Nové informácie o prvej výpovedi bývalého námestníka SIS Borisa Beňu vyvolávajú otázky o postupe vyšetrovateľov, prokurátora Petra Kysela aj vtedajšieho Beňovho advokáta Daniela Lipšica. Z úradného záznamu má vyplývať, že Beňa v decembri 2020 pripísal prijatie celého údajného úplatku sebe a Vladimíra Pčolinského nespomenul. Lipšic teraz Najvyššiemu súdu vysvetľuje, že o údajnom rozdelení peňazí medzi oboch funkcionárov SIS vedel od prvého stretnutia s Beňom. V podstate sa v ňom priznáva, že v pozícii advokáta vedome nechal svojho klienta klamať orgány činné v trestnom konaní.
Súdne konanie s bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby Vladimírom Pčolinským sa opäť komplikuje. Pozornosť sa tentoraz sústreďuje na prvotné vyjadrenia Borisa Beňu, ktorý sa po zadržaní v rámci policajnej akcie Judáš rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, informuje Plus 7dní.
Kľúčovou otázkou pre Najvyšší súd bude, ako vyhodnotí dôveryhodnosť meniacich sa Beňových výpovedí a či ďalšie dôkazy potvrdzujú jeho neskoršie tvrdenie o odovzdaní polovice peňazí Pčolinskému. Lipšicov list predstavuje jeho vysvetlenie udalostí, nie rozhodnutie súdu ani nezávislé potvrdenie pravdivosti Beňovej verzie. Konečný záver o vine alebo nevine Pčolinského preto môže priniesť až právoplatné rozhodnutie súdu.
Beňova výpoveď bez Pčolinského
Beňa v decembri 2020 podľa medializovaného úradného záznamu uviedol, že od podnikateľa Zoroslava Kollára prevzal 40-tisíc eur určených vedeniu SIS. Kollár mal peniazmi dosiahnuť, aby tajná služba ukončila spravodajské rozpracovanie jeho osoby. Beňa však v tejto výpovedi údajne tvrdil, že celú sumu prevzal on sám. Vladimíra Pčolinského v súvislosti s peniazmi nespomenul. Pod dokumentom sa mali nachádzať podpisy Beňu, jeho vtedajšieho advokáta Daniela Lipšica, prokurátora Petra Kysela a vyšetrovateľa NAKA Miroslava Chudého. Existencia tejto skoršej verzie Beňovej výpovede sa dostala na verejnosť až koncom augusta 2026.
Zmena výpovede
Koncom januára 2021 Beňa svoju verziu zmenil. Začal tvrdiť, že 40-tisíc eur si rozdelil s Vladimírom Pčolinským na polovicu. Pčolinský mal teda podľa neskoršej výpovede dostať 20-tisíc eur. Práve Beňova výpoveď spolu s výpoveďou bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa patrila medzi základné dôkazy, na ktorých bolo postavené Pčolinského trestné stíhanie.
Pčolinský, paragraf 363, znovuobvinenie a následné oslobodenie
V marci 2021 Pčolinského zadržali a obvinili z korupcie. Bývalý šéf SIS od začiatku odmietal, že by prevzal akékoľvek peniaze. Generálna prokuratúra v auguste toho istého roka zrušila jeho obvinenie podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Vo februári 2022 bol však obvinený opätovne a prokurátor Peter Kysel naňho neskôr podal obžalobu. Špecializovaný trestný súd obžalobu najprv odmietol pre procesné pochybenia, najmä pre zásah do práva obvineného preštudovať si spis. Tento postup následne potvrdil aj Najvyšší súd. Ako upozornil Demagog.sk vo svojej analýze, súdy v tejto fáze nekonštatovali, že trestné stíhanie je nedôvodné, ale poukázali predovšetkým na procesné chyby. Po opätovnom podaní obžaloby bol Pčolinský v roku 2025 oslobodený. Prokurátor Kysel sa proti rozhodnutiu odvolal a vec preto v súčasnosti posudzuje Najvyšší súd. Rozsudok teda podľa dostupných informácií ešte nie je právoplatný.
Lipšicov list: Beňa chcel Pčolinského chrániť
Daniel Lipšic poslal Najvyššiemu súdu list, v ktorom sa bráni pri vysvetľovaní okolnosti prvých Beňových výpovedí. Tvrdí, že Beňa mu už počas ich prvého stretnutia v policajnej cele v decembri 2020 povedal, že sa o peniaze rozdelil s Pčolinským. Pred vyšetrovateľom však údajne chcel prevziať zodpovednosť za celú sumu. „Už na tomto prvom stretnutí mi Boris Beňa povedal, že úplatok si rozdelil s Vladimírom Pčolinským, ale keďže ho chce ako nadriadeného a kamaráta chrániť, zoberie celú výšku úplatku na seba,“ uviedol Lipšic v liste Najvyššiemu súdu.
O rozpore vedel
Jeho obrana má znamenať, že ako Beňov advokát vedel o rozpore medzi tým, čo mu klient údajne povedal v súkromí, a tým, čo následne uviedol pred vyšetrovateľom. Lipšic ako obhajca podliehal povinnosti mlčanlivosti a nemohol bez súhlasu klienta prezradiť obsah ich dôvernej komunikácie. Beňa mal svoj postoj zmeniť až po tom, čo ho vyšetrovatelia konfrontovali s výpoveďou Ľudovíta Makóa. „Následne bol vyšetrovateľom poučený, že podmienkou spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní je uvedenie celej pravdy, a tak sa Boris Beňa rozhodol ďalej nekryť Vladimíra Pčolinského,“ bráni sa Lipšic. Šlo mu totiž o veľa
Zvažoval, že sa vzdá kandidatúry
Beňa mu mal zavolať väzby a oznámiť, že svoju výpoveď zmenil. „Povedal mi, že vie o mojom priateľskom vzťahu s Pčolinským a pochopí, ak mu vypoviem zastupovanie v trestnej veci Judáš, ale musel povedať pravdu. Odpovedal som mu, že pravda je dôležitejšia,“ opísal Lipšic. V liste zároveň priznal, že situácia ovplyvnila aj jeho kandidatúru na šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry. „Predstava, že v prípade môjho zvolenia budem viesť prokuratúru, ktorá bude potenciálne vykonávať invazívne úkony voči Vladimírovi Pčolinskému, nebola vôbec príjemná. Preto som v tom čase zvažoval, že sa vzdám aj kandidatúry na funkciu špeciálneho prokurátora,“ priznal Lipšic.
Prokuratúra mení postup voči Beňovi
Nové informácie môžu podľa denníka Postoj ovplyvniť aj postavenie samotného Beňu. Krajská prokuratúra v Bratislave totiž vzala späť návrh na podmienečné zastavenie jeho trestného stíhania v tejto kauze. Prokurátor Matúš Kováč oznámil Špecializovanému trestnému súdu, že tak urobil na základe pokynu krajského prokurátora. Ľudovít Makó už čelí v súvislosti s údajným úplatkom obžalobe.
Beňa bol pritom už v máji 2021 právoplatne odsúdený v inom konaní na tri roky odňatia slobody s podmienečným odkladom na päť rokov. Dohodu o vine a treste vtedy schválil Špecializovaný trestný súd. Zmenu prinieslo aj odňatie prípadu prokurátorovi Petrovi Kyselovi. Vec dostal prokurátor Ján Hrivnák.
Žilinka si „umýva ruky“
Generálny prokurátor Maroš Žilinka na Facebooku odmietol tvrdenie, že o zmene rozhodol osobne. Zdôraznil, že pre zachovanie objektivity v kauzách spojených s Vladimírom Pčolinským nikdy nekonal a v jeho mene postupoval prvý námestník generálneho prokurátora. „Nadpis a obsah článku nie sú pravdivé a sú celkom cieleným ÚTOKOM na moju osobu ako generálneho prokurátora. KLAMSTVÁ sú naviac zvýraznené fotokolážou mňa a prokurátora Kysela, čo len potvrdzuje snahu o očierňovanie a spochybňovanie mojej osoby,“ bráni sa Žilinka na sociálnej sieti. „V trestných veciach spojených s osobou bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského som z dôvodu zachovania objektivity nikdy osobne nekonal, nekonám a ani konať nebudem. V týchto veciach v mene generálneho prokurátora vždy konal a koná 1. námestník generálneho prokurátora,“ doplnil.