Kde by mal podľa neho štát hľadať úspory a prečo hovorí o miliardách eur?
Prezident USA Donald Trump prelomil storočnú tradíciu. Minca k 250. výročiu USA vyvolala obrovský záujem aj právne otázky.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 1 hod
pred 4 hod
pred 5 hod